O tom, že na Slovensku naplno zúri vojna policajtov, nepochybuje už asi nikto. Nakoniec práve v snahe dostať ju pod kontrolu sa uskutočnilo ono povestné stretnutie ústavných a politických špičiek v budove Slovenskej informačnej služby (SIS).
Informácie o tejto vojne sme zatiaľ mali z uniknutého spisu SIS, ktorý koloval na internete a ktorý bol prednesený na pôde parlamentu. Jeho obsah, aj keď bol dôverný, bol široko komentovaný, parafrázovaný, a tým pádom sa stal de facto verejným. Zásadný a nový pohľad na pomery v polícii však priniesol až veľmi otvorený rozhovor bývalého šéfa NAKA Branislava Zuriana pre týždenník Plus 7 dní. Tento bývalý vysoký funkcionár polície po dlhšej dobe zdržanlivosti odhalil pomery v polícii veľmi plasticky a bez servítok.
Pre pripomenutie treba zdôrazniť, že na rozdiel od množstva „kajúcnikov“, ktorí sa pomaly stávajú celebritami pokrivenej spravodlivosti, bola povesť Branislava Zuriana vždy len tá najlepšia. Dlhé roky mal povesť veľmi schopného, inteligentného a nepodplatiteľného policajta. Mal za sebou kariéru operatívca a pracoval aj na zásadných kauzách bossa podsvetia Mikuláša Černáka, ale aj na mnohých ďalších široko medializovaných kauzách.
Bohužiaľ, po nástupe novej garnitúry sa pomery v polícii zásadne zmenili. Do popredia sa začali dostávať premotivovaní vyšetrovatelia, ktorých práca stála predovšetkým na výpovediach takzvaných kajúcnikov, často bývalých klientov súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Metódy práce týchto policajtov sú ťažko za hranou únosnosti a rozvrat v polícii naďalej pokračuje. Sám Branislav Zurian sa stal obeťou takéhoto kajúcnika, konkrétne Bernarda Slobodníka, človeka, ktorý, ako tvrdí v spomenutom rozhovore, sa ho viackrát pokúšal skorumpovať. Vždy neúspešne.
Nakoniec po viac než roku neúmerného nátlaku, intríg a nekončiacej sa série falošných, i keď ľahko vyvrátiteľných obvinení, nakoniec Branislav Zurian sám rady policajného zboru opustil. To, čo nasledovalo po jeho odchode z policajného zboru, nemožno označiť inak, ako hrubá demonštrácia sily s cieľom umlčať ho a zastrašiť. V čase, keď bol na zahraničnej dovolenke, mu zásahová jednotka vyvalila dvere, napriek tomu, že mali informáciu, že jeho syn je na ceste, aby im byt otvoril a umožnil bytovú prehliadku. Tato krajne agresívna a úplne zbytočná demonštrácia sily a zastrašovania mala však negatívny mediálny ohlas a aj širšej verejnosti signalizovala, že pomery v časti policajného zboru, ale aj na Úrade špeciálnej prokuratúry sú neúnosné. Po tomto škandalóznom zásahu polície generálny prokurátor Maroš Žilinka odobral celú kauzu špeciálnej prokuratúre, a dozorovala ju samotná Generálna prokuratúra. Po preskúmaní spisu celé obvinenie Branislava Zuriana zrušili ako nedôvodné.
Branislav Zurian sa tak stal morálnym víťazom, zároveň však stratil svoju zdržanlivosť a rozhodol sa verejne hovoriť o pomeroch v polícii, ale aj na Úrade špeciálnej prokuratúry. V spomínanom rozhovore bolo najzásadnejšie obvinenie zástupcu špeciálneho prokurátora Petra Kysela. V rozhovore na margo pôsobenia Petra Kysela uviedol: „ Potom som sa dozvedel o osemmesačnej nečinnosti v trestnej veci, ktorá sa týka podozrenia z daňových trestných činov súčasných vládnych politikov.“ Ďalej hovorí: „Dano Čech, ex riaditeľ sekcie daní na finančnej správe, dnes kajúcnik uviedol, že minister Mikulec, vtedajší šéf Vojenského spravodajstva, zobral úplatok vo výške mnoho tisíc eur za nejaká IT systém“.
O tom, či sa toto obvinenie prešetruje, nemá nijaké informácie, napriek tomu, že toto svedectvo, respektíve podozrenie protokolárne oznámil vyšetrovateľovi. Jasne sa tak ukazuje, že aj v tejto vláde funguje systém našich ľudí a beztrestnosť „papalášov“ horlivo zabezpečujú práve orgány, ktoré mali takúto trestnú činnosť potierať.V ďalšej časti rozhovoru potvrdzuje to, čo už dávnejšie prebehlo v médiách, teda absolútne neprípustne manipulácie pri vyšetrovaní niektorých káuz. Šéf operatívy NAKA Ján Kaľavský mu rozprával: „… ako Čurillov tím (vyšetrovateľ) ovplyvňuje ľudí, aby vypovedali istým spôsobom“. “V marci zase prišiel (Kaľavský) za mnou s tým, ako operatívci zase skrivili ďalší prípad. Presviedčali človeka, aby vypovedal inak než vypovedal pred tým.“
Tak nakoniec 8. apríla napísal úradný záznam a osobne ho zaniesol na Krajskú prokuratúru v Bratislave. Následne na to hneď druhý deň zásahová jednotka zadržala Jána Kaľavského s vyfabrikovaným obvinením a s cieľom ho zastrašiť ho. Po týchto kauzách však rovnako ako v prípade Branislava Zuriana Generálna prokuratúra odobrala dozor nad kauzou Jána Kaľavského, prepustila ho a jeho obvinenie zrušila ako vykonštruované a nedôvodné.
Rozhovor vysokého a dobre informovaného bývalého policajta s takýmito zásadnými informáciami by v každej normálnej spoločnosti viedol minimálne k vládnej kríze a k zásadnému tlaku médií na urýchlene riešenie zásadných pochybení na špeciálnej prokuratúre a v polícii. Branislav Zurian ako skúsený policajt veľmi dobre vie, že vyjadrenia, ktoré dal pre médiá, sú relevantné a dokáže si ich obhájiť. Koalícia sa však tvári, že sa nič nestalo. Nikto nezačal preverovať zásadne obvinenia z korupcie ministra vnútra Romana Mikulca, policajný prezident nijako zásadne nekoná v snahe zabezpečiť, aby sa policajti správali podľa pravidiel a zákonov.
Uvidíme, čo bude nasledovať, je však veľmi dobré , že takéto svedectvo zaznelo vo veľmi mienkotvornom týždenníku. Dáva to Branislavovi Zurianovi istú ochranu pred prípadným nezákonným stíhaním. Ostáva nám len veriť, že jeho svedectvá nepôjdu, ako sa to už mnohokrát stalo, do stratena.
Článok vyšiel na: cz.sputniknews.com
