Kolegovia, posielam sľúbený prepis 14. bodu programu ešte marcového zasadnutia súdnej rady, ktorým bol návrh predsedu súdnej rady na začatie konania o dôvodnosti kvalifikovaného podnetu AK Škubla (viď prepis zo zasadnutia súdnej rady z novembra 2022) na sudkyňu ŠTS magistru Pamelu Záleskú.

Úvod, ešte v neprítomnosti magistry Záleskej, bol venovaný diskusii o tom, ako podané podnety uchopiť. 

Dr. Majerník ešte v neprítomnosti sudkyne uviedol, že považuje skôr ako dôjde k jej vypočutiu, i keď netrval na tom, aby sa to dialo bez účasti verejnosti, za dôležité ujasniť si viaceré koncepčné otázky ohľadom prejednania tohto bodu programu a ospravedlnil sa, že sa bude opakovať, pretože prvou otázkou je, ako charakterizovať obidva podnety, ktoré boli následne doplnené podaniami právneho zástupcu pána Haščáka. Povedal, že kvalifikovaný podnet podľa § 27hg zákona o súdnej moci to nie je, pretože sa netýka preverovania majetkových pomerov alebo kontaktov s organizovaným zločinom a druhou otázkou je, či zákon o súdnej rade ustanovuje nejaký numerus clauzus (obmedzený počet) z dôvodov len pri ktorých môže súdna rada pristúpiť k preverovaniu predpokladov sudcovskej  spôsobilosti u sudcu inak, ako pri preložení sudcu, pri stanovení do funkcie predsedu súdu inak, ako predpokladá § 27hg. Povedal, že jeho odpoveď na túto otázku je, že nie, nie je to numerus clausus, veď my to v podstate potvrdzujeme už v samotnej činnosti kontrolnej komisie, kedy nepreverujeme v zmysle § 27h a § 27hb len majetkové pomery a ten prvok vzťahu s organizovaným zločinom v rámci predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ale aj iné predpoklady morálneho štandardu a integrity sudcu s tým, že asi je na tom zhoda, že to vyplýva priamo z ústavy, že naša právomoc je vykonávať takýto dohľad. Zamyslel sa ako naložiť s týmito dvoma podnetmi s tým, že to naznačil už na predchádzajúcich zasadnutiach, kedy sme sa tomu venovali a je asi vhodné postupovať analogicky ako pri kvalifikovanom podnete podľa § 27hg, keď aj rokovací poriadok nie explicitne, ale implicitne nám takýto postup umožňuje, pretože hovorí, že kvalifikovaný podnet sa netýka iba vzťahu sudcu s organizovaným zločinom, ale vo všeobecnosti a na to nadväzuje činnosť kontrolných komisií, kde sa preverujú ostatné predpoklady. Povedal, že vzniká otázka, či sa máme v prvej fáze zaoberať tým, či preverovať prvý podnet z hľadiska jeho dôvodnosti, ale nie z hľadiska, že by sme mali uvádzať dôvody, pre ktoré majetkové pomery sudcu sú problematické, ale v iných komponentoch a druhou, rovnako ťažkou otázkou je, že či je vhodné po tom, čo súdna rada v pléne vysloví dôvodnosť takéhoto podnetu, zaradiť to do kontrolnej komisie a technickou otázkou je, ktorej komisii a čo tá komisia vlastne bude robiť. Pri hľadaní odpovede na prvú otázku, o čom by sme mali pri dôvodnosti rozhodovať, tak súdna rada by mala prijať také rozhodnutie vtedy a len vtedy, ak porušenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti má takú intenzitu, že odôvodňuje podanie návrhu na disciplinárne konanie podľa § 116 ods. 3, teda za také závažné disciplinárne previnenie, ktoré je nezlučiteľné s výkonom funkcie. Uviedol, že otázkou je, či existuje relevantná väzba medzi tým, čo sa v podnetoch uvádza a ide v podstate o dva skutky, nesprávny právny názor v rozhodnutí o väzbe a porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť a ak by sa tieto tvrdenia preukázali, či by znamenali také závažné previnenie, v tomto prípade Mgr. Záleskej, ktoré by odôvodňovali prijatie uznesenia, že tu došlo k takému porušeniu povinností spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré má za následok zánik funkcie sudcu, je podľa jeho názoru kardinálna otázka a upriamil pozornosť na to, že kvalifikáciou podnecovateľa nie sme viazaní, ale v tých prvých podnetoch navrhovateľ ani netvrdil, že sa jedná o také porušenie, ktoré by sa dalo kvalifikovať podľa § 116 ods. 3 s tým, že plynutím času to dopĺňal.

Dr. Jelinková povedala, že v tých podnetoch našla viacero odtieňov, jednak, že odôvodnenie, ktoré bolo mediálne prezentované nekorešpondovalo s odôvodnením, ktoré bolo súčasťou oficiálneho rozhodnutia a zároveň negovanie názoru vysloveným NS SR a okrem spomenutých aspektov sa zamýšľa nad tým, prečo sme toto nerealizovali pri kolegovi Ištókovi, ktorý sedel na základe návrhu pána predsedu zaradiť podnet účastníka konania do programu a úplne na tvrdo za prítomnosti médií sme rozhodovali o tom, či on je alebo nie je sudcovsky spôsobilý vzhľadom k tomu, že urobil fatálnu chybu, keď nahral svoje rozhodnutie, ktoré nebolo konečné. Poukázala na to, že sa vtedy preskočili všetky fázy opatrnosti a jeho procesná česť aj povesť dostali celkom slušnú nálož a zaťaž, a preto je teraz prekvapená, že ideme dumať nad tým, ako to ideme robiť, nakoľko sme si to povedať už pri sudcovi Ištókovi, keď sme na základe podnetu nespokojného účastníka konania, ktorý nenašiel cestu na súd, aby požiadal o vydanie opravného uznesenia, ale cestu na súdnu radu našiel, a išlo tam jednoznačne o pomstu sudcovi za rozhodnutie, ktorý tu musel absolvovať dvojhodinový hearing a rozhodovalo sa o vážnej veci, keďže išlo o to, či je alebo nie je sudcovsky spôsobilý. Uviedla, že pri porovnaní obsahu týchto dvoch podnetov s podnetom na sudcu Ištóka, je zrejmé, že sú neporovnateľné, pretože sa tu teraz nerozprávame o pochybení tohto charakteru. Zdôraznila, že aj v prípade sudcu Ištóka to bolo postavené práve na morálnom štandarde a integrite, teda či je takýto sudca spôsobilý, ak dovolí, aby jeho kanceláriu opustilo takéto rozhodnutie a teraz tu máme podnet, z ktorého vyvstavajú viaceré otázniky, a preto by sme sa mali sudcovi Ištókovi ospravedlniť, pretože v jeho prípade sme preskočili jednu fázu, pretože si myslela, že ak súdna rada prijala takúto prax pri ňom, tak sme dohodnutí, že to ideme robiť takto, ale teraz zisťuje, že asi aj nie. Uviedla, že vychádza z  ústavy, kde nie je napísané, že sa to skúma iba v súvislosti s majetkovými pomermi a to, že je zákon v tejto časti nedokonalý (§ 27 ods. 2 písm. hg/), a hovorí len všeobecne o dodržiavaní povinnosti spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ale vykladá sa to v nadväznosti na odsek 1, to je druhá vec, ale nevie si predstaviť, že by súdna rada teraz povedala, že sa tomu vôbec nejde venovať a určite sa nebude tváriť, že nevidí a nepočuje, pretože takto sa dôveryhodnosť justície nebuduje.

Dr. Majerník povedal, že si na to, keď tu sedel pán sudca Ištók veľmi dobre pamätá s tým, že presne to, čo povedal vtedy, povedal aj teraz a jeho jediným pochybením bolo, že to nepovedal v prítomnosti pána sudcu a doteraz to svojim spôsobom ľutuje a navrhol, aby sme sa už nezaoberali sudcom Ištókom, ale týmto, a keď sme vtedy ako súdna rada urobili chybu, navrhol, aby sme to teraz napravili.

Dr. Jelinková reagovala, že to bol útok na fungovanie súdnej rady a prax, ktorej vtedy predchádzala intenzívna mailová komunikácia medzi členmi súdnej rady a následne nie všetko odznelo na zasadnutí, ale predseda súdnej rady zotrval na zaradení JUDr. Ištóka, resp. podnetu naňho do programu a povedala to iba preto, že rozhodovacia činnosť súdnej rady potom vyzerá trochu čudne.

Ja som povedala, že si dobre pamätám, že ako prvý na zasadnutí súdnej rady v súvislosti s prejednávaním podnetu na JUDr. Ištóka vystúpil práve dr. Majerník, ktorý vtedy povedal, že sa mu to nepáči a nerozumie, čo ide vlastne súdna rada v súvislosti s podnetom robiť a rovno povedal, že za navrhované uznesenie nezahlasuje. Pripojila som sa k návrhu venovať sa Pamele Záleskej a tomu, aby sme sa rozhodli, čo s tým ideme robiť.

Predseda súdnej rady sa ospravedlnil za oneskorený príchod z dôvodu hodinového meškania lietadla. Ako prvé povedal, že tu ide o nejaké nedorozumenie, nakoľko po vystúpení dr. Majerníka zobral návrh voči sudcovi Ištókovi späť a riešili sme vtedy prvú pilotnú vec, a preto nechápe, že niekto si tu robí patent na rozum (?), pretože on to dal súdnej rade, aby sme mu pomohli a my sme mu pomohli, a preto to zobral späť. Opýtal sa, že čo si tu predstierame, nové právne predpisy (?). Povedal, že súhlasí s vystúpením dr. Majerníka, a preto navrhol, aby sme to ako kvalifikovaný podnet odložili s tým, že súhlasí aj s ostatnými jeho názormi, ale chce nám povedať jednu veľmi vážnu vec. Uviedol, že jeden jeho nový doktorand robil teraz s nálezmi ústavného súdu a má čiastočne za rok 2021 zmapované nálezy, ktorými boli zrušované rozhodnutia NS SR a je ich 56, väčšinou z obchodného kolégia, časť občianskoprávneho a teraz si predstavte, že to je len ten najvyšší súd a keby ich aj nebolo ako Katka hovorí (dr. Pramuková sa mimo mikrofón ohradila, že to nie je pravda), ale hodnotenia v tých nálezoch sú naozaj veľmi tvrdé a príde akýkoľvek podnet a my budeme sedieť a budeme uvažovať, čo s právnym názorom. Uviedol, že ÚS zrušuje aj rozhodnutia KS a okresných súdov a vyzval nás, aby sme si predstavili, koľko je zrušujúcich rozhodnutí aj všeobecných súdov a niekedy tie odvolacie súdy musia veľmi inštruktívne napísať, že sa ten sudca mýli. Povedal, že ak sa máme zaoberať každým podnetom, ktorým bude napádaný právny názor sudcu v rozhodnutí, tak budeme musieť každý mesiac pridať ďalší rokovací deň (v apríli zasadáme tri dni, rovnako ako sme zasadali vo februári), lebo keď toto pustíme, tak sa toho advokáti okamžite chytia a toto je veľmi veľké riziko, a preto bude takéto nekvalifikované podnety odkladať, bude nás informovať a keď budeme trvať na tom, že to máme dať na zasadnutie, tak to dá, pretože on za právny názor tu nemôže rozvinúť diskusiu o integrite sudcu. Opýtal sa, či tu je nejaký sudca, ktorému niečo nezrušili a poriadne mu vytkli a ak tu taký je, tak sa ospravedlňuje, ale taký nie je. K druhému skutku povedal, že ide o typické trestné oznámenie (týkalo sa to úniku informácii zo spisu smerom k Denníku N, resp. priamo k p. Tódovej a podnecovateľ, Ing. Haščák mal za to, že za únik zodpovedá magistra Záleská), a preto s tým nemá žiadny problém, pretože ak by sa preukázalo, že unikli informácie od sudkyne, tak ide o trestný čin a patrí to OČTK. Za najdôležitejšie označil to, že ak by sme dospeli k nejakému výsledku, tak je možné aplikovať len § 116 ods. 3 zákona o súdoch a sudcoch a to je veľmi závažný záver s tým, že jeden čas tomu ani veľmi dobre nerozumel, ale s Andrejom (Majerníkom) mal o tom diskusiu a toto je preňho už teraz jasné. Povedal, že akonáhle pustíme podnety, v ktorých budú vytýkať právne názory konajúcich sudcov a konajúcich sudkýň, tak tu budeme mať infláciu, ak to nezastavíme.

Dr. Berdisová povedala, že ide reagovať na predsedu a rozumela tomu tak, že ak ideme posudzovať dôvodnosť podnetu, tak dôvodnosť sa rovná spôsobilosti toho konania, ktoré je namietané v podnete byť disciplinárnym previnením podľa § 116 ods. 2 a potom otázka pre ňu znie, a ide o to, aby to triedenie tých vecí, ktoré sa dostanú k nám bolo rovnaké, čiže, aby sa to nedostalo do situácie, že všetky podnety sa na nás nasypú, a preto musíme nájsť mechanizmus, kedy budeme spôsobilí rovnakým spôsobom posudzovať a rozhodovať, ktoré sú spôsobilé byť podnetmi podľa § 116 ods. 3, a existuje na to asi viacero metodík.

