Keď si spočítame, do koho rúk z vôle ľudu zvolená pani prezidentka odovzdala vládu, ktorú sama nazvala „liberálnou“, teda svojou vlastnou a nikoho iného, tak hranice Slovenskej republiky zostanú bez kontroly otvorené aj naďalej.Vládne nám vláda, ktorá je personálne priamo napojená na Nadáciu otvorenej spoločnosti  buď priamo alebo prostredníctvom politických mimovládnych organizácií a aj jej zodpovednosť voči štátu je rovnaká ako politických mimovládnych subjektov – nijaká.

Keby bez dôvery parlamentu a 80 % národa vládnuci predseda vlády a minister vnútra SR Ľudovít Ódor skutočne a vážne chcel riešiť otázku nelegálnej migrácie, mohol by v rámci zatiaľ ešte stále existujúcej V4, (ktorú sa k dnešnému dňu ešte nepodarilo úplne  rozbiť a ktorej spolupráca sa po voľbách, verme, že obnoví), konzultovať s Viktorom Orbánom, v jeho prípadedokonca bez tlmočníka. Chýba však vôľa zo slovenskej strany, dvoch predsedov vlád totiž rozdeľuje Soros, ktorý chce mať z Európy „etnickú záhradu“.Orbán dal postaviť na náklady štátu plot, na ktorý mu z politických dôvodov EÚ neprispela ani centom, hoci chráni aj Schengenské hranice, my sme plot darovali a hranice urobili bezhraničnými.

Ak niekto na Slovensku tvrdí, že Nadácia otvorenej spoločnosti nemá s migráciou a migrantmi nič spoločné, stačí uviesť tieto tri listiny:

Obnovenie azylového systému

Project Syndicate, 26.september 2016,  George Soros: Európska únia musí prevziať zodpovednosť za chýbajúcu spoločnú politiku v oblasti práva na azyl, ktorá zmenila tohtoročný rastúci tok utečencov zo zvládnuteľného problému na ďalšiu politickú krízu.  

Aby EÚ reagovala na krízu, potrebuje komplexný plán, ktorý nanovo definuje riadenie tokov žiadateľov o azyl tak, aby k nim dochádzalo bezpečným a usporiadaným spôsobom a tempom, ktoré odráža absorpčnú kapacitu Európy. Aby bol plán globálny, musí presahovať hranice Európy. 

EÚ musí v blízkej budúcnosti prijať aspoň jeden milión žiadateľov o azyl ročne. Aby to bolo možné, musí si váhu rozdeliť rovným dielom – zásada, ktorá bola napokon na samite zakotvená kvalifikovanou väčšinou.

Je zrejmé, že je potrebná primeraná finančná pomoc. EÚ by mala zaručiť 15 000 EUR  pre každého žiadateľa o azyl na každý z prvých dvoch rokov, aby pomohla pokryť náklady na bývanie, lekársku starostlivosť a vzdelanie – a poskytla členským štátom viac stimulov na prijatie utečencov. Tieto prostriedky môže získať vydaním dlhopisov s dlhou dobou splatnosti na nevyužitú úverovú kapacitu AAA, čo bude mať aj výhodu poskytnutia tak potrebného fiškálneho stimulu pre európske hospodárstvo.

Z prostriedkov, potrebných na základnú starostlivosť, sa zatiaľ podarilo vyzbierať len zlomok. Ak zahrnieme vzdelávanie, odbornú prípravu a iné kritické potreby, ročné náklady predstavujú najmenej 5 000 EUR na utečenca, teda 20 miliárd EUR. Pomoc, ktorú EÚ dnes Turecku zaručuje, hoci sa minulý týždeň zdvojnásobila, stále predstavuje len 1 miliardu EUR. 

EÚ sa musí finančne zaviazať hraničným krajinám vo výške najmenej 8 až 10 miliárd EUR ročne, pričom zvyšok pochádza zo Spojených štátov a zvyšku sveta, čo by zvýšilo počet vydaných dlhodobých dlhopisov na podporu žiadateľov o azyl v Európe.

Na absorbovanie a integráciu viac ako milióna žiadateľov o azyl a migrantov ročne musí EÚ zmobilizovať súkromný sektor, a teda mimovládne organizácie, náboženské skupiny a spoločnosti, aby konali ako sponzori. Na to, aby sa migranti a sponzori spojili, budú potrebné nielen primerané finančné prostriedky, ale aj ľudský kapitál a IT zručnosti.

Sorosov kontroverzný návrh pre Európu

GeorgSoros, nespokojný s vtedajšou utečeneckou politikou EÚ, pretože bola stále založená na vstupných kvótach , navrhol v roku 2018 šéfom štátov a vlád EÚ recept založený na dlhu.

