Buď je prezidentský palác, čo sa týka úniku informácií deravý ako rešeto, alebo sme boli svedkami riadeného úniku informácií s cieľom otestovať reakcie spoločnosti. Koncom tohto týždňa viaceré médiá publikovali správu, že Zuzana Čaputová už na prezidentský úrad kandidovať nebude. Ak prezidentka očakávala spontánne prejavy a demonštrácie za jej opätovanú kandidatúru, tak sa nič také nestalo. Naopak, v boxoch je pripravené vyštartovanie iného hráča exkoaličnej stajne – Ivana Korčoka. Vráťme sa však k motiváciám tohto rozhodnutia. Takmer vylučujem, že by smerovala na čelo NATO. Ak pre nič iné, tak preto, že jej znalosť angličtiny ju z uchádzania sa o takýto post diskvalifikuje. Ostáva teda interpretácia, že ľudia z pozadia si myslia, že našli lepšieho kandidáta:

Ivan Korčok je iste skúsenejší, kvalifikovanejší a zároveň bezpečný garant atlantického smerovania. Čaputová sa naopak ukázala ako neschopná ísť do tvrdých, ba priam nevyhnutných konfliktov, bola vždy alibistická, váhavá, nerozhodná a aj vďaka tomu postupne stratila podporu a sympatie. Ak by opozícia postavila proti silného kandidáta, je reálna šanca, že svoju pozíciu by nemusela obhájiť. Ona sama si tiež uvedomila, že mala nereálne očakávania a zrejme si nevedela odpovedať na otázku, prečo by mala pokračovať. Nie je homo politicus a pobyt v silnom toxickom prostredí slovenskej politiky jej nevyhovuje.

No a práve tým sa otvára téma, kto bude vyzývateľom Korčoka, ten je totiž ako kandidát exkoalície takmer istý. Viac-menej jasný je aj expolitik a exdiplomat Peter Weiss, svoju ochotu kandidovať ohlásil aj exminister zahraničných vecí Ján Kubiš, ale to je v súčasnosti naozaj slabá váha. Za zadaných okolností sa nedá vylúčiť ani kandidatúra Petra Pellegriniho, aj keď v jeho prípade je viacero otáznikov. Zatiaľ však v pelotóne chýba výrazná osobnosť s konzervatívnymi a vlasteneckými postojmi, ktorá by mala šancu a mohla by byť aj zvolená. Určite sa teraz vyrojí celá plejáda mien, otázne je, kto nakoniec bude vybraný a do akej miery bude schopný konkurovať Korčokovi.

KDH sa znova chystá zjednotiť konzervatívnych voličov, treba pritom naznačiť, že vždy, keď malo šancu zjednotiť, tak zradilo. Vždy dalo prednosť liberálom pred konzervatívnymi politickými partnermi. V roku 1990 išlo do koalície s VPN, v roku 1994 s liberálmi z DÚ, v roku 2002 s ANO a SDKÚ a v roku 2010 so SASKOU. Aj dnes jasne deklaruje, že pôjde s liberálmi. Tí však voči neprejavujú žiadne ohľady. Práve naopak, dobre vedia, že KDH vždy a bezpečne zradí svoj program, šéf Progresívneho Slovenska jasne povedal, že zo svojho kultúrneho programu neustúpia (registrované partnerstvá, LGBTI a queer agenda) a že ustúpiť musí slabší koaličný partner. V podstate to isté hlási aj SASKA. Ak ako tretieho do partie pridáme liberálny HLAS, bude zrada na voličoch úplne dokonaná…