Dr. Gandžala povedal, že by sme si mali nejakým spôsobom nastaviť doktrínu, že ak obsahom kvalifikovaného podnetu bude iba spochybňovanie právneho názoru, resp. poukazovanie na nesprávny názor, a je pravda, že tie rozhodnutia ÚS sú veľmi expresívne, niekedy až agresívne v súvislosti s nejakým právnym názorom, ktorý prijali, tak v tejto súvislosti aj vzhľadom na naznačenú infláciu potenciálnych podnetov, pretože každý kverulant, každá právnická kancelária a podobne, akonáhle bude v rozhodnutí odvolacieho alebo dovolacieho súdu, alebo ústavného súdu konštatované závažné nesprávne právne posúdenie alebo niečo také, aby sa to nevnímalo ako kvalifikovaný podnet a aby tam nebol ten postup v zmysle toho… a to, či sú tam nejaké ďalšie argumenty, ktoré sa dajú subsumovať pod § 116 ods. 3, to je na dlhšiu diskusiu, ale tam kde je prvoplánovo namietaná nesprávnosť rozhodnutia a to má závažným spôsobom spochybňovať sudcovskú spôsobilosť, to je neakceptovateľné. Poukázal na rozhodnutie NSS, kde bolo naozaj expresívne vyjadrenie ÚS vo vzťahu k rozhodnutiu a disciplinárny súd sa k tomu postavil a poznáme to rozhodnutie… (oslobodené sudkyne Haitová a Hrčeková).

Dr. Jelinková povedala, že nakoľko si myslí, že sa tu prekrúca história, vráti sa ešte raz k tomu, že dňa 18. 08. 2022 zverejnil predseda, ako keby došlo k meritórnemu prejednaniu sudcu Ištóka a nie že ustúpil od tohto bodu programu na základe návrhu Andreja Majerníka, čiže došlo k riadnemu meritórnemu prejednaniu veci a nedošlo k späťvzatiu a zastaveniu konania. Povedala, že si myslí, že ten podnet nie je o právnom názore, ale o niečom úplne inom, keďže nie je o tom, že pani sudkyňa mala nejaký právny názor, ale súvisí s tým, ako vykonáva ako sudkyňa svoju sudcovskú činnosť, ako komunikuje s médiami, akým spôsobom vystupuje voči verejnosti, čiže nie je to o právnom názore, a preto by sme mali rozhodovať o dôvodnosti tohto podnetu a o jeho pridelení do kontrolnej komisie, ktorá by mala pripraviť správu a vykonať šetrenie a následne by sa konalo ďalej.

Dr. Gandžala povedal, že mal pocit, že sa rozprávame o podnetoch všeobecne a nie o konkrétnom podnete na magistru Záleskú, nakoľko chcel povedať, že podnety, ktoré sa týkajú konštatovania alebo sa odvolávajú na nesprávny právny názor a tým zdôvodňujú, že u toho konkrétneho sudcu je pochybnosť o jeho sudcovskej spôsobilosti, by sme mali zásadným spôsobom elimininovať, to chcel povedať a nie vo vzťahu k tomuto prejednávanému podnetu.

Dr. Majerník povedal, že sa mu páči, že to ideme koncepčne uchopiť, ale má problém s tým povedať, že týmto sa nejdeme en bloc zaoberať, lebo to znamená aplikáciu nesprávneho právneho názoru. Poukázal na to, že prvý podnet sa netýka nesprávneho právneho názoru, čo je v poriadku, ale on sa explicitne domáha toho, že pri rozhodovaní sudkyne o väzbe došlo k svojvôli, a preto si nemyslí, že je správne, aby súdna rada úplne rezignovala na také typy podnetov, keď sa bude tvrdiť svojvôľa, pretože to je časť morálneho štandardu a integrity, avšak súhlasí aj s ohľadom na zloženie súdnej rady, kde on nie je praktizujúci trestný právnik, že sa tu môžeme dostať aj pri iných odvetviach do veľmi ťažkej pozície, a preto by ten koncept doplnil s tým, že aj zákon o sudcoch a prísediacich nepovažuje svojvoľné rozhodnutie za závažné disciplinárne previnenie, ktorého následkom je strata funkcie sudcu. Uviedol, že preto musíme lícovať hodnotové nastavenie zákonodarcu, kedy on takémuto pochybeniu nepripísal bez ďalšieho takú závažnosť, aby to znamenalo § 116 ods. 3 a druhá vec je, že by sme mali vychádzať z kasačného rozhodnutia NSS alebo ÚS a pokiaľ sa v tom rozhodnutí svojvôľa explicitne nepomenováva, tak aj my sme v dosť ťažkej pozícii nazvať nejaké pochybenie aj významné a závažné, ako je to v tomto prípade, svojvôľou. Povedal, že musíme byť veľmi opatrní, ak by sme na ďalšie konanie cez dôvodnosť prijali takýto typ podnetu, ale úplne nechce povedať, že akýkoľvek podnet, ktorý bude spochybňovať morálny štandard a integritu cez prizmu nesprávneho rozhodnutia by sme mali odložiť, pretože to je len právny názor sudcu. 

 Dr. Gandžala povedal, že to, čo povedal dr. Majerník bolo veľmi fajn a iba chcel povedať, že ak tam bude iba nesprávny právny názor, tak tam môže byť celé spektrum tých dôvodov, ktoré práve môžu vytvárať dojem, že nielen ten nesprávny právny názor, ale aj nejaké iné ďalšie aspekty tam budú a predpokladá, že prax nám umožní vytvoriť si nejaký koncept alebo doktrínu a ak neskôr modifikujeme predchádzajúce rozhodnutia, bolo by dobré nevracať sa už k dr. Ištókovi, lebo aj judikatúra sa vyvíja a aj naše rozhodovanie sa bude postupne vyvíjať, budeme to precizovať práve možno na konkrétnych prípadoch.

Predseda súdnej rady povedal, že tentokrát s Andrejom nesúhlasí, svojvôli sa venuje 30 rokov, na ÚS mali o tom neraz debatu, pričom svojvôľa je vždy organicky nerozlučne spojená s uplatnením právneho názoru a so zisťovaním skutkového stavu a nemôžeš ju vyňať ako osobitný fenomén, pretože svojvôľa je predpolie toho, že uplatníš nejaký právny názor alebo použiješ nejaký skutkový základ rozhodnutia. Svojvôľa nemá inú dimenziu, lebo svojvôľa sama o sebe…. neviem čo, nezrozumiteľný koniec vety. Druhá vec je, keby sme my posudzovali svojvôľu a dovolili by sme si uzavrieť, že znamená porušenie povinností sudcu v rozsahu disciplinárnej zodpovednosti, tak by to mohol urobiť aj vyšetrovateľ a aj prokurátor, a tomu sa chceme vyhnúť. To je veľmi zložité, čiže izolovať fenomén svojvôle takým spôsobom považuje za trochu metodologicky sa to neustojí, môže sa izolovane ten fenomén skúmať, ale nemožno ho odpojiť od uplatneného právneho názoru, pretože on keď uplatňuje nejaký právny názor, tak obvykle tam píše nález ÚS, že svojvoľne som rozhodol, že som rozhodol, áno? To je imanentná súčasť.

Dr. Majerník povedal, že si nie je celkom istý, či dobre porozumel, pretože on práve povedal, že nie každé pochybenie a už vôbec nie presadzovanie právneho názoru znamená svojvôľu. Súhlasil, že svojvôľa sa môže manifestovať nielen v právnom posúdení veci, ale aj v skutkovom, keď nesprávne aplikujem pravidlá dokazovania a zisťovania skutkového stavu, to áno, ale nie celkom rozumel, čo chcel predseda súdnej rady povedať.

Dr. Mészároš začal tým, že diskusiu považuje za veľmi dôležitú, nakoľko treba ozrejmiť procesný postup, keďže sa hľadáme nielen my, ale aj tá vynikajúca advokátska kancelária sa tiež hľadala. Poukázal na to, že už podnetom z 26. 09. 2022 žiadala podať návrh na disciplinárne konanie Mgr. Záleskej a v doplnenom podnete z 19. 10. 2022 povedala, že mal byť doručený všetkým členom súdnej rady, lebo ide o kvalifikovaný podnet a bolo to vykladané v tomto smere, ale na koniec sa zistilo, že sa to nedá subsumovať ani pod kvalifikovaný podnet, lebo sa to pod § 27hg nezmestí, tak sa odkázalo veľmi správne na ústavu s tým, že sú to prvé veci, kde sa hľadáme, rovnako ako advokáti, ktorí s tým tiež nemajú žiadne skúsenosti. Súhlasil s tým, ako postup pomenoval dr. Majerník a zhodli sme sa na tom, že to nie je kvalifikovaný podnet, ale iný podnet a nakoľko máme skutkový základ, musíme sa s tým zaoberať. Uviedol, že otázkou je, či sa to dá vybaviť alebo nedá procesne s tým, že sa musíme zaoberať aj tými petitmi.

Predseda súdnej rady povedal (citujem zo zvukového záznamu): Budem reagovať na Lajosa Mészárosa. Pozrite sa, to je pomerne jednoduchá situácia. Súdna rada by sa mala tým zaoberať len v tom prípade, ak je tu dôvodné, by som povedal, ak sú tu pochybnosti, alebo sú tu skutočnosti, ktoré naznačujú, že mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty podľa § 116 odsek 6. To je sumár. Zvyšok je moja výlučná kompetencia. Príde mi taký podnet a ja poviem, že nedávam, alebo ako som zaujal v praxi teda postupujem (nezrozumiteľné). Čiže my by sme si museli predtým, než procesne budeme akceptovať čo si hovoril vyjasniť, či ideme skúmať to, či je naplnená skutková podstata disciplinárneho previnenia podľa 116tky, lebo inak nemá to zmysel. Pretože iné porušenie, teda my keď vykonáme dohľad, tak zistíme, že predpoklady sudcovskej spôsobilosti nespĺňa v dôsledku iných okolností, ktoré sú situované v § 116 ods. 3, tak to je len moja kompetencia. Súdna rada mi nemôže uložiť povinnosť podať disciplinárny návrh, ale v prípade § 116 ods. 3 ja som povinný podať disciplinárku. Čiže pre toto rozhodnutie navrhujem odložiť ten kvalifikovaný podnet, to už je prekonané, lebo už sme povedali, že to nie je kvalifikovaný podnet. Súdna rada zastáva, že to nie je kvalifikovaný podnet. Nemusíme urobiť nič, ale keď s tým chceme niečo urobiť, tak musíme to urobiť tak, aby bolo jasné pre budúcnosť, že my budeme o tom rozhodovať a to budeme si musieť sami len vtedy, keď máme ozaj skutkový základ, z ktorého by sme mohli rozvinúť proces, to je skúmanie sudcovskej spôsobilosti, ktorý by vyústil do takého verdiktu, ktorý sme prijali pri pánovi (nezrozumiteľné).

Ja som reagovala tak, že pokiaľ pán predseda tvrdí, že my mu nemôžeme uložiť povinnosť podať návrh na začatie disciplinárneho konania voči hociktorému sudcovi, tak som mu pripomenula jeho apel na nás v auguste 2022, keď nás priamo žiadal, aby sme mu uložili povinnosť začať disciplinárne stíhanie voči sudcovi Ištókovi s povinnosťou žiadať preňho čo najnižší trest, to znamená napomenutie, z čoho vyplýva, že v prípade sudcu Ištóka to bolo možné, ale v tomto prípade, resp. v prípade petitu, ktorý navrhli navrhovatelia, pán Haščák a jeho advokátska kancelária, to už možné nie je. Poukázala som na to, že z obidvoch podnetov tejto advokátskej kancelárie vyplýva, že porovnali to, čo sme urobili my v súdnej rade, teda to, čo sme spravili so sudcom Ištókom, kde stačil podnet procesne neúspešnej strany v konaní, ktoré viedol doktor Ištók a ktorému sa nepáčilo rozhodnutie s 513 chybami, keď sa podnetu okamžite chytil predseda súdnej rady a zaradil ho na prejednanie na zasadnutie Súdnej rady s výsledkom, aký bol. Táto advokátska kancelária porovnáva presne toto, že v tomto prípade predseda súdnej rady postupoval takto a v prípade ich podnetu z 26. septembra 2022 postupoval úplne opačne. Nevyhovel návrhu na disciplinárku, čo je samozrejme jeho kompetencia, ale bez toho, aby sme to prejednali na zasadnutí, a to napriek jeho opakovaným verejným vyjadreniam, že každý podnet, ktorý dostane, najprv prejde zasadnutím na Súdnej rade až potom ho vybaví. K magistre Záleskej som povedala, že spoločnosť predsa vníma to, čo sa tu deje a pokiaľ pred chvíľou vymenúval rozhodnutia, ktoré boli zrušené Ústavným súdom Najvyššiemu súdu, akosi som prepočula počet zrušených rozhodnutí Ústavným súdom v trestnom kolégiu Najvyššieho súdu, nakoľko menoval iba civil a obchod a naša spoločnosť podľa mňa od roku 2020 (prvé väzobné rozhodnutie senátu dr. Klimenta, zrušil ÚS v januári 2021 a týkalo sa obvineného JUDr. Molnára) vníma práve trestné rozhodnutia, väzobné rozhodnutia Najvyššieho súdu a čo sa týka svojvôle, ktorú tu napáda, alebo teda konštatuje tento podnet u magistry Záleskej, ide predsa o to, že pokiaľ je teda za svojvoľné rozhodnutie, ktoré skonštatoval Ústavný súd vo vzťahu k obyčajnému procesnému rozhodnutiu, ktorým nebolo prerušené konanie, alebo bolo zrušené prerušenie konania a za toto boli tri sudkyne okamžite disciplinárne stíhané vtedy ministerkou spravodlivosti práve z dôvodu, že Ústavný súd konštatoval pri tomto rozhodnutí právny exces a svojvôľu, a dnes je už jedno s akým výsledkom, tak v kontexte väzobného stíhania, ktoré má oveľa fatálnejší dopad ako procesné rozhodnutie o prerušení konania, pretože zasahuje do základných práv a slobôd väzobne stíhanej osoby, ak je skonštatovaná Najvyšším súdom svojvôľa, tak sa to tu odignoruje a podnet na disciplinárne konanie sa nepodá. Žiadala som sa pozrieť na to aj z tohto pohľadu, nakoľko práve spoločnosť a aj títo podnecovatelia vnímajú rozdielny prístup či predsedu Súdnej rady, ktorý vo vzťahu k doktorovi Trubanovi okamžite podal návrh na jeho disciplinárku z dôvodu, že neoznámil svoju zaujatosť, na doktora Šamka podal návrh na disciplinárku iba z dôvodu, že zverejnil v celom rozsahu na tri dni Threemu, ktorá už ale bola zverejňovaná priebežne Denníkom N trištvrte roka, tak potom ťažko spoločnosť uverí tomu, že tu máme rovnaký meter, keď v takýchto prípadoch je disciplinárka podaná okamžite a v takýchto oveľa závažnejších prípadoch, teda navonok sa to pre mňa osobne javí oveľa závažnejšie ako to, čo som pred chvíľou menovala, je disciplinárka hodená okamžite do koša. 