Zatiaľ čo na jednej strane považoval za dôležité investovať do príchodu migrantov, čo by podľa neho pomohlo udržať prílev utečencov na „úrovni, ktorú Európa dokáže absorbovať“, bol si vedomý toho, že náklady na jeho „plán etnickej výmeny“ sú finančne náročné na realizáciu.

Okrem už aj tak enormných nákladov, spôsobených migrantmi, ktorí už boli v Európe prítomní, by podľa odhadov holandskej mimovládnej organizácie GEFIRA takýto vysoký počet nových prisťahovalcov musel byť zvýšený cca o 30 miliárd EUR ročne . Sorosov plán stál na dvoch pilieroch: financovaní migrantov a mimoeurópskych krajín, ktoré migrantov prevažne prijímajú a ktoré sám podporuje. Zároveň požadoval zavedenie novej dane na pomoc členským štátom v utečeneckej kríze vrátane dane z finančných transakcií , zvýšenia DPH a vytvorenia fondov pre utečencov.

Soros však vedel, že niektoré krajiny EÚ by takéto opatrenia neakceptovali, preto navrhol iné politické riešenie, ktoré si nevyžadovalo hlasovanie v suverénnych krajinách a ktoré sa týkalo verejného dlhu. Nový verejný dlh EÚ mal byť kontrahovaný tak, že využije svoj do značnej miery nevyužitý úverový status AAA vydaním dlhodobých dlhopisov, ktorých výnosy by sa mohli použiť na oživenie európskej ekonomiky.

Finančné prostriedky by mohli pochádzať z MES (ESM v anglickom akronyme), Európskeho mechanizmu pre stabilitu a z BoPA (Nástroj na pomoc pri platobnej bilancii), inštitúcie Spoločenstva na podporu platobnej bilancie. Soros vypočítal, že obe inštitúcie majú úverovú kapacitu 60 miliárd s tým, že sa očakávalo ich zvýšenie, keď Portugalsko, Írsko a Grécko každoročne splatia pôžičky prijaté počas krízy eura. Týmto by sa staré dlhy použili na financovanie nových dlhov, a to tak, že by oficiálne nezaťažili rozpočet žiadneho členského štátu EÚ.

Imigračnú krízu podporila prebiehajúca vojna v Sýrii. Nikto sa však nezamyslel nad tým, odkiaľ títo ľudia zrazu vedeli, že Európa im otvorí svoje brány a pustí ich na svoje územie. Imigračná kríza však nebola prirodzeným javom. Zhodovala sa so Sorosovou nadáciou, ktorá „darovala“ peniaze Inštritútu migračnej politiky Spojených štátov a Platforme pre medzinárodnú spoluprácu pri nelegálnych migrantoch – obe organizácie sponzorované Sorosom, ktoré podporujú presídľovanie z tretieho sveta do Európy.

A že George Soros je skutočnou žijúcou osobou, ktorá svojím vplyvom hlboko zasahuje do diania v Európe cez svoje „dôveryhodné priateľské osoby“ s tým, že sa o o ňpm hovorí, že v byrokratickom aparáte EÚ má „najväčšiu frakciu“, aspoň jeden dôkaz. Možno pre tých, ktorí zvolávajú hromy –blesky, keď sa na Slovensku spomenie jeho meno. Slúžia mu potichu – konšpiračne. To je to správne slovo.

Európsky parlament dňa 12.1.2022

Otázka na písomnú odpoveď E-000142/2022
pre Komisiu
Článok 138
Tom Vandendriessche (ID)

George Soros je maďarsko-americký investor, ktorý svoj majetok zarobil na špekuláciách na burze. Teraz používa tieto peniaze na presadzovanie vlastnej politickej a filozofickej agendy po celom svete. Soros využíva svoju Nadáciu otvorenej spoločnosti na financovanie mimovládnych organizácií a iných organizácií, ktoré propagujú jeho politické ideály. Poskytol tiež finančnú podporu demonštráciám, z ktorých niektoré boli násilné.

Okrem toho Soros čoraz viac vstupuje do verejnej diskusie. Vyzval napríklad Európsku úniu, aby sa „postavila“ Poľsku a Maďarsku. Aj minulý rok vyšlo najavo, že 22 zo 100 stálych sudcov ESD malo väzby na organizácie napojené na Sorosa.

Vzhľadom na toto:

• 1.Existuje nejaký kontakt medzi Komisiou a organizáciami, v ktorých je Soros zapojený (či už priamo alebo nepriamo), ak áno, o čom sa diskutuje a možno takéto oznámenia zverejniť v záujme transparentnosti?
• 2.Existujú väzby medzi Sorosovými organizáciami a členmi Komisie, ako to bolo v prípade Európskeho súdneho dvora?
• 3.Obrátila sa niekedy Komisia na organizácie, ktoré priamo alebo nepriamo podporuje George Soros, a je Komisia znepokojená rastúcim vplyvom Georga Sorosa na európsku politiku?

