Vzhľadom na blížiace sa súdne spory a voľby do Európskeho parlamentu v prvej polovici tohto roka visia nad budúcnosťou predsedníčky Európskej komisie veľké otázniky.

Najmocnejšia žena Európy a podľa časopisu Forbes – najmocnejšia žena sveta, Ursula von der Leyenová (ďalej iba VdL), je trochu v zápche. Ako tento týždeň informoval Berliner Morgenpost, predsedníčka Európskej komisie by mohla dostať pokyn od najvyššieho súdu Európskej únie, Európskeho súdneho dvora (ESD), aby zverejnila všetky svoje textové správy z mobilných telefónov, týkajúce sa mega dohody o vakcíne COVID-19, ktorú sprostredkovala s generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom začiatkom roka 2021 (ktorá už mohla byť vymazaná; má formu, pokiaľ ide o ničenie digitálnych dôkazov).

Európsky súdny dvor chce dosiahnuť rýchle začatie konania žaloby, podanej denníkom New York Times, ktorý požaduje zverejnenie správ. Medzitým sa vyšetrovania, trestné alebo iné, proti komisii VdL, hromadia.

„Chyba strategických rozmerov“

Článok v Berliner Morgen Post s názvom „Textové správy by mohli predstavovať hrozbu pre Ursulu von der Leyenovú“ poskytol prehľadné zhrnutie hlavnej úlohy VdL v „Pfizergate, pravdepodobne najdôležitejšom politickom škandále v histórii EÚ predtým, ako preskúmal rastúcu nespokojnosť v hlavných mestách EÚ s prístupom VdL k zahraničnej politike EÚ, v ktorom si v podstate prisvojila právomoci, ktoré tradične patrili národným vládam EÚ:

Von der Leyenová nedávno vyvolala značnú nevôľu v európskych hlavných mestách svojimi sólovými zahraničnopolitickými krokmi. Sľúbila Ukrajine 50 miliárd eur bez súhlasu štátov EÚ, ktoré však budú musieť zaplatiť účet. V Tunisku podpísala prípravnú migračnú dohodu bez predchádzajúcej konzultácie s členskými štátmi. A skutočnosť, že sa počas svojej návštevy Izraela odchýlila od oficiálnej línie EÚ, vyvolala v Bruseli pobúrenie: poskytla izraelskej vláde plnú podporu na jej obranu proti teroristickým útokom Hamasu bez toho, aby trvala na dodržiavaní medzinárodného práva a ochrane civilného obyvateľstva, ako bolo vopred dohodnuté. Je to „chyba strategických rozmerov“, sťažovali sa diplomati v Bruseli.

Dokonca aj v tomto neskorom štádiu mandátu VdL je zriedkavé, aby článok v európskej mainstreamovej tlači vzal VdL na zodpovednosť za jej úlohu v Pfizergate, ktorá by kvôli presnosti mala byť známa ako Pfizer-BioNTechgate vzhľadom na to, že BioNTech bol pôvodným výrobcom vakcíny mRNA. Väzby farmaceutickej spoločnosti so sídlom v Mainzi na nemeckú spolkovú vládu nemohli byť užšie, pretože boli financované a dotované po sebe nasledujúcimi administratívami Merkelovej, ktorých jediným stálym členom bola VdL. Bez tejto podpory by sa firma možno nikdy nerozbehla a pravdepodobne by neprežila tak dlho ako 12 rokov bez predaja jediného produktu.

Väzby spoločnosti BioNTech s Berlínom a Komisiou VdL zostávajú silné. Len pred pár týždňami sprevádzala VdL nemecká ministerka zahraničných vecí AnnalenaBaerbocková na štátnej návšteve Rwandy, kde otvorili prvú továreň na mRNA vakcíny spoločnosti BioNTech v Afrike. Továreň bola čiastočne financovaná z fondov EÚ. Ako povedal rwandský prezident Paul Kagame počas inaugurácie továrne, „Európska únia a osobne predsedníčka von der Leyenová pomohli premeniť to na skutočnosť.“ Inými slovami, keďže vyšetrovanie trestných činov spoločnosti Pfizer-BioNTech pokračuje, Komisia VdL pokračuje v nalievaní obmedzených finančných prostriedkov EÚ smerom k spoločnosti BioNTech.

Na nedávnom podujatí, ktoré zorganizovala bruselská strategická poradenská spoločnosť SEC Newgate, ombudsmanka EÚ EmilyO’Reilly kritizovala európske médiá za to, že počas mandátu VdL nevyšetrili a neinformovali o korupcii v EÚ.

V roku 2022 O’Reillyová obvinila komisiu VdL z nesprávneho úradného postupu v súvislosti so škandálom Pfizergate, a to bezvýsledne. Ombudsman EÚ má, slovami O’Reillyovej, „len odporúčacie právomoci“ a okrem uvádzania faktov a žiadania o nápravu nemá žiadne právne prostriedky na vyvodenie zodpovednosti voči VdL.

