Ilustračný obrázok: Armin Lotfi – Unsplash
V bližšej i vzdialenejšej histórii rozličné salónne mocenské teórie viedli ku katastrofám v spoločenskej praxi. Ľudstvo je však nepoučiteľné a skúsenosti sú neprenosné, preto zrejme každá generácia musí zopakovať staré známe chyby, aby mohla pocítiť ich dôsledky na vlastnej koži.
Zdá sa, že súčasná vládna koalícia s podporou prezidentky v načrtnutých súvislostiach už dosiahla vrcholný bod deštrukcie štátu i svojich straníckych zoskupení, lenže je evidentne nielen tolerovaná, ale aj riadená spoza hraníc, preto môže spôsobiť ešte hrôzostrašnejšie prejavy transformácie parlamentnej demokracie na otvorenú pravicovú diktatúru, teda v podstate na fašistický režim, hoci má v komunikačnom inštrumentáriu zakódovanú antifašistickú rétoriku. Skutočná činnosť je dôležitejšia ako abstraktné frázy.
Je očividné, že koncepcia založená na rozprávke pre deti i naivných dospelých o tom, že polícia má rozviazané ruky, riadne zamotala hlavu nielen samotným rozprávkarom, ale vytvorila represívny systém, ktorý už začína šrotovať aj svojich podnecovateľov. Naši prominentní činitelia by museli byť asi aj čitatelia, aby vedeli, že všetko sa vždy v nejakej podobe opakuje. Alebo si niekto myslí, že – napríklad ako nemecký občan – je na Slovensku nepostihnuteľný.
Generálny tajomník Komunistickej strany Československa Rudolf Slánský tiež určite netušil, že politický teror, ktorý rozpútal v spolupráci so zahraničnými (vtedy sovietskymi) poradcami, napokon zomelie aj jeho. Aj on sa musel počas dlhodobého mučenia učiť naspamäť vopred napísané výpovede, v ktorých udával seba a iných. Kto by tušil, že táto metóda nájde uplatnenie aj dnes v podmienkach proklamovanej demokracie. Možno preto, že aj vtedy bola demokracia – dokonca ľudová.
Nahliadnime do memoárov ľudí, ktorí vedia, o čom hovoria. Napríklad – generála armády Filipa Denisoviča Bobkova, prvého podpredsedu KGB. Keď sa predsedom KGB stal Berija, zástupca Bobkova to nesúhlasne komentoval. Bobkov nevedel, či nejde o provokáciu, a tak sa ku komentáru nepridal. Obával sa udania. Neskôr sa mu zástupca priznal, že zasa on sa obával, či ho neudá Filip Denisovič. Neudali sa, prežili. Na Beriju mal zaujímavý názor. Tvrdil, že keby nebol odstránený, po smrti Stalina by v ZSSR nastúpilo nové obdobie teroru a represálií. Berija bol človek, ktorý uvažoval rovnako ako Stalin a neváhal odstrániť ľudí, ktorí mu zavadzali, aj keď to neboli nepriatelia. Takže ani v KGB nebol nik neohrozený. Aj s vysokými šéfmi vedel systém a jeho vládcovia manipulovať. Dokumentuje to osud generála Pitovranova. V roku 1952 ho priamo z väzenia ustanovili do funkcie náčelníka zahraničnej rozviedky KGB. Napokon je známy obdobný prípad maršala Rokossovského a ďalších. Stalin preventívne odstraňoval ľudí. Tak ako to povedal Kaganovič. Preto, keď ich neskôr potreboval, nebál sa ich použiť vo veľmi vysokých funkciách. Vedel, že sú použiteľní.
Vyzerá to ako vystrihnuté zo súčasnosti. Takže by to hádam stačilo na ilustráciu faktu, kam sme dospeli aj dnes pod vedením zahraničných (už nie sovietskych) poradcov.
Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 45 krajinách.
Článok po dohode s autorom nie je možné komentovať. Privítame, ak svoju reakciu napíšete formou samostatného príspevku.
