Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba opäť ostro kritizuje Rusko po tom, čo vystúpilo z čiernomorskej obilnej iniciatívy. V tweete zverejnenom v pondelok ráno vyzval krajiny, aby „zorganizovali spoločnú globálnu reakciu na potravinový terorizmus z Moskvy, ktorá by držala 400 miliónov ľudí ako rukojemníkov s cieľom získať ústupky“.
Zameriava sa najmä na krajiny Afriky a Ázie, ktoré sú “najviac postihnuté nárastom cien potravín“. Výzva pochádza z Rovníkovej Guiney, ktorú Kuleba navštívi v rámci svojho turné po afrických krajinách, ktoré sa začalo 23. júla, tretie za menej ako desať mesiacov. Cesta sa koná v predvečer rusko-afrického samitu, druhého fóra pre hospodársku a humanitárnu spoluprácu, ktoré sa bude konať 28. a 29. júla v Petrohrade.
Šéf ukrajinskej diplomacie nie je jediný, kto ukazuje prstom na Kremeľ. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken obvinil Rusko z používania potravín ako zbrane. Prezident OSN António Guterres verí, že pozastavenie vývozu obilia “zasadí ťažký úder ľuďom v núdzi všade.” EÚ odsudzuje Moskvu za zhoršenie „globálnej krízy potravinovej bezpečnosti“. Cynicky je aj MMF tiež súčasťou klubu tých, ktorí obviňujú Rusko z toho, že spôsobuje hlad vo svete.
Rozhodnutie Ruska “zhoršuje vyhliadky na potravinovú bezpečnosť a riskuje zvýšenie globálnej inflácie potravín najmä pre krajiny s nízkymi príjmami,“ napísala Deutsche Welle po ukončení predĺženia dohody.
Je to naozaj tak? Spôsobuje Moskva potravinovú neistotu v chudobnejších krajinách, aby „získala ústupky“? Nie je to skreslená pravda?
Kremeľ garantuje: pšenica príde
Rusko je pripravené dodávať africkým štátom poľnohospodárske výrobky bezplatne. Menej ako týždeň pred summitom v Petrohrade ruský prezident Vladimir Putin zaručuje záväzok Moskvy odvrátiť potravinovú krízu, ktorej sa obávajú lídri krajín prvého sveta a medzinárodných organizácií kvôli pozastaveniu dohôd o pšenici.
„Chcem zabezpečiť, aby naša krajina bola schopná nahradiť ukrajinskú pšenicu na komerčnej aj bezplatnej báze najmä preto, že tento rok očakávame ďalšiu rekordnú úrodu.“
Ruský líder píše v článku, zverejnenom v nedeľu večer na oficiálnej webovej stránke Kremľa s názvom “Rusko a Afrika: spojenie síl za mier, pokrok a úspešnú budúcnosť“.
“Napriek sankciám bude Rusko pokračovať vo svojom energickom úsilí o zabezpečenie dodávok obilia, potravín, hnojív a ďalšieho tovaru do Afriky.“
Moskva má v úmysle rozvíjať “celé spektrum ekonomických väzieb“ s Afrikou na pozadí spoločného záväzku vybudovať nový multipolárny svetový poriadok, založený na vzájomne výhodných, a teda v konečnom dôsledku spravodlivejších a demokratickejších vzťahoch.”
Ekonomická blokáda, uvalená Západom nedokázala prerušiť dodávky pšenice, jačmeňa, kukurice a ďalších plodín do afrických krajín komerčne, aj ako humanitárna pomoc prostredníctvom potravinového programu OSN. V roku 2022 Rusko vyviezlo do Afriky 11,5 milióna ton pšenice, zatiaľ čo v prvej polovici roku 2023 bolo dodaných takmer 10 miliónov ton.
Samit, ktorý sa uskutoční budúci víkend, bude znamenať ďalší krok smerom k posilneniu spolupráce a rozvojových vzťahov medzi Ruskom a africkými partnermi. Kulebov útok aj jeho diplomatické úsilie v Afrike by sa mali chápať v tomto kontexte.
Prečo Rusko odstúpilo od dohody
Putin vysvetlil dôvody stiahnutia Moskvy. Dohoda, pôvodne podpísaná na humanitárne účely, „bola v skutočnosti nehanebne a výlučne použitá na obohatenie veľkých amerických a európskych spoločností, ktoré vyvážali a ďalej predávali obilie z Ukrajiny“.
„Fakty hovoria samy za seba. Za takmer rok platnosti obilného paktu sa z Ukrajiny vyviezlo celkovo 32,8 milióna ton tovaru, z čoho viac ako 70 % smerovalo do krajín s vysokými a strednými príjmami vrátane EÚ, zatiaľ čo krajiny ako Etiópia, Sudán a Somálsko, ale aj Jemen a Afganistan dostali menej ako 3 % celkového objemu, to je menej ako milión ton,“ píše Putin.
Tieto údaje potvrdzujú západné zdroje.
PodľaodhadovspoločnostiStatista k 17. júlu 2023 smerovaloodaugustao 80 % viac ako v roku 2022 poľnohospodárskeho vývozu Ukrajiny, zaručeného čiernomorskou obilnou iniciatívou do bohatých krajín. Aby sme boli presní, krajiny s vysokými príjmami dostali 43, 6%, zatiaľ čo krajiny s vyššími strednými príjmami dostali 36, 7%. Na porovnanie, krajiny s nízkymi a strednými príjmami spolu predstavovali takmer jednu pätinu fyzického vývozu. Chudobné krajiny dostali iba 2,5% ukrajinskej pšenice. Z toho možno vyvodiť, že koridor nebol použitý na humanitárne účely a na odvrátenie hladu vo svete, ale hlavne na obchod, aby sa zabránilo obrovským stratám potravinárskych spoločností.
Ďalšia mapa, zostavená Medzinárodným obchodným centrom, založená na údajoch ukrajinskej vlády ukazuje, že Afrika dostala menej vývozu obilia ako Európa. Okrem Alžírska (5,25%) a Egypta (9,02%) dovážajú Maroko, Tunisko a Líbya 0,75% až 2,63%. V subsaharskej Afrike boli ukrajinskou pšenicou zásobované iba Sudán, Etiópia, Somálsko, Keňa, Uganda, Tanzánia, Ghana, Džibutsko a Kamerun, ale s percentuálnym podielom väčšinou nižším ako 1 %.
Druhým dôvodom odstúpenia od dohody je, že nebola splnená “žiadna z podmienok“, týkajúcich sa výnimky zo sankcií na ruský vývoz pšenice a hnojív na svetové trhy. Nejde teda o „ústupky“, ako sa to nemotorne alebo v očividnej zlej viere tvrdí, ale o nesplnenie zmluvných podmienok západného náprotivku, ktoré sa neriešili.
Dohoda o pšenici mala mať humanitárny charakter, a preto ju Rusko podpísalo. V skutočnosti sa však používal na komerčné účely, takže jeho raison d’être zanikol. Toto sú argumenty Ruska, podporené štatistickými údajmi poskytnutými samotným Kyjevom.
L ´Antidiplomatico
Preklad: Dana Bystrická