Predseda súdnej rady (citované zo zvukového záznamu): Po prvé Šamko dostal písomné napomenutie, žiaden návrh na konanie som nepodal, po druhé to písomné napomenutie bolo úspešné v konaní pred Najvyšším správnym súdom. Prečítajte si dôvody rozhodnutia, ako sa postavili k tomu, čo urobil pán Šamko. To je prvá vec. Druhá vec. Stále sa tu hovorí o pánovi sudcovi Trubanovi, že bol postihnutý za to, že nenamietol svoju zaujatosť. To vôbec nie je pravda. Ja som inicioval jeho disciplinárne konanie kvôli tomu, že klamal. Klamal pred vyšetrovateľom, klamal pred nami, bola tu Evička Mišíková, klamal pred pánom predsedom Špecializovaného trestného súdu o tom, že nepozná pána advokáta Gajana, že sa s ním stretol raz na poľovníckych dňoch a klamal v súvislostiach, ktoré sa ukázali byť ako veľmi vážne. Tak prosím netreba hovoriť, že bol teraz disciplinárne odsúdený kvôli tomu, že sa nenamietol ako zaujatý. To je len jedna stránka veci, za ktorú zodpovedal viac-menej doktor Hrubala, keď sme to pripravovali. Ja som sa pripojil k tomu návrhu len kvôli tomu, že on bol pred nami a my sme to jednoducho takto skombinovali. To bolo prvý a poslednýkrát, keď som napomohol predsedovi príslušného súdu pri vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti. Takže netreba tu zavádzať a znovu sa vrátim k pánovi Ištókovi. Ja som ten návrh zobral späť, lebo som sa nechal presvedčiť a nechcel som žiadne iné veci okolo toho urobiť iba to, aby sa to vyjasnilo a ja na to mám nárok, aby som sa s vami radil a dokonca si myslím, že vy ste povinní mi poradiť a usmerniť ma. 

Ja som uviedla, že určite nezavádzam, a na rozdiel od predsedu súdnej rady som sa zúčastnila všetkých troch pojednávaní v prípade Trubana s tým, že to tu síce nemienim rozoberať, ale zrejme si ani neprečítal návrh, pod ktorý sa podpísal, pretože ten sa netýkal uznania viny doktorovi Trubanovi z dôvodu nejakého klamstva, ale kvôli niečomu úplne inému a požiadala som ho, aby prestal fabulovať. Dôvodom disciplinárky na sudcu Trubana podľa návrhu bolo totiž to, že neoznámil svoju zaujatosť v prípade veci, v ktorej sa svedok o ňom v nejakej kauze mal vyjadrovať. 

JUDr. Dana Jelínková poukázala na to, že my sme tento bod navrhovali už v januári, keďže nám to bolo doručené v októbri oneskorene, následne bola na zasadnutí debata k podnetom, ktorá však riešila iba spôsob doručovania, boli zriadené schránky, potom dlho, dlho nebolo nič a ak by sme túto tému neotvorili my tri našim návrhom, tak by išla nejakým spôsobom do stratena, čo si nemyslí, že je cesta k objasneniu veci. Poukázala na doručený návrh etického kódexu, v ktorom sa píše aj niečo o sebareflexii, a preto sa jej nepáči tvrdenie, že Ištók je len vedľajší nežiadúci produkt toho, že sme sa hľadali. Uviedla, že si myslí, že súdna rada by sa mala postaviť k tomuto čelom a povedať, že jednoducho v tomto prípade nekonala tak, ako konať mala s odbornou starostlivosťou, alebo došlo k nejakému inému postupu. K doktorovi Šamkovi povedala, že sa nejde vyjadrovať ani k tomu napomenutiu, pretože predseda súdnej rady dobre vie, že nebol úspešný v celom rozsahu a že v jednej časti pre nezrozumiteľnosť to bolo vlastne zrušené, respektíve neplatné a vo zvyšnej časti to bolo podržané, a preto nejde o celkový úspech pred Najvyšším správnym súdom. 

JUDr. Andrej Majerník navrhol venovať sa magistre Záleskej s tým, že váha, čo sa týka hlavne toho nesprávneho rozhodnutia o väzbe, že či je naozaj dobré, aby sme to v tejto časti ako keby prijali na ďalšie konanie, pretože v podstate čo iné tam tá kontrolná komisia môže urobiť, keďže opäť budeme stáť pred otázkou, lebo tu je to všetko jasné, že či je toto také pochybenie, ktoré by malo mať za následok zjednodušenie povedané stratu talára a upozornil na to, že nebola nikde konštatovaná svojvôľa, ale boli tam konštatované závažné pochybenia a veľmi závažné, ale je to na disciplinárne konanie, možno nie podľa § 116 ods. 3, a k druhému skutku sa opýtal, či predseda súdnej rady podal trestné oznámenie, alebo, či tam prebieha nejaké iné zisťovanie? 

Predseda súdnej rady odpovedal (citované zo zvukového záznamu): Ja vôbec som okolo toho nič neurobil, iba to, čo je v manuáli, ktorý som predložil verejnosti. Ja takéto podania okamžite postupujem orgánom činným v trestnom konaní, pretože my nemáme možnosť vôbec to vyšetrovať a toto čo sa píše v tých podnetoch, že mali by sme my začať vyšetrovať, tak to je proste niečo, čo je úplne protizmyselné, pretože to sa nedá vyšetriť. Tých únikových miest je minimálne dvadsať. Zatiaľ som len odpísal, že sa stotožňujem s rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu a nepodávam  disciplinárne. Čiže toto bolo vybavené tým, ale toto som nepostúpil, pretože to bola súčasť celého podania podnetom na disciplinárne konanie. Takže ja som to nepostúpil.

JUDr. Andrej Majerník reagoval, že ide o veľmi závažné pochybenie, že trestný súd takéto informácie poskytuje tretej osobe s tým, že nevie, čo by mohla urobiť kontrolná komisia, asi by niečo mohla, ale vzhľadom na tú procesnú úpravu by nemohla veľa a nahlas rozmýšľal, že maximálne by mohla opäť zavolať na kontrolnú komisiu sudkyňu, prípadne možno so súhlasom tretích osôb aj tie tretie osoby, ale asi nie. 

Predseda súdnej rady (opäť citované zo záznamu): To podanie je jasným trestným oznámením. Kontrolná komisia sa nemôže zaoberať trestnými oznámeniami, lebo zákon presne upravuje, že to patrí orgánom činným v trestnom konaní. Neurobme takúto chybu, že by sme začali vyšetrovať skutky, ktoré sú podľa ich obsahov spôsobilé naplniť skutkovú podstatu trestného činu. To je veľmi krehká pôda, to je veľmi by som povedal, to by sme mohli potom pokračovať spôsobom, ktorý by úplne kontrolnú komisiu ako pomocný orgán Súdnej rady, ktorá kontrolná komisia iba skutkový základ zbiera. Čiže aký skutkový základ bude zbierať? Príde pani sudkyňa povie, že to neurobila a my povieme čo? Od koho sa dozvieme, že to urobila? Tam už potrebuješ mať vyšetrovací orgán. Operatívcov, vyšetrovateľov, prokurátorov. Aby kontrolná komisia sa vôbec zaoberala podaniami, ktoré obsahujú vo svojej podstate trestné oznámenie nie je asi veľmi dobrá cesta.

JUDr. Ján Gandžala povedal, že súhlasí, lebo v prípade, ak by sme týmto smerom išli, tak by sme v podstate išli do oblasti, ktorá vyslovene patrí orgánom činným v trestnom konaní.

JUDr. Andrej Majerník uviedol, že Lajos Mészáros veľmi dobre poznamenal, že je to analogicky, ako keď Ústavný súd Slovenskej republiky prijíma sťažnosť na ďalšie konanie, že my to meritórne rozhodnutie len ako keby sme osvedčovali, že sa tým máme ďalej zaoberať, a preto tak, ako to robíme v prípade podnetov podľa 27 hg), kedy skúmame väzbu medzi tými tvrdeniami a dôsledkom, by sme aj v tomto prípade mali skúmať, či tvrdené skutočnosti, ak sa preukážu, vedú k podaniu disciplinárneho, alebo povinnosti predsedu Súdnej rady podať disciplinárny návrh podľa §116 ods. 3 s tým, že vo vzťahu k tomu rozhodnutiu, ktoré bolo zrušené má pochybnosti, že bez ďalšieho, či by sme toto mali urobiť.

JUDr. Ján Gandžala povedal, že toto je kvalifikovaný podnet a aj v prípade sudcu Chalupku sme konštatovali, že je to kvalifikovaný podnet, v ktorom sme videli dôvodnosť a vydali uznesenie a ďalej konala kontrolná komisia. K vyjadreniu dr. Majerníka povedal, že zastáva názor, že u odôvodneného podnetu, čiže podľa §27 hg ods. 1 písm. a), by sme mali teda konštatovať, že je to odôvodnený podnet a tam prichádza na rad predseda Súdnej rady. 

JUDr. Andrej Majerník objasnil, že toto nie je ani kvalifikovaný podnet podľa § 27 hg ods. b), pretože to nie je podanie fyzickej osoby, ktoré by sa viazalo na pravdivosť majetkového priznania, alebo dodržiavanie povinností splnených predpokladov sudcovskej spôsobilosti v kontexte organizovaný zločin, nie je to ani podnet odôvodnený podľa § 27 hg ods. 1 písm. a), pretože to nie je podnet predsedu Súdnej rady ani predsedu súdu, alebo ministra spravodlivosti, je to nejaký iný podnet, a zhodli sme sa na tom, že z ústavy nám takáto právomoc prináleží a musíme sa s ním nejakým spôsobom vysporiadať. Uviedol, že sme síce vo verejnom práve, ale myslí si, že toto nie je na ujmu teraz konkrétneho sudcu, alebo sudkyne, pretože ich tým v podstate šetríme a ak rozhodneme o dôvodnosti, mali by sme si povedať, že to ideme týmto smerom nejako prešetrovať, avšak otázky sú aj ďalšie, že vôbec čo sa tu bude prešetrovať v kontrolnej komisii vo vzťahu k jednému skutku a druhému skutku, že či vôbec sa tým ideme ďalej zaoberať.

JUDr. Ján Gandžala povedal, že primárny základ je v tomto prípade ústava. 

JUDr. Lajos Mészáros povedal, že v tomto štádiu my rozhodujeme o tom, či ten podnet nie je zjavne neopodstatnený a ak zistíme, že to je zjavne neopodstatnené, tak sa tým nebudeme ani zaoberať. Citované zo zvukového záznamu: „Teda nemusí to byť procesné, že teda, ale aj to je sčasti procesné rozhodnutie, ale teda ide o to, že či je to zjavné. Ja to vidím, takže toto nemôžeme odmietnuť, zjavnú opodstatnenosť a potom budeme pokračovať a keďže oni to postavili a my sme to uznali, že v tom je fantázia na iný podnet, lebo našli ústavu a teda ja vychádzam z ústavy, my sme povedali Andrej veľmi pekne vysvetlil, že budeme analogicky ako keby to bol kvalifikovaný podnet podľa nášho rokovacieho poriadku postupovať. No a pokiaľ postúpime ďalej a budeme vo veci skúmať pevne zaujmeme stanovisko buď povieme to, čo je v petite uvedené podnecovatelia hovoria, že konštatuje, že sudkyňa Záleská porušila povinnosť, alebo povieme neporušila povinnosť. Pokiaľ dospejeme väčšina k tomu názoru, že tam jedna časť je trestné oznámenie, jednak na to odpovedané a jedna nie je to až také extrémne, ako to teda vidím.“

JUDr. Elena Berthotyová súhlasila s tým, čo povedal jej kolega Lajos Mészáros. Doplnila, že hoci sme v oblasti verejného práva, analógia tu prichádza do úvahy a vidí teda tiež dve konania, ktoré prichádzajú do úvahy. Po prvé musíme rozhodnúť o tom, nielen či ten návrh nie je zjavne neprípustný, ale teda neopodstatnený, ale aj zjavne neprípustný. Teda musíme sa zaoberať tým, či ho podala osoba na to oprávnená, či spĺňa všetky náležitosti, či sú tam ďalšie náležitosti v zmysle zákona o Súdnej rade naplnené, a to či už z hľadiska odôvodneného návrhu, alebo kvalifikovaného. Povedala, že ak zistíme, že tieto náležitosti splnené sú, prijmeme to na ďalšie konanie a tým pádom ho považujeme za dôvodný, ale z hľadiska tých náležitostí, ktoré musí spĺňať, nie z hľadiska relevantnosti dôvodov, ktoré sú tam uvádzané, pretože k tej relevantnosti dôvodov sa dostaneme v druhom kroku, kedy vlastne otvoríme celý tento proces, dáme sudkyni možnosť sa vyjadriť a zhodnotíme všetky skutočnosti a pristúpime na záver k rozhodnutiu vo veci samej s tým, že svojim spôsobom sme viazaní aj petitom, ktorý nám predložila kancelária tejto fyzickej osoby. Môžeme rozhodnúť aj o tom, že porušila, ak zistíme, že porušila povinnosti spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti, alebo naopak, to už bude závisieť od nás, ako sa zhodneme, alebo neporušila povinnosť spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti. 