Z EuropeanConservative, ironicky jedného z mála vzácnych európskych médií, ktoré skutočne pokrývali O’Reillyovej prejav:

O’Reillyová sa obrátila na médiá na nedávnom podujatí bruselskej strategickej poradenskej spoločnosti SEC Newgate a pýtala sa, prečo sa novinári zdržiavajú, keď ide o von der Leyenovú a možno najväčší korupčný škandál v histórii EÚ.

Hoci O’Reilly uznáva, že stratégia Komisie „kameňovať“ médiá sťažuje novinárom brať von der Leyenovú na zodpovednosť za čokoľvek, povedala, že je „prekvapená, ako taká prominentná osobnosť, akou je von der Leyenová, nie je tvrdšie spochybňovaná v súvislosti s jej chýbajúcimi textami od spoločnosti Pfizer“.

Príbeh dvoch škandálov

Mlčanie médií je obzvlášť zarážajúce vzhľadom na oveľa väčšiu pozornosť, ktorá sa venuje škandálu Qatargate, do ktorého je zapojený Európsky parlament, inštitúcia, ktorá má oveľa menší vplyv a moc ako Komisia. Výsledné vyšetrovanie súčasných a bývalých poslancov Európskeho parlamentu a asistentov poslancov, zapletených do škandálu s úplatkárstvom, teraz podľa FinancialTimes uviazlo na mŕtvom bode.

Qatargate môže byť najväčším škandálom EÚ za posledné desaťročia, ale jeho dôsledky blednú v porovnaní s dôsledkami Pfizergate. Rozpráši spád z Qatargate Európsku komisiu ? 

Na rozdiel od Qatargate európske médiá [Pfizergate] tvrdo ignorovali napriek ohromujúcim sumám peňazí (desiatky miliárd dolárov k dnešnému dňu na nákup až 1,8 miliardy vakcín proti COVID-19), počtu postihnutých ľudí (každý, kto platí dane v EÚ a cítil sa nútený pravidlami EÚ o očkovacích pasoch vziať si liek, ktorý nechcel) a seniorite zúčastnených, vrátane samotnej von der Leyenovej a Alberta Bourlu, generálneho riaditeľa spoločnosti Pfizer, jednej z najväčších farmaceutických spoločností na svete.

Samotná von der Leyenová sa dostala pod paľbu kritiky za to, že zatajila a/alebo vymazala záznamy svojich rozhovorov s Bourlom predtým, ako Komisia nakúpila až 1,8 miliardy vakcín. Pokiaľ ide o Bourlu, dvakrát odmietol vypovedať pred osobitným výborom Európskeho parlamentu v tejto veci.

Teraz by sa kurčatá mohli vrátiť domov, aby hniezdili pre VdL, pretože súdne spory proti nej sa hromadia v najcitlivejšom období politického kalendára – volebnom roku. Opäť z diela BerlinerMorgenpost:

Vypočutie pred Súdnym dvorom upriami pozornosť aj na vyšetrovania iných justičných orgánov: Európska prokuratúra vyšetruje obstarávanie vakcíny proti koronavírusu Komisiou už 15 mesiacov a výsledok sa očakáva v prvých mesiacoch roku 2024. Odborník na obchod a lobista FredericBaldan podal na belgické súdnictvo trestné oznámenie proti von der Leyenovej pre obvinenia z korupcie a ničenia dokumentov v súvislosti s megatransakciou a SMS.

Pojednávanie na belgickom súde začiatkom tohto roka tiež zdokumentuje rastúcu frustráciu mnohých prevažne východoeurópskych krajín z podmienok kontroverznej dohody so spoločnosťou Biontech. Po prísnych protestoch spoločnosť Pfizer súhlasila s predĺžením dodacej lehoty do roku 2027 a znížením množstva dodávky – podľa zasvätených však za každú zrušenú dávku sa musí zaplatiť poplatok. To sotva utlmilo nespokojnosť mnohých krajín EÚ. Spoločnosť Pfizer zažalovala Poľsko a Maďarsko, pretože striktne odmietli platiť za nepotrebné dávky vakcín. V stávke sú miliardy eur.

Právne následky korony zasiahli von der Leyenovú v nevhodnom čase: v roku volieb do Európskeho parlamentu. Čoskoro bude musieť vyhlásiť, či sa bude uchádzať o druhé funkčné obdobie predsedníčky Komisie. Dňa 7. marca 2024 strana EPP na zjazde v Bukurešti potvrdila von der Leyenovú  ako svoju hlavného kandidáta do volieb do Európskeho parlamentu, takže jej šance zotrvať na svojom poste sú vysoké. V Bruseli  stranícki priatelia, diplomati a úradníci Komisie doteraz takisto predpokladali, že von der Leyenová by chcela pokračovať až do roku 2029  a v prípade kandidatúry by mala dobrú šancu na opätovné zvolenie.

