Predtým, ako sa budem venovať nie veľmi podstatnému a prázdnemu gestu českej vlády, avšak s opätovným hysterickým dopadom na našu politickú scénu, tak ešte aspoň čiastočne sa vrátim k jednej dôležitej, rýdzo domácej téme. V minulom komentári som sa venoval aj rozhodnutiu Ústavného súdu ohľadom novelizácie trestných kódexov. Samozrejme len okrajovo a v kontexte politickej situácie, odborné diskusie treba prenechať právnikom, najmä tým ústavným. Zo strany vlády boli vytýkané dve okolnosti tohto rozhodnutia. Za prvé to bolo, že Ústavný súd rozhodol v rozpore so svojou doterajšou rozhodovacou praxou, čo rozhodne nie je bežná vec, ak niečo takéto nastane. Tým druhým momentom bolo to, že rozhodnutie Ústavného súdu sa dostalo do médií skôr, ako k účastníkom konania (vláda, ministerstvo spravodlivosti…).
V utorok sa konala tlačová konferencia predsedu vlády R. Fica s tradičnými spolu rečníkmi (R. Kaliňák, T. Gašpar, M. Para, D. Lindtner) s názvom ,,Niekoľko otázok Ústavnému súdu SR“. Premiér Fico konštatoval, že predseda Ústavného súdu Fiačan, by mal odstúpiť zo svojej funkcie a dodal: ,, „Keby som mal tú právomoc, odvolám ho.“ Fico zdôraznil aj jednu podstatnú vec, že tie informácie unikli priamo do médií, ktoré sú výsostne nepriateľské voči súčasnej vláde. Áno, je to tak, veď si to môže každý dohľadať, kto s tým prišiel medzi prvými.
Premiér vyzval Ústavný súd, aby s takouto rýchlosťou rozhodol aj o merite veci, a prišiel aj s myšlienkou, že by sa mohlo do budúcna prísť aj s nejakou možnou lehotou pri takýchto rozhodnutiach, podobne ako je to pri referende. Napokon, prečo nie. Ústavný súd nemá nahrádzať zákonodarnú moc, ani ju dopĺňať, a ak už príjme takúto vec na rozhodnutie a pozastaví účinnosť značnej časti noviel, tak by mal definitívne rozhodnúť de facto v najskoršom možnom čase. Vystihol by som z tlačovky ešte poznámky R. Kaliňáka a D. Lindtnera o tom, ako Ústavný súd roky preťahoval rozhodnutia o zásadných porušeniach ľudských práv a slobôd, ku ktorým došlo počas rokov covidu. A tu je nutné dodať, že tie boli naozaj masívne, pričom ani mnohé autokratické režimy, by sa nehanbili. A argument, veď sa to dialo aj inde, nie je argumentom, ale trápnym ospravedlňovaním hrubých zásahov do inštitútu základných ľudských práv a slobôd.
Na druhý deň zvolal svoj brífing aj predseda Ústavného súdu Fiačan. Avšak, samozrejme nebola by to naša opozícia, keby dovtedy neprišla s tým, že vláda a Fico sa boja, všetko sa im rúca, preto sa musia ,,vyhrážať“ a zastrašovať predsedu Ústavného súdu a tak ďalej. Neviem, ja som videl tú tlačovku dvakrát pre istotu, ale vyhrážky a ani zastrašovanie som nevnímal. Ale tak samozrejme sú to veľkí bojovníci, a ich ,,víťazstvá“ im brať naozaj nechcem. Fiačan sa na jednej strane ospravedlnil, ale hneď na druhej strane dodal, že: ,,Ústavný súd má plné právo v takýchto veciach informovať verejnosť hneď po svojom rozhodnutí, a nie je povinný čakať na doručenie účastníkom konania“. Fiačan oznámil, že neodstúpi, a dodal že dúfa, že sa takéto vyjadrenia voči nemu, či voči Ústavnému súdu, opakovať nebudú. No v skutku nehorázne, čo si tí vládni predstavitelia dovolili.
Večer v ten istý deň, teda v stredu, sme sa mali možnosť dozvedieť sa z tlačových agentúr a médií správu, že česká vláda ukončila medzivládne konzultácie so Slovenskom a nebude sa stretávať na spoločných rokovaniach s vládou Roberta Fica. Dôvodom má byť zmena zahraničnej politiky a správanie sa našej diplomacie k Rusku. Teda preložené do pre mňa zrozumiteľného jazyka, dôvodom je ďaleko suverénnejšia a mierovejšia politika vlády Roberta Fica v porovnaní s tou českou, poľskou, či predchádzajúcimi slovenskými vládami. Ako správne povedal profesor Petr Drulák vo svojom ostatnom videu na Youtube, v relácií NALEVO, tak práve znakom suverénnej zahraničnej politiky, je to, že sa v rovnakom čase stretol minister obrany Kaliňák so svojim rezortným kolegom v Pentagone a súčasne rokoval minister zahraničných vecí Blanár s ministrom zahraničia Lavrovom. Napokon, ako chcete rokovať o potenciálnych otázkach mieru na Ukrajine, bez účasti zástupcov Ruska? Minister Blanár absolútne správne a podľa všetkých diplomatických protokolov rokoval s ministrom Lavrovom.