JUDr. Ján Gandžala povedal (citujem): „To je veľmi rozumná argumentácia Elenka, ale potom v podstate, lebo pán doktor Mészáros tu používal, že v podstate potom pristúpime k analógii § 27 h/ a c/, g pardon, ako keby to bol kvalifikovaný podnet a ideme ďalej už aj na rokovací poriadok sa dostaneme, ale potom to znamená, že tam prichádza do úvahy tá komisia. Čiže akým spôsobom potom, lebo ak pôjdeme analogicky používanie 27 hg/ a budeme sa tváriť akože to je analogicky kvalifikovaný podnet a potom už musíme ísť cez tú komisiu, aspoň to tak vychádza. Selektívna analógia je dosť zákerná. To je moja taká poznámka. 

JUDr. Dana Jelinková namietla, že ak ideme do ústavy a do iného podnetu, tak jednoducho my si nemôžeme vybrať čo nám vyhovuje, či ústava alebo rokovací poriadok. Vo vzťahu k ústave máme dve rozdielne sily týchto noriem, ak sa vôbec dá nazvať norma rokovací poriadok, teda ak ideme podľa ústavy a iný podnet, tak potom kontrolná komisia tam nemá čo robiť. Uviedla, že výsledkom rokovania Súdnej rady môže byť, že Súdna rada prišla k podozreniam, že bol spáchaný trestný čin a že ukladá predsedovi, aby podal trestné oznámenie v niektorej časti, keďže podľa jej názoru to nič nevylučuje. Podaktorí členovia sa začali smiať, a preto sa opýtala na dôvod ich smiechu. 

JUDr. Ján Gandžala povedal, že preto, lebo my sme ústavný orgán a takéto explicitné vyjadrenia bez toho, aby sme mali vecné podklady k tomu, relevantné vecné, tvrdenia navzájom sú dosť háklivé, čiže nejde o nejakú iróniu. 

JUDr. Dana Jelinková poukázala na to, že pred chvíľou sme to tu vykladali analogicky s tým, že ona by sa ako sudkyňa pod taký rozsudok nepodpísala, že by si vybrala, čo jej  vyhovuje z ústavy a čo jej vyhovuje zo zákona, a preto jej bolo toto skôr smiešne. 

JUDr. Ján Gandžala povedal, že ak je časť podania, alebo celé podanie, ktoré naznačuje, že ide o trestný čin, tak automaticky sa odstupuje už orgánom činným v trestnom konaní a my nepotrebujeme samostatným uznesením konštatovať, že tu máme podozrenie na trestný čin, lebo už tým faktickým úkonom sme to naznačili. 

Mgr. Lucia Berdisová povedala, že si vlastne nie je istá opäť a dáva ďalšiu vec do diskusie, že či tam je akože kvázi viazanosť kvázi petitom záverom toho podnetu, podľa nej nie je, a keď hovoríme, že ideme podľa ústavy, teda v istom zmysle priama aplikácia ústavy s ostatnými procesnými postupmi, tak podľa nej tam tá viazanosť nie je a tiež si myslí, že ten záver nevyhnutne nemusí byť len či spĺňa, nespĺňa, ale aj podľa toho spôsobu šetrenia nejaký teoretický iný. 

JUDr. Lajos Mészáros povedal, že je predovšetkým jasné, že navrhol len jeden z tých možných postupov držať sa toho petitu a teda toho, či ten petit pokiaľ budú také tie názory, že zatiaľ sme v tom štádiu, no a môžeme aj povedať, že nevyhovieme tomu návrhu, alebo vyhovieme návrhu a potom z toho vyvodí pán predseda dôsledky. Zatiaľ hovoríme o tom, že aký bude postup, čo sa týka ústavy, pretože materiálne vychádzame z ústavy, čo sa týka nášho postupu, keď náš postup nie je upravený, tak z toho dôvodu analogicky napríklad článok vo vzťahu k dôvodnosti kvalifikovaného podnetu hovorí o tom, že taký podnet musí byť teda z neho zrejmé, ktorého skutku sa týka, opis skutku a tak ďalej. Iba z tohto budeme vychádzať, teda toto je postup ako budeme vychádzať tie procesné záležitosti, takže nikto neporušuje ústavu. Ústavu si vážime, ctíme a budeme chrániť ústavu kým sme tu, ale ide o to, že podľa niečoho musíme postupovať a budeme postupovať ako keby to bol kvalifikovaný podnet, lebo na iný podnet nemáme nič vymyslené, lebo sme takú vec, taký prípad ešte ani nemali. Takže ja si myslím, že každý sa vyjadril. Vyzerá to tak, že, môžeme pokračovať v konaní, nie, že prijímame na ďalšie konanie. Pokračujeme v konaní pokiaľ väčšina v tom nevidí tú zjavnú neopodstatnenosť, alebo neprípustnosť, alebo iný dôvod.

JUDr. Katarína Javorčíková povedala, že zapájať do toho kontrolnú komisiu nemá žiaden praktický význam, lebo si nevie predstaviť, čo by tá kontrolná komisia robila. Citujem zo zvukového záznamu: „nám vlastne vyplýva aj z § 3b, písm. c) z nášho zákona o Súdnej rade, že (nezrozumiteľné) a áno je to nový prípad, že nemusíme analogicky použiť § 27 hg) (nezrozumiteľné), ale ja si myslím, že my môžeme aj priamo jednoducho vykonať ten na prerokovaní veci na zasadnutí. Druhá vec je, že by sme si to v rokovacom poriadku mali pre budúcnosť.

Ja som povedala, že z vystúpení niektorých vyplýva zhoda na tom, že v podnete tvrdené unikanie informácii zo spisu vďaka konaniu magistry Záleskej, je svojim obsahom trestným oznámením, ktoré mali oni podať. Poukázala som na to, že v podnete sú uvedené konkrétne dátumy a časy, prečo dospeli k záveru, že ten únik mohol ísť iba prostredníctvom magistry Záleskej, a preto to chápem tak, že celý ten podnet vlastne pasujú na to, a vyplýva to aj z prvého výroku ich petitu, že tým porušila morálne štandardy a integritu, a preto to v trestnoprávnej rovine nevnímam. Uviedla som, že práve toto ich tvrdenie, že vďaka nej unikali nejaké informácie, čo my tu šetriť síce nemôžeme, ale podnet vo vzťahu k ich petitu som si vyložila tak, že oni okrem svojvoľného rozhodnutia vnímajú jej zlyhanie, čo sa týka sudcovskej integrity aj v tom, že sa dopustila, alebo prispela k tomu, že zo spisu unikali informácie.

JUDr. Petra Príbelská navrhla pristúpiť k vypočutiu sudkyne, lebo na minulom zasadnutí sme predsa odhlasovali, že ju chceme vypočuť a mohli by sme rozhodovať o dôvodnosti iného podnetu a čo sa týka tej druhej fázy, tam vidí, že ešte ako keby nevieme čo ďalej, ale veď my to nemusíme dnes rozseknúť, pretože to závisí aj od hlasovania o dôvodnosti. 

JUDr. Andrej Majerník reagoval, že súhlasí a dokonca sa mu to tak javí, že ani nemáme celkom rovnaké kritériá na to, čo je dôvodnosť, lebo keď počúval Elenku, tak si myslí, že to trošku niekde inde posúvali. 

Predseda súdnej rady (citujem): Je mi ľúto, že si musím zobrať slovo, ale prosím vás vráťme sa na začiatok. Tu Lajči Mesáros ponúkol myšlienku, že dôvodnosť sa rovná formálnemu a máme tu sto podnetov. To my si nemôžeme dovoliť. Dôvodnosť, tak som tomu rozumel, prepáč dôvodnosť je materiálny pojem. A teraz sa dostanem k tomu. Proste, keď pripustíme, mne je to úplne jedno, ale to je cesta do pekla. Pretože jednoducho tú dôvodnosť musíme vidieť ako sa vykladá v rámci pravidiel slovenského spisovného jazyka. Dôvodnosť je materiálna záležitosť. Formálne náležitosti, že tu niekto má ale to zas Lajči ponúkol peknú myšlienku môže aj povedať, že ten podnet iný podnet je zjavne neopodstatnený, pretože nemôže viesť k výsledku, ktorý sa ním sleduje. Ja vám niečo poviem. My by sme vlastne mali potom už len urobiť to, že vypočujeme pani sudkyňu a povieme, že jednoducho tento iný podnet predkladáme bez ďalšieho rokovania, pretože kontrolná komisia nemá žiaden priestor meniť názor Najvyššieho súdu. Kontrolná komisia nemá vyšetrovacie právomoci a tie ostatné veci okolo toho sa nedajú nijakým spôsobom ustáliť a to je niečo, čo jednoducho by sme sa dostali do takého začarovaného kruhu. Takže prosím vás ja súhlasím s Petrou Príbelskou. Vypočujme si pani sudkyňu a potom sa poraďme o tom, či splnenie formálnych náležitostí iného podnetu podľa Ústavy SR postačuje na to, aby sme pokračovali po prijatí uznesenia a dôvodnosti, lebo to uznesenie o dôvodnosti čo bude znamenať? Že budeme my sami oponovať Najvyššiemu súdu a jeho právnemu názoru? My budeme sami vyšetrovať či došlo k úniku informácií? Hoci aj za spôsobu ako pani Pružinec povedala, že mohla tam participovať nejakým spôsobom umožniť to a tak ďalej, a tak ďalej. To nie je priestor pre nás. Hovorím otvorene, ja prijmem každé rozhodnutie Súdnej rady, lebo iné mi ani nezostáva, ale toto je nedobré. Čiže ja navrhujem takto. Vypočuť pani sudkyňu a potom predkladám návrh na procesné rozhodnutie podľa toho, čo nám povie budeme o tom hlasovať. 

JUDr. Lajos Mészáros povedal, že je často nepochopený hlavne doma, ale tam to nedokáže napraviť, tak teraz by chcel povedať, že nedal rovnítko medzi procesné dôvody a iné dôvody, pretože keď hovoril o zjavnej neopodstatnenosti, a žiaľ ešte trošku uvažujeme aj v týchto kategóriách, tak tá neopodstatnenosť je tá dôvodnosť, alebo opodstatnenosť v jeho očiach s tým, že zjavná neopodstatnenosť to nie sú iba procesné, to sú už aj hmotné veci. 

JUDr. Ján Gandžala následne privítal Mgr. Záleskú a skonštatoval, že iste vie, nakoľko jej materiály boli doručené, čo je asi predmetom prejednávania tohto bodu programu. Zopakoval, že všetci členovia Súdnej rady mali doručené všetky relevantné materiály k tomuto bodu programu a skonštatoval, že dňa 26. septembra 2022 boli predsedovi Súdnej rady doručené dve podania fyzickej osoby prostredníctvom advokátskej spoločnosti zo dňa 22. septembra 2022, ako podnet na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania voči jej osobe a tieto podania boli vybavené predsedom Súdnej rady. Následne dňa 19. októbra 2022 bolo doručené doplnenie podnetov na začatie disciplinárneho konania voči nej a ešte dokonca včera v podstate v podvečerných hodinách sme sa k tomu dostali až keď sme ukončili zasadnutie, tak si objavil v emaile ďalšie podanie, ktoré určitým spôsobom v podstate nadväzuje na tie predchádzajúce podania s tým, že predseda SR podal návrh na začatie konania o dôvodnosti kvalifikovaného podnetu, ktorý jej bol zaslaný a udelil jej slovo, aby prezentovala svoj názor a svoje vyjadrenie k týmto podnetom.

