Diskusia k odvolávaniu ministra Matúša Šutaja Eštoka v plnej nahote ukázala, aké obludnosti sa tu v posledných troch a pol roka diali. Verejnosť alebo aspoň tá jej slušnejšia časť, ktorá nechce, aby sme mali spolitizovanú políciu, má záujem, aby zločinci v policajných uniformách skončili svoje skazonosné pôsobenie a ich hlavný patrón Daniel Lipšic odišiel z postu šéfa špeciálnej prokuratúry, kde mimochodom, nikdy nemal byť . Ide to pomalšie, než väčšina ľudí očakávala, ale je to preto, že súčasná garnitúra ctí zákon a nejde jej o primitívnu pomstu, akej svedkami sme boli v minulom období. Každopádne v najbližšom období vlády predstavuje legislatívne riešenie, ktoré je konformné s európskou legislatívou a zároveň skončí éru hrubo spolitizovanej polície, ktorej nástrojom bola NAKA a politická prokuratúra pod vedením politiky Lipšica. Nie je až tak podstatné, či sa Úrad špeciálnej prokuratúry stane len odborom na Generálnej prokuratúre a jej šéfom bude námestníkom Maroša Žilinku, podľa toho nie je potrebné, aby Lipšic okamžite skončil, alebo to bude inak. Podstatné je, že sa už nikdy nebude opakovať primitívne prejavy politickej pomsty, ani povestné ranné výlety o štvrtej ráno za asistencie spriaznených médií, politickí oponenti sa už nebudú zatvárať do najprísnejšej kolúznej väzby na dlhých šestnásť či viac mesiacov s absolútne vykonštruovanými či doslova nezmyselnými obvineniami, voči ktorým sa v zásade ani nedá brániť. Je však možné, že koalíciu dobehne jej vlastná medicína. Inštitút udavačov, rozumených spolupracujúcich obvinených je niečo, čo sa súčasného opozície môže veľmi škaredo vrátiť. Nikto nepochybuje, že ľudia s morálnym kreditom Ľudovíta Makóa, Bernarda Slobodníka, Petra Petrova-Tigra, Borisa Beňu či Františka Imreczeho môžu začať vypovedať úplne inak, než si čurillovci a podobne želajú. Naopak, je veľmi pravdepodobné, že „kajúcnici“ zase otočia a budú naplno spievať, tentokrát však o tom, ako sa hrubo manipulovali výpovede a, samozrejme, aj ako sa obchodovalo s výpoveďami, kto koho navádzal a inštruoval a aké bolo prepojenie a zásahy politikov ako Roman Mikulec či Igor Matovič, prípadne Eduard Heger do vyšetrovania politických káuz. Niet pochýb, že v kľude nebude ani najväčšia hanba Policajného zboru „politického“ prezidenta Štefana Hamrana, ktorý sa po celú časť štítil uniformy, ale neštítil sa žiadnych podrazov a do roztrhania tela slúži tým najskompromitovanejším politickým silám. Spravodlivosť, nie pomsta – to je krédo novej garnitúry, a dni Lipšica sú zrátané.