Napokon, už skôr analytik Martin Koller na otázku, či sa má rokovať s Putinom, odpovedal, a s kým chcete rokovať so Stalinom, či cárom Mikulášom II ? Niet naozaj k tomu čo dodať. Netreba rozoberať školy medzinárodných vzťahov a tieto rôzne teoretické prístupy, ktoré sú inak veľmi podnetné. Tak hádam inokedy napíšem niečo aj k tomu. Tu len dodám, že Robert Fico a jeho kabinet, sa primárne riadi prizmou teórie realizmu medzinárodných vzťahov, čo je rozhodne lepší prípad, ako ostatné alternatívy. Samozrejme, veľmi zjednodušujem, nakoľko je to komplexnejšie, ale prioritou tohto prístupu je rešpektovanie mocenských pomerov a záujmov, najmä ak hovoríme o mocnostiach. Toto v realite toho, že sme malý hráč núti vládu k hľadaniu pragmatického riešenia. Len veľmi ťažko sa vieme zbaviť svojej previazanosti, najmä pri miere, akú globalizácia dosiahla. Preto, nič iné ako politika otvorených dverí na všetky svetové strany a presadzovanie snáh o rešpektovanie medzinárodného práva, je pre nás jediným racionálnym riešením.
Na akej strane stojí česká vláda a čo jej postoje obhajujú? Prenechám to českým voličom. Hádam si to väčšina uvedomí a nabudúce zváži, akú alternatívu bude voliť. Pre mňa je to postoj, ktorý je za prvé vazalský, za druhé veľmi nebezpečný pre malú republiku v strednej Európe. Postoj, ktorý môže vieš k zhoršeniu situácie, či dokonca eskalácie napätia do tej miery, že zasiahne aj celý tento stredoeurópsky priestor. Ja som v tomto ohľade rád, že naša vláda zastáva iný postoj, aj keď ma neteší, že sa takto nevie postaviť celá Európa.
To najlepšie na záver. Postoj našej opozície, prezidentku a ďalších ,,činovníkov“ nevynímajúc. Osobne som si myslel, že som v rámci politického marketingu a hraní na prvú signálnu sústavu voličov videl všetko, ale kdeže. Čaputová zmenila taktiku a namiesto ,,citlivého vnímania“, ,, jej je ľúto, že môžeme strácať priateľov“. Toto je tak na úrovni politickej škôlky a úbohosť jej poradcov prerazila už hádam všetko. Potom prišli Matovičovci. Ich poslanec Pollák, ktorý pre Rómov urobil tak ,,neskutočne veľa“ povedal: „Nikto z celej Európy s ním nechce sedieť za jedným stolom. Nikto z Európy nebude hájiť záujmy Slovenska, ak premiérom bude naďalej Fico.“ Matovič dodal: Je to rozvrat spravodlivosti, prorodinnej politiky, zahraničných vzťahov a verejných financií.“ Igor sa nám asi opäť pozeral niekde tak dva a pol roka dozadu. Nevadí, jemu to odpustíme. Ešte sa ozval aj Galko, a to sa držte, ten zvalil na Fica to, že zostaneme bez protivzdušnej obrany, lebo aj Taliani ju chcú údajne kvôli jeho postojom stiahnuť. Týmto panoptikum, prepáčte panoptikum debility, nekončí.
Potom tu máme veľkého ,,mimovládkara“, ktorý sa nám tu po Majdane aj s celou SSPI záhadne zjavil. Len pre doplnenie, tento uviedol: „Na Slovensku sa kompletne zbúrala zahranično-politická orientácia. Od našich spojencov a partnerov sme sa odklonili smerom k Orbánovi a Putinovi.“ Typické marketingové vyjadrenie, tie isté skratky, tie isté heslá, veď poznáme. Čudujem sa ešte, že niekoho zaberajú.
Takzvaný líder opozície Šimečka utekal za Fialom do Prahy. Medzitým sa však zastavil u Bartoša a jeho Pirátov. Naozaj neviem, čím sa pohostili, nakoľko Šimečka mal pocit, že hovorí za väčšinu slovenského obyvateľstva, že práve on má tento mandát. No a Bartošovi sa údajne zdá, že niektorí slovenskí politici hovoria údajne ,,jazykom Moskvy“. Samozrejme, s Fialom to bola iná rozprava. Poprechádzali sa na čerstvom vzduchu, usmievali na kamery a Šimečka sa v tom momente videl na čele našej vlády.
Tých vyjadrení je ďaleko viac, napríklad Kňažkovi sa zdá, že Fico tvorí na Slovensku ,,proruskú autokraciu“. Neviem, kde bol pán Kňažko, keď tu Matovič chcel mať doslova totalitu formou ,,blackoutu“. Neviem, kde bol vtedy, ale viem, že o pol roka neskôr kritizoval protestujúcich, ktorí protestovali proti hrubému porušovaniu ľudských práv a slobôd v dobe covidovej.
Toľko tento týždňový komentár. Ak naša opozícia bude pokračovať v tomto trende, tak budeme musieť aj trocha upraviť kategorizáciu článkov, budeme potrebovať aj nejaké nové rubriky.
Autor: Dušan Deák
