Vyjadrenie prezidenta Českej republiky Petra Pavla, že „pokiaľ by po voľbách zostavil vládu Róbert Fico, došlo by k narušeniu vzťahov medzi Českom a Slovenskom,“ je pokusom ovplyvňovať rozhodovacie procesy v inom členskom štáte Európskej únie a zakázanou nátlakovou aktivitou, ktorá má za cieľ ovplyvniť a presvedčiť voličov, čo Európsky parlament považuje za ohrozenie európskej demokratickej spoločnosti.
Predseda najsilnejšej politickej strany na Slovensku a očakávaný víťaz volieb na tento úskok Petra Pavla reagoval štátnickou diplomaciou a nazval ho iba „nedorozumením“, vedomý si toho, že vzťahy medzi občanmi našich republík sú tak súdržné a nadštandardné, že akýkoľvek výrok marketingovo vyrobeného produktu do čela štátu sa nielen minie účinkom, ale vyvolá kontraproduktívny efekt, čo sa aj stalo.
Ďalšou pre nás nežiadúcou osobou, ktorá pravidelne a poslušne plní zadanú úlohu zasahovať do vnútorných záležitostí Slovenskej republiky, je pani Vera Jourová, podpredsedníčka Európskej komisie, zodpovedná za „hodnoty a transparentnosť.“ Prejav Róberta Fica v Topoľčanoch, kde okrem iného povedal, že vojna na Ukrajine nezačala včera a ani pred rokom, ale v roku 2014, keď ukrajinskí fašisti a nacisti začali vraždiť ruských občanov na Donbase a Luhansku, nazvala „klamstvom a overiteľnou lžou“. Keďže určité všeobecne známe mimovládne subjekty z Českej republiky sa ako spojené nádoby takisto nedovoleným spôsobom aktívne podieľajú na volebnej kampani na Slovensku, alcontrario predkladám OVERITEĽNÉ PRAVDY, preukazujúce pravdivosť tvrdenia Róberta Fica, ktorý sa ešte v roku 2001 ako poslanec Národnej rady SR zasadil a navrhol prijatie pamätného Dňa obetí holokaustu a rasového násilia na Slovensku, čo si však eurokomisárka pred svojou účelovou kritikou nenaštudovala.
PaniJourová však v prvom rade veľmi dobre vie, že ako podpredsedníčka EK si nielenže nemôže dovoliť, ale má priamo zakázané vstupovať a zasahovať do volieb ktoréhokoľvek štátu Európskej únie, teda aj Slovenskej republiky.
Ad 1: Kyjevský súd prednedávnom po zadržaní nariadil väzbu Igora Kolomojského, jedného z najbohatších mužov Ukrajiny. Ukrajinský oligarcha nebol len protagonistom prvej fázy vojny na Donbase, ale jedným z jej hlavných architektov.Napriek svojmu pôvodu a úlohe spoluzakladateľa Európskeho židovského parlamentu Kolomojskij v roku 2014 podporoval banderistické trestné prápory, vyslané na Donbas, aby potlačili povstania proti Majdanu. Bol hlavným finančníkom neonacistických milícií Azov, Aidar, Donbass, a to až do ich integrácie do Ozbrojených síl Ukrajiny (AFU). Ako guvernér Dneperskej oblasti založil Dnipro 1 Regiment, nazvaný na jeho počesť Kolomojského prápor. Jeho symbolom bol trojzubec s mečom v strede, požičaný od OUN, fašistickej a antisemitskej formácie na čele s Andrejom Melnykom a Stepanom Banderom, ktorí spolupracovali s SS počas II. svetovej vojny.
Newsweek dňa 10.09.2014 (!) uverejnil článok – UKRAJINSKÍ NACIONALISTICKÍ DOBROVOĽNÍCI PÁCHAJÚ VOJNOVÉ ZLOČINY V ŠTÝLE ISIS:
„Skupiny pravicových ukrajinských nacionalistov páchajú vojnové zločiny na povstalcami ovládaných územiach východnej Ukrajiny, uvádza sa v správe Amnesty International, keďže v miestnych médiách sa objavili dôkazy o tom, že dobrovoľnícke milície odrezávajú hlavy svojim obetiam.
Ozbrojení dobrovoľníci, ktorí sa označujú ako prápor Aidar, „boli zapojení do rozsiahleho zneužívania, vrátane únosov, nezákonného zadržiavania, zlého zaobchádzania, krádeží, vydierania a možných popráv“, uviedla Amnesty.
