Ten rozbor či nadhľad je dosť úbohý, pozostáva z kladenia si bláznivých otázok, robenia bláznivých predpovedí a následného odpovedania si na ne, je to vlastne taký boj so slamenými panákmi. Pritom to vôbec netreba takto zamotávať.

Rusko stále môže dosiahnuť veľké víťazstvo pre obyvateľov Ukrajiny.

Každému je jasné, že toto sa aj tak musí skončiť nejakou dohodou. Teda, buď dohodou, alebo okupáciou, ale keďže okupácia sa nechystá a dlhodobá by bola by beztak neuskutočniteľná, tak jediným možným ukončením je dohoda. A dohodu je možné dosiahnuť jedine rokovaním. V krajnom prípade by však možno bolo nutné pristúpiť aj k okupácii.

Samozrejme, ukrajinská strana už súhlasila s rokovaniami, čo je vlastne prvý krok k víťazstvu. Dôležité je, čo sa tak vyrokuje a ako to kyjevská vláda bude presadzovať. Pretože v tomto tkvel vždy ten najväčší zádrheľ, že aj keď sa niečo vyrokovalo, kyjevská vláda to po pár týždňoch prestala dodržiavať.

Jednou z prvých vecí, na ktorej bude treba bezpodmienečne trvať, musí byť zospolčenie (federalizácia) Ukrajiny so silnými právomocami pre oblasti Ukrajiny. Spoločnú by vlastne mohli mať len menu, zahraničné styky a obranu, nevylučovalo by to ale zriadenie domobranu v jednotlivých oblastiach, ktorá by bola namiesto Národnej stráže .

Bol by to zároveň krok k posilneniu ľudovlády, proti ktorému by nikto nemohol niž namietať. Zapchalo by to papuľu západnej ponukovke (propagande), ktorá sa doteraz oháňala ľudovládou na Ukrajine, hoci tá v mnohom pripomínala akúsi feudálnu dŕžavu, v ktorej správcovstvo nad jednotlivými oblasťami dostávali akísi vazali ústrednej vlády v Kyjeve ako nejaké svoje léno. Tak to bolo napríklad aj v prípade Saakašviliho. Bolo to samozrejme proti ľudským, občianskym a zemesprávnym (politickým) právam, ale nikto to nechcel ani vidieť, ani počuť.

To všetko s tým, že keď by už raz ľudia dostali tieto právomoci voliť si svojich vodcov a značnú samostatnosť a nezávislosť od ústrednej vlády v Kyjeve, už by si ľudia nenechali tieto práva vziať.

A len toto by naozaj mohlo držať Ukrajinu mimo akýchkoľvek vojenských či zemesprávnych spolkov namierených proti Rusku a zároveň by predstavovalo ochranné záruky pred potláčaním najmä ruskojazyčnej menšiny.

Toto je, mimochodom, presne to, o čo sa Rusko snažilo od samého začiatku: aby ústredná vláda rokovala so zástupcami odštiepeneckých oblastí, čo kyjevská vláda najprv tvrdošijne odmietla, potom síce 2-krát urobila, ale následne si tie [Minské] dohody odmietla ctiť, dodržiavať ich a napĺňať ich.

Dosiahnuť zospolčenie Ukrajiny by malo byť prvoradé. Nič iné by totiž nedokázalo udržať nijakú dohodu.

Samozrejme, Západ sa bude všemožne snažiť zmariť akékoľvek zospolčenie Ukrajiny, ako to bolo aj doteraz, pretože pre Západ je skutočná ľudovláda hrozbou. A každé všeľudové hlasovanie je na Západe ohrozením ľudovlády, ibaže by jeho výsledok bol buď nezáväzný, alebo by bolo možné hlasovať dovtedy, kým by nebol želaný.