Dnes sa koná druhé kolo prezidentských volieb, ktoré definitívne rozhodne o tom, kto bude nástupcom Zuzany Čaputovej v úrade prezidenta. Sme však v čase volebného moratória a danej téme sa preto venovať nemôžem.
Vo štvrtok sa konala z pohľadu fungovania vlády a najmä rezortu spravodlivosti veľmi dôležitá tlačová konferencia. Tá sa uskutočnila potom, čo premiér Fico v rámci už druhého kola návštev navštívil ministerstvo spravodlivosti. Chcel by som zdôrazniť aj personálne obsadenie osôb, ktoré sa tlačovej konferencie zúčastnili. Okrem premiéra Fica to boli minister spravodlivosti Susko, poslanec Tibor Gašpar a poradcovia premiéra David Lindtner a Marek Para. Musím uznať, že ministerstvo spravodlivosti a celá oblasť justície bola najaktívnejšou súčasťou zmien, ktoré sa udiali po vytvorení súčasnej vlády Roberta Fica. V odbornej a laickej verejnosti prebiehali, prebiehajú a určite ešte len budú prebiehať relatívne početné diskusie ohľadom zmien, ktoré prišli v oblasti trestného práva v posledných mesiacoch.
Premiér ocenil prácu rezortu spravodlivosti, kde boli urobené pre vládu tak dôležité zmeny v oblasti trestného práva, medzi ktoré patrí aj zrušenie ÚŠP. Ústavný súd nenamietol predmetné zrušenie ÚŠP, ani zmeny v Trestnom poriadku, otázne preto zostávajú, už len zmeny v Trestnom zákone. Tu je nutné pripomenúť, že Ústavný súd expresne rýchlo rozhodol o pozastavení účinnosti Trestného zákona. Robert Fico ho preto opakovane vyzýva na rozhodnutie aj v merite veci, čo spomenul aj na uvedenej tlačovej konferencii. Aj práve kvôli tomu, že sa čaká na rozhodnutie Ústavného súdu, tak sa nebudú dovtedy realizovať žiadne ďalšie zmeny v predmetnom zákone. Čo je logické a pochopiteľné, nakoľko to rozhodnutie môže zásadným spôsobom predurčiť ďalšiu politiku v oblasti trestného práva. Tento čas ovplyvňuje aj rokovania s Komisiou, konkrétne to Fico povedal slovami: „Naďalej prebieha veľmi čulý odborný dialóg medzi predstaviteľmi Európskej komisie a vládou SR. Avšak tento dialóg bude v krátkom čase determinovaný aj rozhodnutím Ústavného súdu (ÚS) SR v danej veci, na ktoré všetci netrpezlivo čakáme.“
Vláda čelila v rámci zmien trestnej politiky ako celku, z časti aj oprávnenej kritike. Na mysli mám najmä otázky technického a materiálneho vybavenia rezortu. Premiér Fico uznal nedostatok probačných úradníkov, kde by sme mali podľa jeho slov navýšiť ich počet zo súčasných 80 na 300. Malo by to odzrkadľovať stav v susednej Českej republike, kde je ich 600 pri dvojnásobnom počte obyvateľov, ako vieme. Fico uznal aj nedostatok administratívnych pracovníkov na súdoch, ktorých odborná a náročná práca je nevyhnutná pre chod súdov. Tento problém celkom presne vystihol slovami: „Budeme musieť pristúpiť k zvýšeniu platu týchto ľudí. Nie sú to sumy, ktoré by ohrozovali naše plány, pokiaľ ide o konsolidáciu verejných financií.“ Samozrejme je pochopiteľné, že je náročné nalákať ľudí na takéto pozície najmä v oblastiach s veľmi nízkou nezamestnanosťou a s možnosťou sa uplatniť pri lepších platových podmienkach inde.