Organizácia zverejnila správu s podrobnosťami o podobných údajných zverstvách, pričom zdôraznila brutalitu konfliktu na oboch stranách, ktorý si vyžiadal viac ako 3 000 obetí.
Vyhlásenie Amnesty prišlo predtým, ako sa dnes na sociálnych sieťach začali šíriť zábery, ktoré vyzerali ako oddelené hlavy dvoch civilistov, ktorých ruská spravodajská stanica NTV označila za hlavy povstaleckých rukojemníkov.
Krátko nato kyjevská spravodajská sieť Pravilnoe TV uviedla, že hovorila s jednou z matiek obetí, ktorá potvrdila, že jej syn bol zajatý počas bojov v Donecku.Povedala, že poštou dostala hlavu svojho syna v drevenej škatuli, pričom zo smrti svojho syna obvinila nacionalistických dobrovoľníkov.
Existuje viac ako 30 pronacionalistických, dobrovoľníckych práporov, podobných Aidarovi, ako napríklad Ukrajina, DND Metinvest a Kyjev 1, všetky financované súkromnými investormi.
Prápor Aidar verejne podporuje ukrajinský oligarcha Igor Kolomojskij, ktorý údajne financuje aj dobrovoľnícke prápory Azov, Donbas, Dnepr 1, Dnepr 2, fungujúce na príkaz z Kyjeva.
Minulú jar Kolomojskij ponúkol odmenu 10 000 dolárov z vlastných peňazí za každého zajatého ruského „sabotéra“.
V Rusku bol v júli vydaný zatykač na Kolomojského za „organizovanie zabíjania civilistov“ prostredníctvom sponzorstva dobrovoľných militantov.
„Podľa vlády títo dobrovoľníci vždy operujú pod celkovým velením a kontrolou jednej zo svojich pravidelných jednotiek,“ povedal pre Newsweek zástupca Amnesty International.
Správa Amnesty naznačuje „uvoľnenú reguláciu Kyjeva o dobrovoľníckych skupinách a ich členoch, ktorí konajú prakticky bez dohľadu a kontroly“.
Amnesty požiadala Kyjev, aby objasnil právne postavenie a príslušnosť svojich dobrovoľníckych práporov a plne ich začlenil do „jasných reťazcov velenia“ s tým, aby všetkých svojich vojakov oboznámil s medzinárodným právom a vykonal „účinné vyšetrovanie“ porušovania ľudských práv.
Medzitým nórsky kanál TV2 predstavil zábery, na ktorých prápor Azov veje vlajkami so symbolmi ukrajinskej neonacistickej strany – Patriot of Ukraine.
Toto je prvý prípad vládou podporovaných dobrovoľníkov, ktorí prejavujú krajne pravicové tendencie. Do ukrajinského konfliktu sú však údajne zapojené početné mocné polovojenské skupiny ako Patriot of Ukraine, RightSector a White Hammer.“
Môže spôsobiť zdesenie, že významná osobnosť židovskej komunity je spájaná s polovojenskými skupinami, ktoré sa stotožňujú s Wolfangelom, Schwarze Sonne a trojzubcom kolaborantov SS na Ukrajine. Na zodpovedanie paradoxu sa hodí staré príslovie „pecunianonolet“, peniaze nesmrdia. Zdá sa, že Kolomojskij, poškodený odtrhnutím Krymu, pri ktorom prišiel o majetok, ktorý v regióne vlastnil, vrátane vlastného civilného letiska, vyvlastneného novými ruskými úradmi, úspešne prosperoval práve po Euromajdane.
Článok EastJournal z roku 2015 ho opisuje ako „oligarchu, ktorý lepšie ako ostatní zvládol riadiť chaos na Majdane, financoval početné polovojenské prápory a zásoboval palivom ukrajinskú armádu, zapojenej do vojny v Donbase.“
Ad 2: TheJerusalem Post v apríli 2023 uverejnil článok: KYJEV CHCEL POMENOVAŤ ULICU PO UKRAJINSKOM NACISTICKOM KOLABORANTOVI KUBIJOVYČOVI:
„Kyjevská mestská rada by mohla pomenovať ulicu po nacistickom kolaborantovi a predstaviteľovi SS“, povedal riaditeľ Ukrajinského židovského výboru Eduard Dolinskij.
