… dnes som len chvílu v hypno-otupiteľskej teľke zhliadol naglejované holyúdské maškari oscarovo vyžgerených kočovníkov v chimére gender naratívu tupín pociťových druhov na vysokom opatku samíc, po červenom gobelíne padajúcich ako hrušky po návšteve červa a stoporené samce sebavedomo vykračujúcich junákov po rudom behúne s jednou rukou v kapse a roli neporazených hrdinov žiarivo vysviecených hviezd ušľachtiľcov, pradvádzajúcich moderné strihy filmových a sociopatických ignorantov, narvaných do priliehavých, módných skafandrov. Tak som si po vzore ešte nezfiľmovaného sna hypno holyúda predstavil, ako by tie fanúšičkami velebené samce stporencov s jednou rukou v kapse v prvej ukro línii, no už dronom odťatou, sa plazia po červeno-tekutom ukro-ruskom zákope a paľčekom druhej zšokovanej ruky hladajú kolektívno-záchranné tľačidlo zrýchlenej pomoci – sos pre návrat k mamke – alebo myšlienkovým paškvilom rovnako oróbovanej strapákovej pre obyčajných – nebojte sa umierať – hľadajú iné tlačítko automatu hrôzy okamžitej eutanázie užitočného idiota prachov nad-oskarovcov, vlastnou, západiarskou guľkou. Je to iba môj, slobodný sen neoskarového scenára pre banderovského producenta vracajúceho sa z ruského zajatia na vozíku bez troch končatín, no s hviezdným, oscarovým, atlantickým genom – drach nach osten.

ceskoslovensky Pjakin v akcii
aby ovce vedeli co si maju myslieť,