Mgr. Pamela Záleská  (citujem zo zvukového záznamu): „Tak ešte raz vám prajem všetkým dobrý deň. Vážený pán predseda Súdnej rady, vážený pán podpredseda, vážení prítomní. Budem sa snažiť byť veľmi stručná a budem sa snažiť byť vecná. Predmetné podnety aj ten prvý, aj ten druhý sú mi známe už niekoľko mesiacov, pretože Súdna rada nie je jediný subjekt, na ktoré boli doručené tieto dva podnety. Tie podnety boli doručené na vybavenie predsedovi ŠTS. Nie som si istá či ma žiadal o stanovisko, alebo vyjadrenie, ale boli potom doručené aj sudcovskej rade ŠTS ako ďalšiemu zákonnému subjektu s oprávnením podať disciplinárny návrh. Zhodou okolností som predsedníčka Sudcovskej rady ŠTS, to znamená, že bolo mojou povinnosťou bezodkladne zabezpečiť, aby tie podnety boli prejednané. Teda ja ich poznám aj po obsahovej stránke a vzhľadom na to, že mi volala včera pani Dimmelová, že prišlo k ďalšiemu doplneniu, tak poznám aj tie dodatky, ktoré priebežne boli teda dopĺňané, lebo je mi jasné, že tie podnety aj na Súdnu radu prišli pred niekoľkými mesiacmi. Ja chcem asi len pár poznámok povedať jednu ako dôležitú aj vzhľadom na to, že Súdna rada sa tým zaoberá opakovane respektíve znova dnes, že predsedu Súdnej rady profesora Mazáka vidím dnes prvýkrát v živote osobne, teda poznám ho, viem, že existuje, ale dnes ho stretávam prvýkrát. Príde mi veľmi nepríjemné cítiť sa v pozícii osoby, vo vzťahu ku ktorej je vyvodzovaný záver, že je snáď pristupované nejakým špecifickým, alebo špeciálnym osobitným spôsobom k mojej osobe ako k sudkyni či už ŠTS, alebo k sudkyni ako takej. K tomu podnetu, ktorý je založený na mojom nezákonnom rozhodnutí, ktoré spočívalo vo vzatí pána podávateľa podnetu do väzby, ja neviem čo mám k tomu povedať. Je mi známe, že moje rozhodnutie bolo na druhom stupni zmenené a že bol pán podávateľ podnetu prepustený z väzby, čo mňa ako sudkyňu následne určite donútilo k zamysleniu sa nad tou situáciou a musím povedať, že teraz v lete to bude pätnásť rokov, čo vykonávam prax a stalo sa mi dvakrát za celú moju prax, že som vzala obvineného do väzby, to znamená, ja som si nepripravovala k dnešnému zasadnutiu štatistiku ohľadne toho, že o koľkých návrhoch prokurátora na vzatie obvinených do väzby som rozhodovala, ale rátajme to na desiatky, dovolím si možno povedať, že aj na stovky a dvakrát sa stalo, že som vzala obvineného do väzby a nadriadený súd skonštatoval, že dôvod na väzobné stíhanie nie je. Raz to bolo ešte ako na Okresnom súde Nitra ako sudkyňa, keď som bola, druhýkrát ide práve teda o prípad tohto pána podávateľa podnetu. Ja som sa aj v písomnom vyjadrení, o ktoré ma žiadal zdá sa mi, že zrejme asi predseda. Nevylučujem, že to mohlo byť aj z Ministerstva spravodlivosti, nie je mi teraz fakt známe, či tam išiel ten podnet, alebo tie podnety, vyjadrila, že ja na tom svojom rozhodnutí ako keby nie, že trvám, ale ja som rozhodovala o väzbe, to rozhodnutie som zdôvodnila, podpísala som ho, konala som s najlepším vedomím, svedomím a skončilo to na druhom stupni inak. Ja teda nevylučujem, že existuje sudca, ktorý rozhoduje so stopercentnou úspešnosťou a ktorého rozhodnutie nebolo nikdy na druhom stupni zrušené, alebo zmenené. Ale opakujem, že mne sa to stalo dvakrát a napriek tomu si stále myslím, že som nespravila chybu, nespravila som ju vedome, nespravila som ju úmyselne, nespravila som ju účelovo. Rozhodla som, zdôvodnila som a rozhodnutie vo výsledku bolo zmenené. Pokiaľ ide o ten druhý podnet, ja sa chcem vyhnúť akémukoľvek hodnotiacemu úsudku pri prečítaní toho podnetu a pri tých dojmoch, ktoré tam z môjho pohľadu pán podávateľ podnetu popísal a dal im nejaký príbeh. Absolútne odmietam a vylučujem, že by som pani redaktorke Denníka N Monike Tódovej, alebo ktorémukoľvek inému novinárovi či novinárke kedykoľvek nielen v tomto prípade, sprístupnila informácie, o ktorých sa dozviem pri výkone svojho povolania a kde som viazaná mlčanlivosťou, nielen živé veci, ale aj o ukončení veci, ktoré sú mi pridelené. Prípady si nevyberám. Nebola moja voľba rozhodovať o väzbe pána podávateľa podnetu. Jednoducho som konala tak, ako som konala roky dovtedy a ako konám aj celé mesiace odvtedy. Slobodne a z môjho pohľadu v intenciách zákona. Nemám pocit, že by som svoje rozhodnutie neodôvodnila. Ak som ho odôvodnila inak, ako vo výsledku dospel senát na Najvyššom súde k hodnoteniu dôvodov tej väzby, poťažmo teda aj k dôvodnosti trestného stíhania, tak jednoducho trvám na tom, že sa to stáva. Nestáva sa mi to často, ale stáva sa to. A opakujem chcem sa vyhnúť akémukoľvek hodnoteniu toho druhého podnetu dôvodov, pre ktoré bol, pre ktorý bol takto skoncipovaný. Mám na to samozrejme názor, ale nemyslím si, že ten môj názor je relevantný. Nechcem to posudzovať a nechcem to hodnotiť. To je asi všetko ďakujem.

Bola otvorená rozprava, v ktorej unikátne vystúpili iba dvaja členovia súdnej rady (Dana Jelinková Dudzíková a ja): 

JUDr. Dana Jelinková povedala, že sa pani Záleská nevyjadrila k tej časti podnetu, v ktorej je namietané, že odôvodnenie vo vzťahu k väzbe, ktoré bolo prezentované, nekorešpondovalo s jej rozhodnutím, keď z tých podnetov vyplýva, že vo finále boli verejne prezentované a práve pani Tódovou iné dôvody, ktoré ju viedli k rozhodnutiu ako tie, ktoré boli uvedené v samotnom rozhodnutí. 

Mgr. Pamela Záleská (citované zo zvukového záznamu): „Ja celkom nerozumiem tomu, rozumiem vašej otázke, ale nerozumiem dôvodu tej otázky, pretože ja poviem to takto. Výsluch väzobný sa nenahráva na nahrávacie zariadenie. Z toho neexistuje zvukový záznam, je to predsa neverejné. Vyhotovuje sa zápisnica, do ktorej sudca pre prípravné konanie, alebo sudkyňa pre prípravné konanie nahlas diktuje čo prebieha v tej pojednávacej miestnosti, následne po ukončení výsluchu každý tú zápisnicu podpisuje. To znamená, že ak by prišlo k nejakému nedorozumeniu medzi tým, čo odoznelo reálne v pojednávacej miestnosti a bolo zaprotokolované do zápisnice, strany majú právo tú protokoláciu namietať. Pokiaľ ale ide o ústne zdôvodnenie toho môjho rozhodnutia, tak ak si dobre spomínam a ak sa nemýlim, to rozhodovanie bolo 4. decembra, bol piatok, viem to preto, lebo tá služba bola veľmi náročná, bolo v neskorých večerných možno až by som povedala v nočných hodinách, mňa čakal celý víkend výsluch ďalších jedenástich zadržaných osôb a ja som to rozhodnutie hneď aj písomne vyhotovovala. Nie je to pravidlo, ale v tomto prípade myslím, že som ho hneď mala aj písomne vyhotovené, aj som ho doručovala. Spravila odôvodňujem tieto väzobné uznesenia z hlavy, ale je dosť možné, že som si pomáhala tým uznesením, že som ho mala pred sebou a že som možno, aby som na nič nezabudla, že som to čítala. Hovorím, neviem to potvrdiť, nevylučujem to. To je moja verzia. Z čoho vychádzala pani redaktorka Tódová, alebo čo ona kde uvádzala, ja to ani neviem, ja som si to ani nevyhľadávala, ja som to ani neskúmala a ani som to nepodrobovala nejakému porovnávaniu, pretože pre mňa to nehrá rolu. Pre mňa to nie je podstatné. Ja som robila to, čo mi kázal zákon ako sudkyni pre prípravné konanie a čo následne kedy a z akých zdrojov ho používal ktorýkoľvek novinár, vrátane pani Tódovej, pretože to rozhodnutie sledovala nielen redaktorka Denníka N, ja sa vám k tomu neviem vyjadriť. Čiže mne to je niečo, čo pre mňa neznáme. A nepodrobené skúmaniu. Chcem povedať, že ja som si prečítala tie podnety, oni sú obodované to znamená, mne je zrejmý dôvod ich podania, ale ja som nečítala pri všetkej úcte tú prílohovú časť“.

JUDr. Dana Jelinková povedala, že sa nepýtala na prílohovú časť ale na to, že z bodu 10 a 11 podania zo dňa 19. 10. 2022 vyplýva, že začiatkom októbra 2022 sa oni dozvedeli o jej vyjadrení v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, že v rámci tohto jej vyjadrenia, ktoré dala zrejme v tomto konaní vyplýva, že motiváciou pre vzatie pána Haščáka do väzby bol dôvod, ktorý v rozhodnutí o väzbe vôbec neuviedla a tento dôvod nebol uvedený ani v návrhu na väzbu s tým, že v tomto smere doposiaľ nezachytila jej nejaké meritórne vyjadrenie, ktorým by na toto nejakým spôsobom reagovala.

Mgr. Pamela Záleská (citované zo zvukového záznamu): „Čiže rozdiel medzi dôvodmi, ktoré som uviedla do rozhodnutia, ktorým som vzala pána podávateľa podnetu do väzby a mojim písomným vyjadrením k nejakému inému konaniu, v rámci ktorého sa subjekt obrátil na mňa ako na tomto ako zákonnú sudkyňu, aby som sa vyjadrila? K tomuto sa tiež neviem vyjadriť. Určite som sa vyjadrovala, je to možné, že ma o to požiadalo Ministerstvo spravodlivosti. Nehnevajte sa, ja to poviem úprimne. Čelím trestným oznámeniam na dennej báze a nechcem preháňať, že na týždennej báze, ale dva trikrát do mesiaca určite. Čelím rôznym námietkam zaujatosti. Čelím rôznym sťažnostiam, čelím rôznym takýmto podnetom a vyjadrujem sa k nim. Pán podávateľ podnetu nie je jediný obvinený, ktorý je nespokojný s mojim rozhodnutím, nespokojný s mojou rozhodovacou činnosťou a domáha sa akéhosi potrestania, alebo povedzme to ľahšie vyvodenia nejakej zodpovednosti. Mne sa to pletie. Prepáčte, ja mám tak veľa práce, aj dnes som musela zrušiť termín hlavného pojednávania, a to sa nesťažujem, ani neočakávam v tomto smere nejaké ocenenie, ale ja si to nepamätám (tak tu mi stúpol tlak, my ostatní nemáme veľa práce A ak som sa vyjadrila znova som sa pod to podpísala, je dosť možné, že som napísala to najlepšie čo som v tom čase vedela a mohla a za tým si stojím. Akože, ak je tam rozpor je teraz pre mňa nie celkom pochopiteľné a zrozumiteľné, že v čom konkrétne. A taký závažný, že by som musela to spätne vyhodnocovať.

Moja poznámka: Sťažovať sa pred sudcami v súdnej rade, že má veľa práce znelo, ako keby bola jediná, kto jej má veľa. Nie, všetci sme zavalení a makáme za oveľa nižšie platové ohodnotenie a verejne sa nesťažujeme. Všetci čelíme rôznym sťažnostiam od strán sporu, obžalovaných a pod., ale je unikát, ak na skoro dennej báze, ako povedala pani sudkyňa. To asi nie je v úplnom poriadku. 

JUDr. Dana Jelinková poukázala na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy z roku 2003 číslo 13, stanovisko číslo 3 z roku 2002 Poradnej rady európskych sudcov o tom, aký by mal byť vzťah sudcov a novinárov a že sudcovia a novinári by mali byť opatrní a jednoducho tento vzťah je v istom slova zmysle nebezpečný, nakoľko niekedy môže vytvoriť viac škody ako úžitku a v kontexte tohto ju zaujímalo, aký je jej vzťah k tejto problematike an block, čo si myslí o úrovni informovania o trestných konaniach, konkrétne Denníkom N od roku 2020, a opýtala sa, či má pocit, že tam informovanie existovalo. Zaujímal ju všeobecný a konkrétny pohľad na situáciu, ktorá tu nastala po roku 2020 vo vzťahu k úniku informácii zo spisov a aký typ vzťahu má práve s pani novinárkou Tódovou, a na základe čoho si my môžeme uzavrieť, že ten vzťah je natoľko v poriadku, že nevznikajú pochybnosti o tom, že je tam dostatočná opatrnosť? 

Mgr. Pamela Záleská (citované zo zvukového záznamu): „Myslíte kde? Skúste mi to trošku špecifikovať, lebo prepáčte, ale pri všetkej úcte, ja tu ani nie som na to, ani nechcem byť na to a nebudem hodnotiť činnosť Denníka N ani žiadneho iného printového, či iného média. To nie je moja úloha. Ale ak som to správne pochopila vo všeobecnosti sa vyjadrím. Prípravné konanie je neverejné. Bodka. Každý sudca má jasne dané zákonom svoje povinnosti, musí ich dodržiavať. Bodka. To nijako nejde dohromady, čiže ja si sledujem svoje kauzy, plním si povinnosti v jednotlivých veciach, ale všeobecne ako sudkyňa a môžem len svojou príkladnou činnosťou prezentovať svoj postoj a svoj názor na to, ako by tie veci mali byť, lebo mám dosah iba vo veciach, v ktorých ja som zodpovedná a ja konám. Ja nevidím žiaden problém ani v mojej osobe, ani vo všeobecnosti, ale ani konkrétne pri vybavovaní trestných vecí, kde som zákonná sudkyňa a pri informovaní o nich. Nevidím žiaden problém. Som, patrím teda k sudcom, ktorí informujú o svojich veciach, pretože znova opakujem, nevybrala som si to, je o to záujem, viem to porovnať. V Nitre o to taký záujem nebol. To znamená, aj pre mňa to bola nová situácia. Slušne odpoviem na všetky otázky, či už prostredníctvom hovorkyne, niektoré vybavujem sama, ale je to v rámci všetkých tých mantinelov, v ktorých sa ja z hľadiska poskytovania informovania hýbať môžem. Poviem vám aj inú skúsenosť. Ja som bola sudkyňa, ktorá prehrala s ministerstvom, alebo ja som bola sudkyňa. Predseda ŠTS v dvoch mojich veciach prehral s Ministerstvom spravodlivosti názorový spor o to, do akej miery budeme anonymizovať moje rozhodnutie z prípravného konania, teda z neverejnej časti konania a na základe podaného rozkladu zo strany novinárov prišlo zo strany Ministerstva spravodlivosti k pokynu, aby sme to zverejnili napriek tomu, že nás prokurátor žiadal, aby sme to nedávali k dispozícii verejnosti, pretože by tým mohlo prísť k ohrozeniu vyšetrovania. Čiže moje názory v tomto sú konzistentné a sú nemenné. Pokiaľ sa ma pýtate na vzťah s pani novinárkou Tódovou. Pýtate sa ma pani sudkyňa na to, či som jej vyniesla nejaké informácie, alebo či som jej sprostredkovala informácie, ku ktorým ona nemala mať prístup, na ktoré nebola oprávnená nimi disponovať? Nie, žiadne informácie som pani Tódovej, ani žiadnej inej novinárke, či novinárovi nikdy nesprístupnila, nikdy som im neumožnila oboznamovať sa s informáciami, na oboznamovanie ktorých neboli oprávnení. A to je asi tak všetko, čo k tomu môžem povedať.