Dolinskij izraelským médiám vysvetlil, že „ulica v ukrajinskom hlavnom meste bude premenovaná na základe návrhu, schváleného mestskou radou a ponesie meno Volodymyra Kubijovyča, ktorý sa počas
holokaustu výrazne podieľal na vytvorení Waffen-SS Galizien,nacistickej vojenskej skupiny, zloženej z ukrajinských dobrovoľníkov.“V rozhovore pre The Jerusalem Post Dolinskij tiež poukázal na to, že
komisia historických expertov v rámci mestskej rady v Kyjeve predložila niekoľko možností premenovania toho, čo je teraz Przevalsky Street v Kyjeve.
Kto bol Volodymyr Kubijovych?
Kubijovič bol jedným z hlavných ukrajinských kolaborantov a podľa The Jerusalem Post „pred začiatkom holokaustu bol Kubijovyč silným podporovateľom Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN-M) a vapríli 1941 požiadal Hansa Franka, aby pod záštitou nacistického Nemecka vytvoril etnicky filtrovanú ukrajinskú oblasť v rámcigenerálnej vlády alebo autonómneho štátu, v ktorom by Poliaci a Židia nemohli žiť.“
Nielen to, „neskôr počas vojny v roku 1943, Kubijovyč prevzal kľúčovúúlohu pri formovaní Waffen-SS Galizien a verejne oznámil svojuochotu chopiť sa zbraní a bojovať za nacistickú vec.
Takéto snahy však nie sú v nedávnej histórii Ukrajiny nové. TheJerusalem Post uvádza, že „to nebude prvýkrát, čo sa Ukrajinarozhodla uctiť si Kubijovyča. V roku 2000 ukrajinský poštový úradvydal vopred opečiatkovanú obálku na počesť stého výročia jehonarodenia a v ukrajinskom meste Ľvov dodnes stojí pamätná tabuľana počesť tohto nacistického predstaviteľa.
V apríli 2023 drvivá väčšina ľudí, ktorí sa zúčastnili hlasovaniao premenovaní Przevalského ulice v Kyjeve, hlasovala zapremenovanie ulice po VolodymyroviKubijovyčovi. Až po sťažnosti
izraelského veľvyslanca na Ukrajine Michaela Brodského starostaKyjeva VitalijKličko osobne zasiahol a zabránil premenovaniu ulice ponacistickom kolaborantovi.
Ad 3: Pani Ella Schleinová spomína na svojho starého otca, ktorý začiatkom roku utiekol pred antisemitským prenasledovaním tým, že sa uchýlil do New Yorku. Jeho príbuzní, ktorí zostali, boli vyhladení ukrajinskými nacionalistami a nemeckými nacistami. Schlein hovorí o tomto príbehu vo svojej knihe „Naša strana“, ktorá sa dostala do tlače 15. februára 2022 – ruská intervencia začala 24. februára 2022. Od toho dňa sú tí, ktorí odsudzujú zodpovednosť ukrajinských nacionalistov za zločiny 40. rokov, sú kriminalizovaní a vylúčení z hlavných komunikačných kanálov. Alternatívne médiá sú sabotované a cenzurované na základe nariadení akéhosi „ministerstva pravdy“, čo viedlo k vynechaniu zločinov, spáchaných ukrajinskými nacionalistami a zločinov ich dnešných dedičov. Začala sa najväčšia operácia cenzúry, dezinformácií a revizionizmu od druhej svetovej vojny.
Schlein vo svojej knihe píše:
„V Galícii, regióne medzi Karpatmi a Vislou, kde žila veľká židovská komunita, bola napísaná jedna z najohavnejších stránok hrôzy holokaustu. Nacisti organizovali masívne pogromy v spolupráci s ukrajinskými nacionalistami – násilie, ktoré si nemožno predstaviť: zabili až 30 000 ľudí denne.
Desaťtisíce Židov bolo uväznených vo Ľvovskom gete, deportovaných do koncentračného tábora Janowskana okraji mesta alebo zastrelení v hlinenom a pieskovom lome v lese. V Ľvove zomrelo viac ako 130 000 Židov.“
Potom pokračuje:
„Vo Ľvove, kde som bol na jeseň 2018, sa zdá, akoby sa pogromy nikdy nestali. Veľká synagóga Zolkiev zázračne stále stojí. Vo Ľvove nie je žiadne múzeum, na mape nie je žiadny znak, ktorý by nás zaviedol do koncentračného tábora. Ako sa nové generácie vyhnú tragickým chybám nedávnej minulosti, ak nikomu nezáleží na tom, aby ich pamäť zostala nažive?