Lampedusa – symbol následkov organizovanej nelegálnej migrácie

17. septembra sa konala demonštrácia obyvateľov malého talianskeho ostrova Lampedusa, ktorí sa vyjadrili jasne, že nedovolia urobiť z ostrova Alcatraz. Vicestarosta Attilio Luca povedal: „Toto všetko už Lampedusa neznesie, my to nezvládneme. Lampedusa patrí nám a nie vláde ani Európskej únii.Od dnešného dňa Lampedusa hovorí, že už stačilo. Toto je neúspešná vláda. Už žiadne prijímacie centrá, žiadne stanové mestečká. Lampedusa sa dnes prebúdza a hovorí: zastavte túto situáciu.  Budeme pokračovať v blokovaní ciest, urobíme to pokojne, aby každý, vláda a predovšetkým Európa vedela, že Lampedusa hovorí, že už stačilo. Chcú premeniť ostrov na väzenie, na veľké prijímacie centrum. Toto nie je solidarita. Hovoríme otvorene: Migrácia je biznis s ľudským mäsom !“ 

Odkaz na video na Youtube:

https://www.youtube.com/watch?v=Va0yggwqBow

Lampedusuv sprievode premiérky Talianska Georgie Meloni navštívila aj predsedníčka EK Ursula von der Layen. Vyjadrila síce súcit s obyvateľmi ostrova a prisľúbila, že EÚ zakročí proti „brutálnemu prevádzačskému biznisu“, z čoho vyplýva, že Európska komisia o tomto prosperujúcom biznise mala dlhé roky vedomosť, napriek tomu z určitých „subjektívnych“ dôvodov, ktorými sa európska byrokracia stala známou, neurobila žiadne opatrenia, takže sa takto dialo s jej konkludentným súhlasom. Povedala, že EÚ urýchli  navracanie nelegálnych migrantov, nespĺňajúcim kritériá na udelenie azylu do krajín ich pôvodu. „O tom, kto prichádza do EÚ a za akých podmienok, budeme rozhodovať my. Nie prevádzači“, doplnila. To bol skutočne „objavný výrok“, lenže prišiel, žiaľ, veľmi neskoro. Aj to len preto, že už nebolo inej cesty, stromy nerastú do neba. Ani pre európsku elitu. Čaša sa preliala.

Nevyjadrila sa však konkrétne práve k tým „kritériám“. Možno bude dostačujúcim kritériom tzv. papierik s hromadným označením mien Alibabovia z Aleppa, všetci narodení prvého januára a všetci zo Sýrie. Zdôraznila však, že EÚ bude postupovať na základe solidarity. Nepovedala ani to, že migráciu treba zastaviť a takisto nespomenula ochranu vonkajších hraníc. Návrh talianskej premiérky Meloni na prijatie opatrení, ktoré by zabránili tomu, aby sa vôbec migranti vydávali na cestu a aby bola zabezpečená blokáda severnej Afriky, pani európska komisárka nechala bez povšimnutia.

George Soros a jeho ideologický migračný program pre Európu je zatiaľ úspešný. Darí sa mu tak ako v minulosti. Bývalý premiér Bettino Craxi uviedol: „Finančný žralok Soros urobil kolosálnu špekuláciu s lírou a zarobil neviem akú kolosálnu sumu. Po tomto jeho výkone ako uznanie dostal v roku 1995 čestný titul na univerzite v Bologni. Na koho pokyn?  Veľké intrigy, veľké dobrodružstvá, ku ktorým vedú veľké finančné skupiny.“ George Soros dostal čestný titul aj na Univerzite Komenského v Bratislave. Otázka znie: Na koho pokyn a za aké zásluhy?

Open Society Foundations siaha od projektov na obranu ľudských práv, otázok migrantov, environmentálnych iniaciatív až po monitorovanie zbrojárskeho priemyslu a volieb. V posledných voľbách dal liberálnej strane Emmy Boninovej šek na 298 550 tisíc dolárov na „podporu rozsiahlej reformy talianskych imigračných zákonov prostredníctvom iniciatív, ktorých cieľom je poskytnúť pomoc migrantom a zlepšiť ich sociálny blahobyt.“

„Právami migrantov sa zaoberáme hneď po ich príchode na kontinent alebo v tranzitných krajinách“, uvádza Nadácia otvorenej spoločnosti.

Právami občanov Slovenskej republiky sa nezaoberá nikto. Našou tragédiou by bolo, keby v tom mohli aj ďalej pokračovať.

Dana Bystrická