Čo sa týka často opozíciou a médiami atakovaných zmien v trestnej politike, tak Fico správne zašiel po príklad do Českej republiky, kde chystajú ďaleko ,,revolučnejšie“ a prevratnejšie zmeny, kde sa uvažuje aj o tom, že pri niektorých finančných deliktoch bude možný len finančný, alebo len podmienečný trest. Takto chcú posilniť možnosť finančnej náhrady a posilniť možnosť reálneho odškodnenia obetí. Toto je samozrejme trend všade na západe Európy, ktorú nám stále inokedy isté kruhy dávajú za vzor, avšak u nás tieto kruhy označujú za promafiánsky balíček, či nebodaj amnestiu trestných činov. Nižšie pripájam odkaz na navrhované zmeny, o ktorých sa uvažuje v Českej republike:
A potom prišiel rad na tému, ktorá rozprúdila v mediálnom priestore diskusiu. Tentokrát to nebola činnosť NAKY, ani ÚŠP, ktorý je už zrušený, ale práve rozhodovacia prax niektorých sudcov ŠTS a NS SR. Konkrétne sa pozornosť zamerala na senát 5T NS SR, ešte konkrétnejšie na sudcu Juraja Klimenta, ktorý ako je verejne známe je strýkom, dnes už bývalého prokurátora ÚŠP Ondreja Repu. Existuje šesť rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré majú konštatovať, že sudca Kliment konal ako nezákonný sudca. Fico jeho činnosť okomentoval celkom jasne slovami: „Jednoducho nemôžte sa vyhovoriť, ak sa tvárite, že ste Matovičov človek, ak sa necháte Matovičom nanominovať do súdnej rady, ak ste Matovičov kandidát na generálneho prokurátora, ak sa pochvalne vyjadrujete na adresu Matoviča a potom sa šesťkrát po sebe v najexponovanejších prípadoch stanete nezákonným sudcom, tak asi ťažko môže niekto povedať, že – chybička se vloudila.“ Pričom nakoniec premiér dodal: „Ja byť pánom Klimentom, tak sa zbalím už možno dnes ale pravdepodobne pán Kliment si musí prejsť všetky demokratické procedúry, ktoré predpokladá náš právny poriadok.“
Tu treba povedať, že ako na tlačovke uviedol advokát Lindtner, tak porušenie práva na zákonného sudcu je tak závažná vec, že Ústavný súd už neskúma podmienky vzatia do väzby a ostatné náležitosti. Je to absolútne porušenia práva na spravodlivý súdny proces. O to, závažnejšie je to, že ide o sudcu a senátu Najvyššieho súdu SR. Ústavný súd konštatuje svojvôľu, arbitrárnosť sudcu Klimenta. Zvolený postup senátu je podľa Ústavného súdu v rozpore s vysloveným ustanovením Trestného poriadku. Výpočet protiústavných rozhodnutí tohto senátu predniesol podrobne na tlačovej besede advokát Lindtner, konkrétne od cca 13-tej minúty:
Pred nedávnom konštatoval Ústavný súd protiústavnosti väzby aj Mareka Paru, ktorý taktiež vystúpil na tlačovej konferencii. Samozrejme, že sa to týka sudcu NS SR Juraja Klimenta, bližšie o predmetnom rozhodnutí:
Samozrejme reakcia exministerky Kolíkovej prišla relatívne obratom. Za všetko hovoria jej slová: „Z rezortu spravodlivosti sa stal rezort šikany proti nepohodlným sudcom, z rezortu spravodlivosti sa stal rezort obhajoby voči stíhaným osobám.“ Stálo by podľa mňa pripomenúť pani Kolíkovej, ako sa zachovala voči sudcovi Fittovi, keď dodržiaval a bránil zákon, tým, že nedovolil príslušníkom NAKA vziať utajované spisy zo súdu, kde bol predsedom.
Vyjadrenia predsedu Najvyššieho súdu a sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu nechám stranou, nie len pre dĺžku komentára, ale preto, že mám pochopenie k tomu, že bránia sudcov a priori a vyzývajú na použitia postupu mimo priestor kamier.
Autor: Dušan Deák