Nacizmus-fašizmus bol porazený, ale hrozba jeho návratu nikdy neustúpila. A nie je to len priamy prípad tých, ktorí to stále popierajú, tých, ktorí ho ešte aj dnes vyzdvihujú, tých, ktorí ešte aj dnes nostalgiu za týmto oslobodzujúcim a vražedným režimom vyvolávajú, ale aj nepriamy.Táto rekonštrukcia faktov je historicky bezúhonná a zdôrazňuje úlohu ukrajinských nacionalistov po boku nemeckých nacistov. Tí istí ukrajinskí nacionalisti, ktorí sú teraz pri moci v Kyjeve a ktorých Západ vo všetkých smeroch podporuje.“
Ad 4: Zelenskyj bol odfotený s dresom ukrajinského národného tímu pred futbalovým turnajom EURO 2020, ktorý niesol odkaz „Sláva našim hrdinom“, bojový výkrik počas ukrajinskej vojenskej agresie proti Donbasu v roku 2014. Európska futbalová únia (UEFA) považovala slogan na drese za „jasne politický“ a nariadila jeho odstránenie. Hoci sa slogan na košeli môže na prvý pohľad zdať ako problém, znamená to ideológiu ukrajinského štátu a pokusy o získanie tohto genocídneho a vojnového posolstva v spoločnosti.
AD 5: Skutočnosť, že na Slovensku sa vedelo, že konflikt vo východnej časti Ukrajiny začal v roku 2014 a nie 24. februára 2022, preukazuje konferencia Slovenského bezpečnostného fóra zo dňa 7. októbra 2019 (!), na ktorom sa okrem iných zúčastnili aj Rastislav Káčer, čestný predseda GLOBSEC aTomáš Čekme, prezident Euroatlantického centra. Druhý panel sa uskutočnil pod názvom „Slovenský pohľad na riešenie konfliktu na Ukrajine“, na ktorom bolo konštatované, že situácia na Ukrajine je jednou z najväčších výziev pre Európu a ďaleko od vyriešenia.
Róbert Kignár, riaditeľ Odboru pre politicko-bezpečnostné otázky MZVaEZ SR, o.i. povedal, že podľa neho je aktuálna situácia na Ukrajine najlepšia za posledných 5 rokov, ale stále nie je dobrá. „Tento rok sme mali najmenej porušovaní mieru a obetí, to sú veci, ktoré sú merateľné. Na druhej strane sú veci, ktoré sa merať nedajú. Ľudské utrpenie a psychické traumy sú niečo, čo si nevieme skutočne uvedomiť.“
Barbora Marônková, riaditeľka Informačného a dokumentačného centra NATO v Kyjeveo. i. povedala: „Ukrajinskí vojaci, ktorí prežili vojnu, majú problém začleniť sa naspäť do spoločnosti, čo sa prejavuje aj v ich osobných životoch.“
Ľudmila Verbická, predsedníčka Ukrajinsko-Slovenskej Iniciatívy na úvod uviedla fakt, že podľa štatistík zatiaľ zahynulo počas konfliktu 13 tisíc ľudí (nie je to presné). Ďalších milión päťstotisíc až milión sedemstotisíc obyvateľov migruje po celej krajine, nevedia si nájsť prácu, ubytovanie. Toto je problém, ktorý štát nedokáže vyriešiť a vojna nekončí. „Krym je rana na srdci Ukrajiny, ktorá stále krváca,“ k tomu trpí aj ekologickými problémami, no prioritou číslo jedna ostáva bezpečnosť. Dotkla sa aj problematiky minských dohôd, ktorých platnosť končí tohto roku a vyjadrila obavy zo stretnutia normandskej štvorky, pretože ukrajinský prezident nie je skúsený a stretne sa s najväčšími politickými lídrami, čo môže mať vplyv na jeho rozhodnutie.
Tvrdenie Fica je teda historicky overenou pravdou, pani Jourová, učte sa. Nestačí iba „konzultovať európske záležitosti s pánom Sorosom, s ktorým máte rovnaké hodnoty“, ako Ste sa sama s hrdosťou vyjadrili. Najvyššou hodnotou je totiž ľudský život.
Vaša mašinéria ideologickej propagandy ďalej valcuje, je slepá k tragickej realite a nezastaví ju možno ani smrť posledného Ukrajinca, na hrobe ktorého by všetci vojnoví štváči mali padnúť na kolená a prosiť o odpustenie – toto milosrdenstvo im však nebude dané.
Dana Bystrická
