Podpredsedníčka a poslankyňa NR SR za SNS Dagmar Kramplová sa nemieni klaňať modle 17-teho novembra 1989. Toto správanie sa na Facebooku nazýva falošným liberálnym divadlom, ktorému treba nastaviť zrkadlo. Bojom za slobodu a demokraciu môže november 1989 označovať len úplný blázon, alebo liberálny mediálny klamár.

„V roku 1989 bol národ podvedený a oklamaný cudzími agentmi a cirkusantmi poskakujúcimi na tribúnach a s požiadavkami ľudí, ktorí chceli žiť normálny život, si zahraniční kolaboranti a rôzni miestni podvodníci utreli topánky,“ myslí si poslankyňa s tým, že Slovákom určite nešlo o rozpredanie strategických podnikov, či o rozobranie zdravotníctva finančnými skupinami.

„Rovnako sme nechceli, aby sa nám tu bezprízorne potulovali cudzinci z Ázie a Afriky, alebo aby o našej politike rozhodovali západné ambasády s médiami a mimovládkami,“ píše Kramplová, sklamaná vývojom, na aký Slovensko nasmerovala tzv. Nežná revolúcia. Ak sa niekto pýta, čo teda Slováci chceli, Kramplová hovorí o túžbe po normálnom, zdravom živote, ktorý si bude môcť užiť popri práci či podnikaní so svojou rodinou. Taktiež podľa nej chcel mať svoj domov, kde sa bude môcť postarať o deti, či rodičov.

„Každý na Slovensku chcel, aby sme boli my sami pánmi vo svojom dome, bez toho, aby o nás rozhodoval niekto zo zahraničia,“ uvažuje ďalej Kramplová.

„Dnes za 34 rokov vieme povedať jedno – kým pronárodné sily vždy stáli na strane ekonomicky a hospodársky samostatného Slovenska, ktoré sa dokáže postarať o svojich občanov, liberálne živly vždy usilovali o to, aby sa z nášho štátu stala len vypredaná montážna dielňa a z občanov Slovenskej republiky len nájomcovia vo vlastnej krajine,“ otvára ľuďom oči Kramplová, no upozorňuje aj na fakt, že podobný scenár sa udial aj v okolitých štátoch – „medzinárodní liberálni agenti a ich kolaboranti“ sa ich tiež snažili politicky a ekonomicky obsadiť. Vidí tu paralelný vývoj – najskôr zahraničné mimovládky, ktoré pripravia pôdu pre „farebnú revolúciu, tá spustí mediálnu hystériu, po ktorej liberálna opozícia postaví vládu a vypredá strategické podniky.

„Je preto mimoriadne potešujúce, že v strednej Európe sa začína formovať základ pevného bloku silných národných štátov, ktoré ďalší zo západu organizovaný liberálny rozklad nedovolia a je viac ako isté, že Európa sa začína od politiky ekonomického liberálneho fašizmu odvracať,“ netají spokojnosť Kramplová s tým, že vývoj hovorí o podvode na občanoch zvanom Nežná/Sametová revolúcia. Slová o slobode a demokracii sú podľa nej maskou, pod ktorou je obrovský zisk zo štátov strednej a východnej Európy.

Dátum bol zvolený veľmi vhodne – veci sa hýbali v Maďarsku, v NDR, v Poľsku pôsobila Solidarita, len ČSSR bolo akoby zaspaté… Vtedajší umelci a študenti si na námestí v Prahe chceli pripomenúť udalosti z novembra 1939 a ich obete.

„Jaroslav Klíma, Josef Adamec, František Skorkovský, Jan Weinert, Bedřich Koula, Václav Šafránek, Jan Černý, Marek Frauwirth, Josef Matoušek,“ pripomenula právnička Judita Laššáková ich mená. Dva roky po strašných udalostiach v Protektoráte sa konala medzinárodná študentská konferencia v Londýne, kde tento deň jej účastníci z 26-tich krajín 17-ty november vyhlásili za Medzinárodný deň študentstva.

Zdroj: hlavnydennik.sk