Miroslav Kollár a Mikuláš Dzurinda sa definitívne posekali. Modrá koalícia nebude, alebo ak bude, tak bez Dzurindu. Kollár totiž pochopil, koho si to vlastne priviedol. Prvá vec, o ktorú sa Dzurinda pokúsil, bola snaha ovládnuť SPOLU, teda stranu Miroslava Kollára. Premenoval ju na Modrú koalíciu s tým, že bude tým povestným šéfom, ktorý z pozadia riadi figúrky na scéne. Sám si vyárendoval najstrategickejšiu pozíciu, teda vyjednávanie o integrácii. Neuvedomil si však dve veci. Jednak dva prieskumy po sebe namerali Dzurindov politický výtlak na mikroskopických 1,4 až 2 percentá. No a po takomto výsledku rešpekt vlastníka kľúčov od miešačky (strana Modrá koalícia) Miroslava Kollára k starému politickému toxínu menom Dzurinda značne opadol. A začal sa pozerať po inej ponuke na trhu. No ponúkal sa len partiový tovar v podobe už spomenutého Hegera, Naďa, no najnovšie aj vytrvalého politického bezdomovca a večného politického porazeného Roberta Mistríka. Je síce naozaj úsmevne, ak Miroslav Kollár o týchto indivíduách hovorí ako o áčkových politikoch, ale však nechajme ho žiť si vo svojom vesmíre.
To, samozrejme, znamenalo, že Dzurinda, ktorý bol pri rokovania opomenutý, s veľkým rachotom odišiel. O kvalite takéhoto partnerstva svedčí aj bizarný fakt, že skutočnosť, že odchádza, sa ani neobťažoval Miroslavovi Kollárovi oznámiť. Ten sa to dozvedel z médií. Tomu sa hovorí štábna kultúra. Tí dvaja sa hľadali: malý podrazáčik s veľkým… Každopádne pre slovenskú politiku z toho plynie jedno veľké dobro. Ak pôjde Dzurinda sám s projektom Modrí, získa tak max 2,5 % ktoré prepadnú. Verme, že podobne, možno s o niečo lepším výsledkom skončí aj „chránená dielňa pre poškodených politikov“ na čele s „lídrom“ Hegerom a Naďom, ktorým bude sekundovať Miroslav Kollár. Ak si niekto myslí, že takáto kôpka nešťastia môže atakovať päť percent, tak naozaj potratil aj tie posledné zvyšky súdnosti. Fakt je ale ten, že pri dobrej mediálnej masáži môže tento subjekt dosiahnuť preferencie v rozmedzí 2,5 až 4 percentá, čo môže mať pre niekoho milý, a pre niekoho nemilý dôsledok. Takáto strana totiž pôvodne podľa Matovičovho zadania mala erodovať progresívcov, vytlačiť stranu SaS z parlamentu a otvoriť OĽANO diaľnicu k moci. Prieskumy však paradoxne hovoria, že podobný subjekt by primárne oslaboval KDH a aj samotné OĽANO. A ak by OĽANO poslal mimo parlament a KDH doň zase nevpustil, bol by to veľmi dobrý nezamýšľaný bonus. Platila by teda známa téza alebo paradox, že aj neschopnosť môže viesť k pozitívnym výsledkom. Treba však zdôrazniť, že nezamýšľaným.
Projekt otvorenej kandidátky SNS žije. SNS dala viacerým stranám férovú ponuku a ak egá nezvíťazia nad racionalitou, hlasy, ktoré by inak prepadli, neprepadnú. A budú veľmi potrebné. Iste, nič netreba zakríknuť, ale rokovania sa skončili predbežnou dohodou. Takže treba dúfať.
Ján Baránek tento týždeň ohlásil vznik svojho nového politického subjektu, resp. začiatok zberu podpisov. Veľmi neskoro a s veľmi neistým dôsledkom. Ak sa nespojí s národno-ľavicovým blokom, môže to znamenať množstvo prepadnutých hlasov, a to súčasná opozícia potrebuje úplne najmenej. Hádam sa to dať vymyslieť tak, aby k tomu nedošlo. Ale je to vec, ktorá zjavne skomplikovala situáciu na strane opozície.