JUDr. Dana Jelinková povedala, že sa pýtala na charakter ich vzťahu, ktorý môže vyvolávať vo verejnosti pochybnosti o tom, či to, čo pani novinárka píše, nemôže mať zo zdrojov z útrob Špecializovaného trestného súdu, pretože tak, ako môže byť problematický vzťah medzi sudcom a advokátom, rovnako je problematický blízky, alebo charakter vzťahu medzi sudcom a novinárom a nehovorí to ona, hovoria to tieto zdroje, ktoré uviedla. 

Mgr. Pamela Záleská: Prepáčte, ktoré zdroje, ktoré ste uviedli?

JUDr. Dana Jelinková: Poradná rada európskych sudcov, stanovisko číslo 3 z 2002, kde sa píše, že vzťahy, ktoré môžu vzniknúť medzi sudcami a novinármi, že treba byť opatrní, pretože sú spôsobilé vlastne v nejakých negatívnych tých škodlivých následkov, ktoré sú tam uvedené. Uviedla, že sa teda pýtala či z jej pohľadu charakter vzťahu práve s touto pani novinárkou, môže vyvolávať nejaké špekulácie, alebo pochybnosti, že ten vzťah je takého charakteru, že by mohol tieto škodlivé následky vyvolávať? 

Mgr. Pamela Záleská: „No a ja vám opakujem pani sudkyňa, že ja nie som útroby ŠTS, keď ste citovali, že z útrob ŠTS majú unikať informácie a že mali unikať, ja neviem či do Denníka N, alebo kam všade ešte unikali, ja nie som opakujem útroby ŠTS a za svoje veci mne pridelené, ako zákonnej sudkyni a mne vyplývajúca povinnosť byť viazaná mlčanlivosťou o veciach, o ktorých sa dozviem a ktoré sa odohrajú nielen v mojich veciach, ale ktoré sa ja ako pri výkone svojho povolania dozviem rozhodne neunikajú, ani k tejto novinárke, ani k žiadnej inej novinárke či novinárovi“.

JUDr. Dana Jelinková: Čiže ste mi neodpovedali.

Mgr. Pamela Záleská: Na čo som vám neodpovedala?

JUDr. Dana Jelinková: Že či ten charakter vzťahu je taký, že môže vyvolávať vo verejnosti otázniky o tom, či je vhodné mať ten vzťah taký, ako je nastavený? To ste neodpovedali.

Mgr. Pamela Záleská: „Ale ja neviem, čo vyvoláva vo verejnosti pochybnosti, alebo nevyvoláva vo verejnosti pochybnosti. Ja nesiem ako sudkyňa zodpovednosť za veci, v ktorých konám a zodpovednosť voči plneniu povinností, ktoré sú mi ako sudkyni uložené. Ak sa pýtate na charakter môjho vzťahu z hľadiska či unikli, alebo neunikli, či som poskytla, alebo neposkytla tejto novinárke informácie, tak ja opakujem znova, že nie, neposkytla“.

JUDr. Dana Jelinková konštatovala, že sa jej nechce dať sto eur za vstupné na protikorupčný festival Pucung 2023, kde je aj ona hosťom, spolu so špeciálnym prokurátorom a policajným prezidentom a s upútavkou, či budú dokončené vyšetrenia tých káuz s mystickými názvami, ktoré sa začali, aj po páde vlády a opýtala, či si myslí, že takto realizovať slobodu prejavu sudcu, keď si má niekto zaplatiť vstupné, najnižšie asi tridsaťdeväť eur, aby sa teda dozvedel od sudkyne, že či po páde vlády budú dokončené vyšetrenia káuz, že je v poriadku?

Magistru Záleskú otázka zaskočila, moja pozn. 

Mgr. Pamela Záleská (citujem zo zvukového záznamu): „Nadácia Zastavme korupciu aj tento rok, tak ako aj roky predtým organizuje toto podujatie pod názvom Pucung, na ktorom sa zúčastnil myslím minulý rok aj predseda ŠTS. Tento rok oslovila pani Zuzana Petková s pozvánkou mňa. Ja som ako prvé riešila či je možné, aby som sa vôbec zúčastnila takéhoto podujatia a riešila som to obdobným spôsobom ako riešim opakované ponuky na rozhovor z rôznych médií. Vždy poviem, že vzhľadom na to, že by ich mohli zaujímať veci, ku ktorým sa vyjadrovať nesmiem, nemôžem a nikdy nebudem, že by bol ten rozhovor zrejme nudný a ja sama ako predplatiteľ mnohých printových médií nemám dobrý pocit z toho, keď majú síce zaujímavého respondenta, ale viem, že ten respondent v podstate nič zaujímavé nepovie, pretože nič zaujímavé ani povedať nemôže. Oznámila som predsedovi ŠTS, že takáto pozvánka prišla a on mi dal požehnanie v tom smere, že sa potešil a povedal, že výborne. Zadanie, respektíve ten názov tej diskusie môže byť pre vás toxický, alebo škodlivý, ale ja tam idem reprezentovať justíciu tak, ako sa ju snažím reprezentovať už pätnásty rok a práveže idem vyvážiť tú diskusiu ak by náhodou orgány činné v trestnom konaní chceli lamentovať, alebo sa sťažovať, alebo prípadne nejakým iným spôsobom popisovať tú situáciu kvôli čomu sa nadácia Zastavme korupciu zrejme aj snaží verejnosti tieto témy sprístupniť, tak tam poviem to, čo žijem, čo pracujem a s čím prichádzam do kontaktu samozrejme zase v limitoch, ktoré mi budú ako sudkyni umožnené a áno, na vašu otázku odpovedám, že je nevyhnutné verejnosti sprostredkovať informácie priamo nie cez dva, tri, štyri subjekty, kde prichádza k deformácií tých názorov a ja nepoviem nič, čím by som ohrozila výkon svojej funkcie, čím by som ohrozila zákonnosť môjho postavenia vo veciach, ktoré sú mi pridelené. A áno myslím si, že je to dokonca nevyhnutné. Dokonca si myslím, že slobodné médiá majú nezastupiteľné miesto v našej spoločnosti. Sú presne tak, ako nezávislá justícia dôležitým prvkom v demokratickom a právnom štáte a ak by som nesúhlasila s obsahovou náplňou, alebo s činnosťou nadácie Zastavme korupciu, tak rozhodne môj súhlas na účasť na takomto podujatí nedostanú, ale áno aj svojim súhlasom som vyjadrila nejaký postoj a nehnevajte sa, či stojí vstupné a koľko stojí vstupné a či vôbec je nejaké vstupné, to zjavne ako nepatrí do mojich kompetencií. Ja tam napríklad idem bez nároku na odmenu a nevidím dôvod, prečo by mi za to mal niekto platiť, alebo prečo by som mala za to požívať nejaké výhody. Neviem, čo viac by som vám k tomu povedala.

JUDr. Dana Jelinková uviedla, že si myslí, že ak by to mala byť vyvážená debata, tak by tam bol pozvaný aspoň jeden advokát z tých protikorupčných káuz, ktoré sa vyšetrujú, pretože z jej pohľadu tá debata za tohto obsadenia celkom vyvážená nebude, ale teda berie jej pohľad, že ona má pocit, že ide vyvažovať. Povedala, že jej sa to zdá, ako keby to bol vlastne zatiaľ jednostranný pohľad a tiež sa jej zdá neetické pýtať na vystúpenie sudcu od pospolitého ľudu peniaze, a príde jej to nenáležité, pretože ak by to bol odborný seminár, tak by to vedela pochopiť, ale z toho hesla, ktoré jej bolo preposlané, to vyzerá trochu ako taká predvolebná kampaň niektorých osôb, pretože nerozumie tej pointe, či dôjde po zmene vlády k vyšetreniu zločinov, a preto tam cíti politické asociácie a nie právno-odborné, i keď je to zároveň na organizátora, či to chce poňať odborne, alebo to chce dať do nejakého politického rámca. Doplnila, že spájať súdnictvo s politikou jej príde vrcholne nešťastné. 

Mgr. Pamela Záleská: Sama ste si vlastne v rámci toho odpovedali, že áno, ja nie som organizátor. Zaskočil ma tento váš postoj, zamyslím sa nad tým, teda sa vám priznám, že neviem ani na to bezprostredne duchaplne reagovať, ale snáď by ste mohli nechať na účastníkov tej diskusie, či transparentne na verejnosti zvládnu tú problematiku, tú tému, alebo nezvládnu. A ja tam nebudem to robiť v utajenom režime, to znamená idem tam s vedomím, že ak prekročím limity, ktoré ako sudkyňa mám a ktoré mám aj mimo pojednávacej miestnosti, ak nejakým spôsobom vybočím z morálnych štandardov, alebo ak by nebodaj to bolo vnímané, že si tam idem ja robiť nejakú politickú kampaň, čo absolútne vylučujem, tak nech sa páči, je to verejnosti prístupné. Ja teraz vôbec netuším, či z toho bude aj nejaká nahrávka, ale nech sa páči. Treba to sledovať a ak z toho niekto bude  následne požadovať za potrebné vyvodiť voči mne konzekvencie, tak ja tam predsa idem aj s tým rizikom a myslím si, že približovať prácu sudcu verejnosti, ktorá tam bude, máte možnosť áno po zaplatení vstupného položiť aj otázky, je nevyhnutné. Justícia sa nemá zatvárať, justícia sa nemá skrývať, justícia nemá byť v odťažitom postoji voči verejnosti. Takže všetko, čo budem môcť mi bude dovolené z pozície sudkyne povedať, určite rada poviem a nech už potom ako moje vystúpenie ako diskutéra bude posudzované napríklad aj v rámci nejakého etického kódexu a jeho dodržiavania, ale naozaj pripúšťam, že ja som sa nezamýšľala nad tým, ako ste vy uchopili ten problém, ako ste to nastolili.

Ja som skonštatovala, že na otázku dr. Jelinkovej týkajúcu sa vzťahu Pamely Záleskej s novinárkou Tódovou odpovedala tak, že poprela, že by z jej strany mohli informácie zo spisov, ktoré rieši k pani Tódovej, preniknúť. Povedala som, že o úniku informácii sa hovorí od roku 2019, kedy sa riešili zmenky a unikali najprv informácie z Threemy, o ktorej podaktorí, napríklad ja, ani nevedeli, čo je za aplikáciu, pričom ona bola už vtedy v senáte, ktorý riešil zmenky, k tomuto úniku teda nedochádzalo jeden mesiac, dva, alebo v súvislosti s jednou, dvoma kauzami, ale s viacerými exponovanými kauzami, ktoré riešila, ale kontinuálne, a preto som sa opýtala, či podnikla nejaké konkrétne kroky a dala napr. trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, keďže únik informácii zo spisov rezonoval spoločnosťou dva roky. Poukázala som na to, že únik informácii potvrdil aj novinár Marek Vagovič vo svojej knihe Padreho klan, keďže sám hovorí, že informácie čerpal z vyšetrovacích spisov a že mu potrebné komentáre poskytovali aj zainteresovaní sudcovia, prokurátori, vyšetrovatelia, advokáti, svedkovia, kajúcnici. Ako zdroj teda pre svoju knihu uviedol, okrem iného aj sudcov, a preto som nerozumela jej prekvapeniu, keď jej bola táto otázka položená, keďže aj  v podnete, ktorý podal pán Haščák sa spomína práve toto. Opýtala som sa teda, či nejaké kroky, napr. trestnoprávne alebo či si vôbec nejaké kroky podnikla v súvislosti s únikom informácií zo spisov, ktoré jej boli pridelené. 

Mgr. Pamela Záleská: „V zmenkovej kauze, ktorá naozaj bola prejednávaná na ŠTS od roku 2019 som bola členkou senátu, to znamená prácu riadil, organizoval predseda senátu a mali sme niekoľko problémov spojených skôr by som povedala so zverejňovaním našich tvárí, s napádaním sudcov, kam sme nariadili, do ktorej najmenšej pojednávacej miestnosti na celom svete bolo pojednávanie, hoc išlo o klasickú štandardnú pojednávaciu miestnosť pridelenú len nám na výkon našej práce. Riešili sme úniky tých našich tvárí, zobrazovanie, hlavné pojednávanie, ale ja som nedisponovala informáciami, ktoré mali byť teda predmetom úniku, ak narážame na informácie, ktoré pochádzali z Threemy, to bol jeden zväzok prepísaných skutočností, ktorými senát disponoval, ale tam si myslím, že podávať trestné oznámenia ja som nemala dôvod, pretože my sme neboli z ničoho podozrievaní. Myslím, že pán predseda senátu niekoľkokrát povedal, že ak sa niekto cíti byť ovplyvnený tým, čo sa píše v médiách, tak nech vypne televízor a nekupuje noviny. To si myslím, že je aj zaprotokolované v zápisnici. Čiže ja som nevidela dôvod na to, aby som na niekoho podávala trestné oznámenie, alebo áno a je pravdou, že sme riešili, že náš Trestný poriadok nevyhovuje aktuálne prejednávaným veciam na ŠTS, že je koncipovaný v podstate na jednodňové pojednávanie. Riešili sme ako budeme pristupovať zákonne k vyhodnoteniu takej novej aplikácie ako je minúta po minúte, zverejňovanie informácií, keď je nariadené hlavné pojednávanie na niekoľko dní a svedkovia nám sami nevedia povedať, či boli na vlastné oči a na vlastné uši svedkami popisovaných skutočností, alebo či to pred hlavným pojednávaním niekde čítali. Áno, avizovali sme to nie vo forme trestného oznámenia vo forme konzultácií ako postupovať pri vyhodnocovaní, keď sa takýmto spôsobom miešajú informácie z mediálneho prostredia, alebo informácie medializované, ktoré má mať svedok v trestnom konaní, ale ja som nevidela dôvod na to, aby som podávala trestné oznámenie vo vzťahu k tomu, aby neprišlo k ohrozeniu činnosti a výsledkom nášho senátu, áno. Dokonca sme posielali aj výzvu. Ja som pre celý senát požiadala jednu advokátku, aby nás zastupovala v tejto veci, pretože sme chceli zamedziť tomu, aby sa v mediálnom priestore krivila tá činnosť, ktorú sme v senáte vykonávali. Ale teraz celkom dobre nerozumiem, že kvôli čomu som mala podať trestné oznámenie, na odbornej úrovni sme áno riešili, riešili sme stret s tými novými udalosťami, ktorým sme boli vystavení, pretože to bolo myslím nové pre celý justičný systém. Nielen pre ŠTS, teda najmä.

