Zdá sa, že všade, kde sa deje nejaká hanebnosť, je vždy v pozadí Daniel Lipšic. Kuloárne informácie hovoria, že stoja aj za odvolaním ministra vnútra Ivana Šimka. Samozrejme, môžeme sa sporiť o tom, či prezidentku navštívil v Prezidentskom paláci osobne, alebo ju ovplyvňoval, resp. neprípustný nátlak robil cez prostredníkov, to nie je až také podstatné. Podstatné je, že vďaka jeho vplyvu sa stala nepredstaviteľná udalosť. Krajne skompromitovaní policajní úradníci ovládli aj inšpekciu Policajného zboru SR s cieľom zahladiť svoje zločiny.
Aby sme vysvetlili kontext, musíme sa dostať do skutočného bodu zlomu, keď začala kauza eskalovať. Totiž jeden z obvinených a stále stíhaných čurillovcov Pavol Ďurka, ktorý je dôvodný podozrivý z ťažkých zločinov, padlý policajt, ktorý bol obvinený Krajskou prokuratúrou v Bratislave na základe veľmi silných dôkazov, ktoré na jeho činnosť a činnosť jeho komplicov z NAKA na zhromaždení inšpekcie Policajného zboru SR, sa mal stať zástupcom riaditeľa inšpekcie . To je jednoducho absurdné. Keď to dostal minister vnútra Šimko na podpis, logicky začal klásť otázky, či je niečo takéto vhodné. V normálnom štáte, ak je policajt vyšetrovaný, je okamžite postavený mimo služobného pomeru a čaká sa, ako prebehne súd a či sa obháji, alebo bude odsúdený. Nie však tak za bývalého ministra vnútra Romana Mikulca a matovičovskej mafie. Tam sa potencionálni zločinci v policajných uniformách naopak povyšovali. Predstava však, že niekto, kto je stále vyšetrovaný policajnou inšpekciou, sa stane jej čelným funkcionárom, je naozaj absurdná, to je čistá orwellovčina. Je teda jasné, že sa minister Šimko zdráhal podpísať pod takúto hanebnosť. No a potom prišla odveta. Prezident PZ SR Štefan Hamran v plnej miere dokázal, že je čistý politik slúžiaci tým najskompromitovanejším politickým silám a v menšej časti politikov je schopný podrazu. Smutné je, že miesto toho, aby bol hneď vykázaný tam, kam patrí, teda vyzlečený z uniformy spolu s celou čurillovskou mafiou – podľa vyjadrenia Borisa Kollára, tak takémuto hrubému nátlaku podľahol jednak premiér úradníckej vlády Ľudovíta Ódora, predovšetkým však prezidentka Čaputová. To, čoho sme boli svedkami, nie je možné nazvať inak ako policajný puč. V štáte, kde o politikách rozhodujú podobne indivíduá ako Hamran, Čurilla či Ďurka, sú vážne ohrozené základné princípy ústavnosti a právneho štátu. No a ako bonus nám Matovič a spol. prihodili svoj obvyklý politický gýč. Likvidácia ministra Šimka sa im máli, radi by zlikvidovali aj ministra pôdohospodárstva Jozefa Bíreša. Ten totiž „ohrozil“ vyšetrovanie korupčnej kauzy na Poľnohospodárskej platobnej agentúre, keď si vyžiadal od kolegu Šimka informácie, čo sa tam vlastne deje. Zdá sa, že nič zásadné. Všetci zatknutí boli do 24 hodín prepustenia bez vznesenia obvinenia. Za niečo také sa má podľa Matoviča a Mikulca porúčať ďalšieho ministra. Absurdné. Hlavne preto, že niečo také žiada 8-krát odvolávaný minister vnútra Roman Mikulec, ktorý tak brutálne podriadil políciu politikom ako nikto v našich dejinách. Žiadna skutočnosť, že permanentne žiadal informácie zo živých spisov, sú len znakom nekončiacej sa falošnosti matovičovskej mafie. Dôkazom sú napríklad esemesky, ktoré Mikulec posielal nebohému generálovi Lučanskému
