V panteóne literárnych diel je len málo kníh, ktoré možno označiť za prorocké. Už klasicky sa za takéto dielo považuje Orwelova dystópia: 1984.  Menej známe, avšak o to zaujímavejšie je dielo  britského autora Aldousa Huxleyho: Prekrásny nový svet. Titul vznikol v roku 1931 v čase veľkej hospodárskej krízy a postupného nástupu nacizmu.  Druhá svetová vojna mala čoraz jasnejšie kontúry ale o  nástupe hypermoderny nemohol mať potuchy nikto. Tak ,,nakuknime“ do 26. storočia nášho letopočtu. Svetu vládne všadeprítomná technokracia a všetko v rátane detských hier nevyhnutne podlieha zákonom spotreby. Ľudské vzťahy, tak ako aj Platónska triáda  pravdy krásy a dobra sa stali zbytočnými. Ľudia sú rozdelení do kást a vývoj človeka je  určovaný strojmi, od narodenia až po zánik.  Pre dobré pocity už nepotrebujeme vôňu kvetov. Stačí mala tabletka pod jazyk a svet je opäť raz krajší. Starému svetu sú verní už len divosi – bezpečne uzatvorení v rezerváciách. Vitajte v Novom svete a nezabúdajte, že je prekrásny, lebo vám to hovoria od mala.  Bláznivá sci- fi utópia alebo náčrt reality? Kniha znepokojuje svojou mrazivou aktuálnosťou. Núti nás zamyslieť sa nad stavom sveta v ktorom žijeme. Poukazuje na nebezpečenstvo čoraz silnejšieho trendu odcudzenia sa človeka svetu a ľudskej prirodzenosti. Po prečítaní sa nám priam vnucuje  otázka: Kde sú hranice technologického pokroku? Znamená pokrok vždy víťazstvo zdravého rozumu alebo sa staneme otrokmi vlastnej vynaliezavosti? Dve svetové vojny nám ukázali odvrátenú stranu technológii. Huxleyho dielo ukazuje odvrátenú stranu hypermodernej ,,reality.“ Prekrásny nový svet síce nedisponuje literárnymi kvalitami veľkých diel, čo priznáva aj sám autor ale každopádne je kniha originálnym dystopickým dielom ktoré stojí za prečítanie.

Autor: Dominik Petruška