Ja som reagovala, že pre mňa osobne by bol únik z môjho spisu veľmi zásadnou a veľmi závažnou vecou, a nevedela som si predstaviť, že by na dennej báze z môjho spisu unikali informácie, ktoré okamžite zverejňuje práve Denník N a presne k tomu smerovali otázky dr. Jelinkovej na Mgr. Záleskú aj v súvislosti s Monikou Tódovou. Opäť som sa preto opýtala, že pokiaľ reálne na druhý deň potom, čo bolo pojednávanie zo spisu unikla informácia, ktorá bola zmedializovaná a ako prvým Denníkom N, tak ja ako zákonná sudkyňa si neviem predstaviť, že toto nechám takto plynúť a nejaké kroky nepodniknem. Požiadala som pani Záleskú, aby mi neskákala do reči. 

Mgr. Pamela Záleská: Ospravedlňujem sa, nech sa páči.

Ja som ďalej povedala, že som predpokladala, že sa pani Záleská  k únikom informácii zo spisu vyjadrí relevantnejšie, keďže v podnete, ktorý je na ňu podaný sa tomu podávateľ explicitne venuje a dokonca tam opisuje konkrétne časy a dni, prečo si myslí, že z jej strany malo dôjsť k informovaniu Moniky Tódovej. Povedala som, že by som bola preto rada, keby sa k tomu vyjadrila, keďže hovorila, že to čítala, zároveň som sa opýtala na jej reálny vzťah s Monikou Tódovou, nakoľko ak hovorí o očiste justície a o všelijakých nekalých konaniach, tak by bolo dobré, aby aj verejnosť, ktorou rezonuje jej vzťah s Monikou Tódovou a je jej podsúvané, že práve od nej unikajú informácie tak, aby ich mohla uverejňovať, počula jej reakciu. Požiadala som pani Záleskú, aby sa netvárila prekvapene ako Alenka v ríši divov, keďže sa o tom všeobecne rozpráva. Povedala som, že sa jej snažím uveriť a ani nespochybňujem to, čo hovorila, lenže to zrozumiteľne alebo presvedčivo nevysvetlila tak, aby som mohla skonštatovať, že jej verím. Poukázala som na to, že je predsa sudkyňa a z jej spisu unikali informácie a išli do médií a nerozumela som prekvapeniu pani Záleskej, po mojej otázke, či podnikla nejaké kroky na zabránenie úniku s tým, že ma nezaujíma, ako riešili utajenie ich tvárí, zaujímalo ma konkrétne, či to v nej nevzbudilo potrebu to riešiť, nakoľko ja mať takúto vec, tak určite niečo podniknem a iné mňa civilistu nenapadá ako podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. 

Mgr. Pamela Záleská: „Teraz banujem, že som si nerobila poznámky, lebo tá otázka bola tak nekonečne dlhá, že ja som preto skočila do reči, lebo som chcela bezprostredne reagovať na veci, ktoré tam odozneli a ja ich považujem za nebezpečné, hlavne to zovšeobecňovanie, pretože chcem si teda pripomenúť, že som predvolaná na Súdnu radu v spojení s podaním pána Mgr. Jaroslava Haščáka, nie pre zmenkovú kauzu. A bola by som nerada, keby tu zostalo ako visieť vo vzduchu nejaké moje údajné podozrivé konanie z roku 2019, kde opakujem som nebola predsedníčka senátu a teraz nejaké zovšeobecnené pomenovanie, že unikali v tom čase nejaké informácie zo spisu, lebo ja teda neviem aké a treba povedať, že keď napadla zmenková kauza na Špecializovaný trestný súd, tak ani zďaleka neobsahovala všetky informácie, ktoré boli neskôr predmetom dokazovania, pretože ich pripájal pán prokurátor dozorový do súdneho konania až neskôr a len podotýkam, že disponovali nimi mnohé osoby, počnúc advokátmi a samozrejme orgány činné v trestom konaní, ktoré až neskôr po podaní obžaloby objavovali teda častejšie ich mali médiá skôr, pani sudkyňa, ako ich mal Špecializovaný trestný súd. A to myslím, že je všetko čo môžem povedať ako členka toho senátu. Teda opakujem, nie som tu pre zmenkovú kauzu a pre únik informácií v roku 2019“.

Ja, ospravedlnila som sa za to, že som pani Záleskej skočila do reči a zdôraznila som, že som poukazovala na to, že k úniku informácii zo spisov začalo dochádzať už v roku 2019, ale jej som sa opýtala na túto konkrétnu vec v súvislosti s podnetom p. Haščáka a nie na zmenky. 

Mgr. Pamela Záleská: „Tá otázka bola tak obsiahla a bolo v nej pri všetkej úcte z môjho pohľadu toľko zovšeobecnených informácií, že ja by som rada vyjadrila konkrétne z akých mojich spisov unikali informácie. A aká konkrétna informácia mohla uniknúť. Ja opakujem, ja som žiadnu informáciu nesprístupnila pani Tódovej a ja sa pýtam, ako ja mám charakterizovať ten vzťah? Ak sa pýtaš na to, či som ja tejto novinárke, lebo to má byť predmetom obvinenia, alebo podozrenia, ktorému tu čelím, sprístupnila informácie, tak ja opakujem, že som nesprístupnila, neposunula, nedodala, neumožnila oboznámiť sa s ničím, čo je vykonštruované ako príbeh, že z môjho spisu malo uniknúť. Takže, ak sa bavíme o tomto konkrétnom spise v trestnej veci pána podávateľa podnetu už som to niekoľkokrát povedala, ja nevidím už priestor ani podklad na to, čo ešte viacej by som k tomu mala povedať. To je z môjho pohľadu všetko. A odmietam tieto zovšeobecňujúce konštrukcie, že z mojich spisov unikali informácie. Zvlášť teda ja som to povedala na začiatku, ja to nechcem hodnotiť. Mám na to názor, nechcem to hodnotiť a jednoducho sú to dojmy pána podávateľa podnetu a ja si neviem predstaviť, akým spôsobom mám vyvrátiť takéto tvrdenia. Nechcem sa púšťať do polemiky s podávateľom podnetu. Nie je prvý a obávam sa, že ani posledný obvinený, ktorý nie je spokojný s mojou rozhodovacou činnosťou. A týmto ja žijem, tomuto čelím a nerozumiem ako s tým má súvisieť pani redaktorka Tódová a ak s tým súvisí, že ja som zdrojom jej informácií, ktoré ona potom používa, tak ja to odmietam a opakujem, už som to povedala, nechcem sa k tomu vracať“.

Do rozpravy k pani Záleskej sa okrem Dr. Jelinkovej a mňa, neprihlásil nikto, čiže nikto nemal záujem položiť jej akúkoľvek otázku. 

Po ukončení rozpravy k tomuto bodu sa prihlásila dr. Pramuková, ktorá namietla, že sa bod Pamely Záleskej začal nejakou štatistikou a nejakou nesprávnou informáciu týkajúcou sa zrušených rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktorú mal pán predseda údajne od nejakého doktoranda, ktorý pripravoval nejaké podklady, alebo robil nejaký štatistický výskum, nakoľko za rok 2021 obchodnoprávne kolégium NS SR nemalo najviac zrušených rozhodnutí ÚS, ale malo zrušených pätnásť rozhodnutí Ústavným súdom a nie predsedom súdnej rady tvrdených 56 rozhodnutí s tým, že NS doručí v priebehu zasadnutia súdnej rade kompletnú štatistiku, z ktorej bude zrejmé, koľko malo ktoré kolégium potvrdených, zrušených rozhodnutí ÚS, ako aj to, koľko rozhodnutí bolo napadnutých ústavnou sťažnosťou.

Predseda súdnej rady povedal, že po vypočutí pani sudkyne Záleskej považuje za potrebné upriamiť pozornosť na jej vysokú úspešnosť vo väzobných veciach a na to, že druhú časť podnetov je možné subsumovať pod pojem trestné oznámenie, a preto dospel k záveru, že nám môže navrhnúť uznesenie, ktoré predložil, pretože zjavne po jej vypočutí tu nemôže dôjsť k tomu, že by sme dospeli k rozhodnutiu, že sú tu splnené predpoklady, ktoré sú uvedené v § 116 ods. 3 zák. o súdoch a sudcoch a teda, že by musel podať návrh na začatie disciplinárneho konania s najprísnejšou sankciou, odvolanie z funkcie sudkyne s tým, že jeho návrh reaguje na to, že iný podnet vlastne nemohol byť iným spôsobom vybavený, pretože na iný spôsob vybavenia, ktorý by napr. zahŕňal aj aktivitu príslušnej kontrolnej komisie, nie je žiaden priestor. Citujem: „Pani sudkyňa Záleská, veľmi sa mi páčilo, čo povedala, fakt som ju videl v živote prvý krát, to je to isté ako s Pavlom Naďom, terajším predsedom NSS, že týždeň pred jeho navrhnutím som ho počul, nie že videl prvý krát, proste ja nemám žiaden vzťah k tomu všetkému, ja si myslím, že tento môj návrh a ak by bol schválený alebo modifikáciami schválený, by súčasne zamedzil takémuto negatívnemu trendu, ako tu naznačujem, pretože súdna rada SR ako ústavný orgán predsa nemôže byť zahltená podaniami, ktoré sa budú odvolávať na to, že v tomto prípade sme usúdili, že je to dôvodné a že budeme ďalej postupovať, ale bohužiaľ, aj keby sme usúdili, že to je dôvodné, neviem si predstaviť, aký postup by sme zvolili, áno? Pretože tu priestor na to, aby som ja preskúmal predpoklady sudcovskej spôsobilosti ako orgán s výlučnou disciplinárnou kompetenciou to síce je, ale ja som ten priestor využil, ja som to odložil, ja som povedal, nie, nie, tieto dôvody nemôžu viesť k tomu, aby bola disciplinárne postihnutá a teraz aj vzhľadom na to, že ako je vysoko úspešná so svojimi rozhodnutiami vo väzobnej agende, no a priestor na to, aby sme dospeli k tomu, že vy mi uložíte podať disciplinárny návrh podľa § 116 ods. 3 zákona o sudcoch, zjavne nie je. Áno? Tak toľko asi k tomu.

JUDr. Dana Jelinková povedala, že návrh tohto uznesenia (predsedu súdnej rady) nekorešponduje s tým, čo sme si povedali, a v prípade, ak nebude schválený, nemáme alternatívu a navrhla hlasovať o uznesení, že súdna rada vykoná dohľad nad dodržiavaním povinností spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti sudkyne Pamely Záleskej na základe podnetu zo dňa… Zdôraznila, že predsedom súdnej rady navrhnuté uznesenie situáciu nerieši a v prípade, ak nebude schválené, tak musíme pristúpiť aj k bodu b.

Predseda súdnej rady povedal, že problém spočíva v tom, že dohľad sme vykonali dnes, oboznámili sme sa so všetkými podnetmi, zaradili sme ich do programu, vypočuli sme pani sudkyňu, diskutovali sme o tom pred jej vypočutím, čiže vykonali sme to, čo máme vykonať a dospeli sme k tomu názoru, že nie je tu iný dôvod na to, aby sme ďalej postupovali a rozhodovali, pretože tu zjavne nie sú podmienky na to, aby to vyústilo do záveru, ktorý by napĺňal skutkovú podstatu § 116 ods. 3, to je dôležité. 

JUDr. Gandžala povedal, že v podstate s uznesením súhlasí a navrhol doplniť, že súdna rada konštatuje, že nie sú dôvody, a preto bez ďalšieho…

JUDr. Dana Jelinková povedala, že nie je spokojná, pretože nedostala odpoveď na svoje otázky a ten priestor nebol naplno využitý na rozptýlenie pochybností ohľadom toho podnetu, nakoľko sa k jednej časti pani kolegyňa ani nevyjadrila a podľa jej názoru nebol vyčerpaný predmet vykonania dohľadu. 

