Zasadnutia pracovnej skupiny pre obnovu dôvery v právny štát sa za Súdnu radu SR zúčastní od utorka (21. 9.) jej predseda Ján Mazák. Jeho prítomnosť má zabezpečiť ochranu legitimity súdov a sudcov. Mazák to pre TASR uviedol v pondelok.

Mazák pripomenul, že súdna rada nie súdom, nevykonáva súdnu moc a je definovaná ako ústavný orgán sudcovskej legitimity. „Rozhodol som sa, že sa rokovania tejto pracovnej skupiny zúčastním. Zásadným dôvodom je to, že ak chceme obnoviť dôveru v právny štát, nemôžeme žiadnym spôsobom narúšať legitimitu súdov, ktorej strážcom je súdna rada. Moja prítomnosť v pracovnom prostredí skupiny bude teda slúžiť na ochranu tejto ústavnej hodnoty – legitimity súdov, sudcov,“ vysvetlil Mazák.

Svojou účasťou chce predseda súdnej rady zabezpečiť, aby žiadny orgán verejnej moci, ktorý nemá súdnu moc, do nej nevstupoval a nenarúšal tak sudcovskú legitimitu.

Vznik pracovnej skupiny oznámila koalícia po zasadnutí bezpečnostnej rady štátu. Zvolal ju premiér po tom, ako minulý týždeň Úrad inšpekčnej služby zadržal štyroch vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry, ale aj dočasného riaditeľa inšpekcie.

Súdna rada by sa mala vo štvrtok (23. 9.) zaoberať stanoviskom k uzneseniu Generálnej prokuratúry (GP) SR, ktorým sa zrušili obvinenia bývalému riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému. Zo stanoviska vyplýva, že rozhodnutie GP bolo vydané v rozpore s ústavou. Čestný prezident Združenia sudcov Slovenska (ZSS) Juraj Sopoliga s navrhovaným stanoviskom nesúhlasí. Reagovať na rozhodnutie GP je podľa neho mimo pôsobnosti súdnej rady.

Základom sporného rozhodnutia boli viaceré pochybenia, ktorých sa mali dopustiť orgány činné v trestnom konaní. „Tri senáty najvyššieho súdu však opakovane konštatovali, že dôvodnosť trestného stíhania konkrétnej osoby je daná. Sporné rozhodnutie generálneho prokurátora zasiahlo do legitimity Najvyššieho súdu SR aj tak, že spochybnilo sudcovskú spôsobilosť konajúcich zákonných sudcov,“ uvádza sa v navrhovanom stanovisku.

Súdna rada sa v stanovisku, ktoré ešte prerokuje, domnieva, že GP si sporný paragraf 363 Trestného poriadku (TP) vyložila široko. „Preto rozhodnutie bolo vydané v rozpore s ústavou, podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V rozpore s citovaným článkom ústavy je totiž aj taký výklad zákona, ktorý presahuje jeho účel a spôsob vykonania,“ konštatuje sa v stanovisku.

Súdna rada by preto mala podľa navrhovaného stanoviska apelovať na generálneho prokurátora, aby pri výkone svojej funkcie dbal na to, aby jeho postupy a rozhodnutia žiadnym spôsobom nezasahovali do legitimity všeobecných súdov SR.

„Je mimo ústavnej a zákonnej pôsobnosti súdnej rady akýmkoľvek spôsobom reagovať na rozhodnutie generálneho prokurátora pri realizácii ústavou vymedzenej pôsobnosti prokuratúry zabezpečiť dozor v trestnej oblasti nariaďovacou právomocou k vyšetrovacím orgánom činným v prípravnom konaní,“ reagoval na navrhované stanovisko súdnej rady Sopoliga.

Súdna rada by podľa neho nemala komentovať rozhodovaciu činnosť prokuratúry, pokiaľ Ústavný súd SR nevyslovil protiústavnosť. „Rozhodnutie spĺňa všetky kritériá o realizácii zákonnej pôsobnosti prokuratúry v trestnej oblasti vykonaním dozoru nad zachovaním zákonnosti činnosťou vyšetrovateľa policajného zboru pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní,“ povedal Sopoliga.

Pripomenul tiež, že rozhodnutia generálneho prokurátora podľa paragrafu 363 TP o nezákonnosti vznesenia obvinenia vyšetrovateľom policajného zboru neruší predchádzajúce rozhodnutie súdu o väzobnom stíhaní. „Pri realizácii dozoru nedochádza k zásahu do rozhodovacej činnosti súdov všeobecného súdnictva, keďže výrokom tohto uznesenia sa nezasahuje do výrokov Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týka rozhodovania o väzbe,“ dodal Sopoliga.

Generálna prokuratúra zrušila 31. augusta na základe paragrafu 363 TP obvinenia bývalému riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému, podnikateľovi Zoroslavovi Kollárovi, finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému riaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a voči Arpášovej manželke. Sporné ustanovenie dáva generálnemu prokurátorovi právomoc zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, teda v procese pred podaním obžaloby, ak bol týmto rozhodnutím porušený zákon.