„Úspechy“ VdL

Uvedený článok potom pokračuje zoznamom niektorých úspechov VdL počas jej pôsobenia v úrade, vrátane „zelenej dohody“, ktorú pomohla spustiť, jej demonštrácie geopolitických ambícií EÚ vo vojne na Ukrajine a úlohy, ktorú zohrala v krízovom riadení EÚ. Tie posledné dve boli obrovskými a nesmierne nákladnými zlyhaniami, na rozdiel od úspechov. Článok potom ponúka tento malý klenot:

Bruselskí diplomati tiež chvália von der Leyenovú ako „najvplyvnejšiu ženu v Európe“, čo vyvoláva otázku: moc na aký účel?

Plazivá cenzúra, korupcia, autoritárstvo umožnené technológiami, rýchly ekonomický úpadok a ľahkovážna podpora ekonomických, obchodných a vojenských vojen podporovaných USA: to sú heslá vlády VdL.

V skutočnosti, ak by bol predseda Komisie skutočne zvolený občanmi EÚ – na rozdiel od toho, aby ho na túto úlohu vybrali lídri členských štátov EÚ po týždňoch zákulisného obchodovania s koňmi a potom ho predložili Európskemu parlamentu na spečatenie dohody – VdL by nemala nádej na opätovné zvolenie v júni. V Európskom parlamente získala v prvom kole len tesnú väčšinu napriek tomu, že bola jedinou kandidátkou vo voľbách a tešila sa plnej podpore dvoch najmocnejších európskych národných lídrov, Angely Merkelovej a EmmanuelaMacrona.

Zatiaľ čo VdL je milovaná vo Washingtone (zo zrejmých dôvodov), stala sa politickou zodpovednosťou v Bruseli. Jej politické zoskupenie v Európskom parlamente, Európska ľudová strana (EĽS), ubezpečilo, že podporí jej kandidatúru, ale VdL nemôže počítať s jednomyseľnou podporou 27 hláv štátov a predsedov vlád 27 národných hláv štátov a predsedov vlád pre jej znovuzvolenie. Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý utrpel početné rozpočtové ťažkosti zo strany komisie VdL, už pohrozil, že bude vetovať jej druhé funkčné obdobie. Ako sa uvádza v článku BM, alternatívy sa zvažujú v posvätných bruselských mocenských sieňach.

Ale ani to, bohužiaľ, pravdepodobne nebude znamenať koniec politickej kariéry VdL. Jediná vec, ktorá by to mohla dosiahnuť, by bolo dôrazné rozhodnutie alebo obvinenia proti nej v jednom z procesov alebo vyšetrovaní, ktorým čelí, čo je dosť nepravdepodobné. VDL má vzácny talent na to, aby „zlyhala smerom nahor,“ takže aj keď sa jej nepodarí zabezpečiť druhé funkčné obdobie predsedníčky Európskej komisie, pravdepodobne získa nové, ktoré bude rovnako dobré. Už preukázala chuť do vojny a je tak zaviazaná americkým záujmom, že ju Politico nazvalo  „európskou americkou prezidentkou“.

Či už sVdL ako predsedníčkou Komisie alebo bez nej, vyhliadky EÚ sú rozhodne pochmúrne. Zatiaľ čo veľká časť hniloby sa objavila už pred mandátom VdL, pričom globálna finančná kríza vyvolaná USA zohrala kľúčovú úlohu ako katalyzátor, jej predsedníctvo určite pomohlo urýchliť pokles. Počas jej vlády sa hospodárstvo EÚ dostalo do špirály smrti deindustrializácie v dôsledku vojny na Ukrajine a sebapoškodzujúcich sankcií EÚ voči Rusku, ktorého je jednou z najvýraznejších zástankýň. To zase pomôže urobiť z EÚ ešte viac vazalský štát USA, čo bolo po celý čas kľúčovým cieľom projektu Ukrajina.

Úpadok EÚ bude takmer určite pokračovať bez ohľadu na to, kto prevezme opraty. Podľa Berliner Morgenpost je jedným z možných kandidátov Mario Draghi. Bývalý bankár banky Goldman Sachs sa už osvedčil ako verný služobník transatlantického bankovníctva a korporátnych záujmov, a to nielen ako guvernér Talianskej centrálnej banky a ECB, ale aj ako premiér Talianska.

Zdá sa, že 76-ročný technokrat sa už teší súhlasu Emmanuela Macrona – muža, ktorý spolu s Merkelovou pomohol Ursule von der Leyen povstať zo zneucteného nemeckého ministra obrany na predsedníčku Európskej komisie. Sám Draghi hovorí, že o túto prácu nemá záujem, ale to je presne to, čo by sme od neho očakávali – veď už bol na tento post v prípade „odloženia“ VdL vybratý.

Informazione.it

Preklad: Dana Bystrická