Ja som sa pripojila k Dane Jelinkovej, pretože ani mňa kolegyňa Záleská nepresvedčila, ani to, že tu odrapkala svoje štatistické výkazy, ktoré však nemáme verifikované. Poukázala som na to, že aj predseda pred chvíľou uviedol nejaké štatistické údaje, ktoré však boli vzápätí vyvrátené dr. Pramukovou, keďže vôbec nesedeli s tým, čo predtým povedal, a preto som nevidela dôvod veriť tvrdeniu kolegyne Záleskej, že mala iba dve väzobné rozhodnutia zrušené, ale aj keby nemala zrušenú ani jednu vec, tak to vôbec nesúvisí s obsahom podaných podnetov. Poukázala som na to, že sa nám snažila predstaviť ako nesmierne pracujúca a vyťažená sudkyňa, ktorej kvôli tomu, že sem dnes prišla stojí robota, pretože nám, čo tu sedíme, nestojí, ale zabudla spomenúť, a tomu som sa nemohla venovať, keďže to nebolo obsahom podnetu, že disponuje napomenutím za tri nenapísané väzobné rozhodnutia v zákonnej lehote, keď ani nepožiadala o predĺženie lehoty. Skonštatovala som, že ma nepresvedčila ani v súvislosti s podnetom, ktorý tu máme a nepresvedčilo ma ani jej vyjadrenie dnes a nepovažujem, na rozdiel od predsedu súdnej rady, za bernú mincu jej vyjadrenia a ani to, že je tu dôvod iba na odloženie.

Mgr. Berdisová navrhla rozhodovať o dôvodnosti podnetu s tým, že uznesenie by mohlo byť naformulované analogicky, ako sme to mali u pána sudcu a potom sme preverovali pomery. A ak by dôvodnosť prešla, tak druhá otázka by bola, či to pôjde do kontrolnej komisie a aké zadanie by mala vyriešiť. 

Predseda súdnej rady sa opýtal Mgr. Berdisovej, či máme rozhodovať o dôvodnosti a či sú podľa nej splnené predpoklady dôvodnosti? Povedal, že čakal, že bude navrhnuté uznesenie, že podnet nie je dôvodný. Pretože, ak navrhne, že podnet je dôvodný, musí aj odôvodniť, prečo je dôvodný, nakoľko on odôvodnil jasne, prečo to treba bez ďalšieho postupu a rozhodovania odložiť.  

Mgr. Berdisová reagovala, že nie sú splnené podmienky na to, že by išlo o konanie kvalifikované podľa § 116 ods. 3. 

Predseda súdnej rady povedal, že teraz tomu rozumie a berie to ako korektný návrh, lebo to zodpovedá našej odbornej diskusii, že či je alebo nie je dôvodné, to je už na nás.

JUDr. Majerník povedal, že to, čo povedala Mgr. Berdisová korešponduje s tým, čo hovoril ešte pred vypočutím Mgr. Záleskej s tým, že tá dôvodnosť sa tu chápe ako väzba na závažné disciplinárne previnenie, ktoré má za následok stratu funkcie sudcu a analogicky § 27hg ods. 1 písm. b), ak sa o dôvodnosti podnetu uznesie nadpolovičná väčšina členov súdnej rady. 

JUDr. Gandžala povedal, že tu máme 3 návrhy uznesení, jeden je predsedu, jeden Dany Jelinkovej a ďalší Lucie Berdisovej.

JUDr. Berthotýová povedala, že pokiaľ by navrhovatelia po prečítaní vzájomných návrhov dospeli k názoru, že niektorý návrh treba stiahnuť, tak treba to tak urobiť, aby tu nebol zbytočný chaos a aby sme v zásade hlasovali o jednom návrhu, o ktorom sa vieme zhodnúť. 

Predseda súdnej rady povedal, že berie návrh svojho uznesenia späť.

JUDr. Príbelská navrhla, bez ohľadu na výsledok hlasovania o jednotlivých návrhoch uznesení, aby vzhľadom na to, že tu viackrát odznelo, že časť podnetu spĺňa atribúty trestného oznámenia, sme túto časť postúpili OČTK.

Predseda súdnej rady povedal, že ak prejde uznesenie navrhnuté Mgr. Berdisovou, tak sa zaväzuje postúpiť druhú časť podnetu priamo OČTK. 

JUDr. Dana Jelinková podporila úvahu dr. Príbelskej. 

JUDr. Mészároš povedal, že keď hovoríme o dôvodnosti alebo nedôvodnosti podnetov, tak to musí byť preskúmateľné a keď budeme iba hlasovať, tak vlastne ani to nebude preskúmateľné s tým, že tieto podnety obsahujú dve veľmi vážne námietky. Jedna časť sa týka úniku informácii zo spisu a je preskúmaná NS SR, nakoľko voči sudkyni bola podaná námietka predpojatosti (zaujatosti) a k tejto otázke sa NS vyjadril, nakoľko obvinený namietal jej zaujatosť z dôvodu úniku informácii zo spisu a odôvodnenia uznesenia o vzatí do väzby, tak sa žiada uviesť, že tieto informácie boli známe nielen sudkyni, ale aj OČTK a pri vyhlásení rozhodnutia o väzbe boli prítomní, zapisovateľka, prokurátor a šiesti obhajcovia, pričom obvinený nepredložil žiadny jednoznačný, presvedčivý dôkaz, že zdrojom úniku informácii bola práve konajúca sudkyňa. Uviedol, že nemá potrebu podávať nejaké trestné oznámenie, pretože sa s tým už vysporiadal NS, keďže tam bol prítomný prokurátor, ktorý, ak trestné oznámenie nepodal, tak je tam asi dôkazná núdza, alebo niečo. K svojvôli uviedol, že toto rozhodnutie je jednoznačne nesprávne rozhodnutie, však NS ho aj zrušil a veľmi ostrým, kritickým a vyzerá to tak, že aj dôvodne a tá kritika bola opodstatnená, ale NS vyhodnotil jednotlivé dôkazy, o ktoré sudkyňa oprela… ale v jeho očiach… a žiaľ zažil veľa takých rozhodnutí, a pokiaľ ten sudca za 48 hodín dospel k takému záveru a nebolo to na vode, ale bolo to, a neskôr vyšlo najavo, že dôkazy sa nedali použiť, neboli presné tie dôkazy, tak to bolo na rozhodovaní sudcu, tak si myslí, že nakoľko ani NS ani ÚS nepovedali expressis verbis, že by to bolo svojvoľné rozhodovanie. Povedal, že má pochybnosti a je to na hrane, ale v pochybnostiach v prospech sudcu, lebo toto sa dá aj inak vybaviť.

JUDr. Gandžala povedal, že toto je veľmi podstatné, čo povedal dr. Mészároš z toho dôvodu, že v prípade, ak rozhodneme uznesením, nie je tam odôvodnenie a aj z judikatúry ÚS vyplýva, že uznesenie orgánu ako je súdna rada, sa dá vyvodiť tá kolektívna vôľa aj z tej diskusie a myslí si, že to bolo podstatné, čo teraz hovoril. 

Ja som sa opýtala, či to, čo čítal dr. Mészároš bolo rozhodnutie v námietkovom konaní, resp. o námietke zaujatosti, pretože tak či tak si myslím, že sťažnostný súd, keď rozhodoval o sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby, nie je ten orgán, ktorý môže rozhodovať o podaní trestného oznámenia, tak ako teraz o tom hovoríme, že tá druhá časť podnetu by mohla byť predložená OČTK, aby oni preskúmali ten únik informácii. Uviedla som, že keď sa rozhoduje o väzbe, tak sa asi nerieši únik informácii zo spisu, a preto z obsahu toho rozhodnutia nemôžeme konštatovať, že žiadny únik preukázaný nebol. K svojvôli, ktorá bola konštatovaná v rozhodnutí NS som povedala, že každý zrejme disponujeme rozhodnutím NS alebo ÚS, v ktorom bola konštatovaná svojvôľa, aj ja mám takéto rozhodnutie, ale nikdy mi nebolo vytknuté, že som rozhodla bez toho, aby som tam mala akýkoľvek dôkaz, ktorý by podporoval výrok, ktorým som rozhodla. Poukázala som preto na to, že v rozhodnutí NS SR, ktorým bolo zrušené väzobné rozhodnutie pani magistry Záleskej sa presne takáto konštatácia nachádza, t. j., že tam neboli žiadne dôkazy, a aj preto je jej rozhodnutie svojvoľné. 

Dr. Javorčíková sa plne stotožnila s tým, čo povedal dr. Mészároš, pokiaľ ide o dve roviny tých podnetov a podľa nej z hľadiska prieskumu odvolacím súdom nepresiahlo tie limity, ktoré by bolo možné vyhodnotiť, že vieme v tomto štádiu povedať, že to je zrejmé svojvoľné rozhodnutie a je tu teda situácia, kedy by mal byť podaný návrh na (magistru) Záleskú disciplinárny návrh, lebo keď to porovná aj z hľadiska rozhodovania disciplinárneho súdu, veď si spomeňme na nedávnu kauzu dr. Haitovej a jej senátu (omyl pani Javorčíková, bol to senát dr. Ondrišovej /predseda senátu a sudca spravodajca/, dr. Hrčekovej a dr. Zelenáka, ktorého vzhľadom na to, že čerpal pred Vianocami dovolenku zastupovala, členkou tohto senátu vôbec nebola, takže to nemohol byť jej senát, a nebola ani sudca spravodajca, aby sme boli teda presní, že?), kedy ÚS vyložene povedal, že je to svojvoľné rozhodnutie a napriek tomu disciplinárny senát ju oslobodil (nebola disciplinárne stíhaná iba ona!), takže musíme veľmi zvažovať, že do akej miery ten sudca vyhodnotí skutkový stav a urobí právne závery, ktoré sa v konečnom dôsledku v tom odvolacom konaní ukážu ako nesprávne, aby sme naozaj sudcov nekriminalizovali (zrazu!) dopredu, že za každé teda nesprávne rozhodnutie budeme skúmať v súdnej rade, či teda spĺňa alebo už nespĺňa sudcovskú spôsobilosť a je zrelý na to, aby sme naňho dávali disciplinárny návrh.. V tomto smere si ona myslí, že ten podnet nie je dôvodný a pokiaľ ide o tú druhú rovinu, ju osobne doktorka (magistra) Záleská svojou výpoveďou presvedčila a podľa nej nemáme v tomto štádiu žiaden dôkaz, ona to jednoznačne vylúčila a ak by to bola pravda, tak by to teda malo byť predmetom trestného konania, pretože ide už potom o podozrenie z trestného činu, čo tu niekoľkokrát odznelo a to nie je parketa súdnej rady. Povedala, že určite nebude hlasovať za to, že tento podnet je dôvodný a je tu situácia, ktorá by spochybňovala sudcovskú spôsobilosť doktorky (magistry) Záleskej. 

Ja som upriamila pozornosť na to, že rozhodujeme o sudkyni Špecializovaného trestného súdu, ktorý sa odlišuje od všeobecného rôznymi priznanými výhodami a hlavne tým, že rozhoduje o špeciálnych trestných veciach. Povedala som, že aj v ponímaní verejnosti je tento súd vnímaný ako súd obsadený elitnými trestnými sudcami v tejto republike s tým, že ma zaráža porovnávanie rozhodnutia o väzbe, ktoré je následne elitnej sudkyni zrušené najvyšším súdom z dôvodu, že sa dopustila svojvôle a rozhodla o väzbe človeka bez dôkazov s uznesením, ktorým bolo prerušené konanie, ktoré zrušil ÚS a na čo nasledovala vo vzťahu k senátu KS BA rovno disciplinárka z dôvodu, že ÚS konštatoval pri tomto procesnom rozhodnutí svojvôľu. Uviedla som, že porovnávať procesné rozhodnutie s rozhodnutím o väzbe, kedy je človek vzatý do väzby, teda obmedzený na svojej slobode, ktorá je najzákladnejšie ľudské právo každej osoby, je nepatričné a zvrátené.

JUDr. Dana Jelinková povedala, že bude hlasovať za dôvodnosť podnetu na magistru Záleskú a za vykonanie previerky jej sudcovskej spôsobilosti z dôvodu, že okrem trestnoprávnej zodpovednosti tu máme aj nejaké etické pravidlá, zodpovednosť a nejaké nároky, ktoré kladieme na sudcov a myslí si, že pani sudkyňa, aspoň z toho vypočutia mala taký dojem, si neuvedomuje, že do akej miery môže vzťah novinár a sudca narušiť, resp. objektívne vzbudiť dojem nevhodnosti v rámci fungovania nielen profesionálneho, ale aj mimoprofesionálneho života. Poukázala na to, že tu bola nedávno téma toxicity vzťahu sudca – advokát, stretávanie s tým, že tu pomerujeme, či môže byť sudca v dobrovoľnom hasičskom zbore, a mala pocit a vyrušilo ju to, že pani sudkyňa žije v nejakom izolovanom priestore a nemá cit pre celospoločenskú zodpovednosť a žije v nejakej uzavretej bubline, pretože ak je ona presvedčená, že neporušila zákon, tak nemá žiadnu potrebu vyvracať pochybnosti o tom, že jej vzťah alebo charakter nejakého vzťahu s konkrétnou pani novinárkou, ktorá exkluzívne za posledné tri roky zvyšovala čítanosť Denníka N, že nemala potrebu to nejakým spôsobom vysvetliť a toto ju zarazilo. Poukázala na to, že presvedčenie magistry Záleskej, že nezavinila únik informácii z jej spisu, predsa neznamená, že stretávanie sa alebo nejaký priateľský alebo nejaký iný vzťah, ku ktorému sa ani nemala potrebu sa vyjadriť, ju znepokojilo, pretože to jej príde tak, že došlo k odkloneniu pozornosti, a to sa jej nepáčilo. Povedala, že z tohto dôvodu si myslí, že bol porušený minimálne článok 3 ods. 1, 7 etického kódexu týkajúci sa verejného vystupovania sudcu a na základe otázky, ktorú použila jej ctená kolegyňa Ayše Pružinec Eren ohľadom toho, prečo pani sudkyňa nekonala, keď mala pocit, že nejako sa informuje v jej veciach a aj konkrétne v tomto, prečo nezostala nervózna, aj keď tvrdila, že za to nemôže a vychádzame teda z prezumpcie neviny, tak to považuje za veľmi nezodpovedné, a preto bude hlasovať za to, že tie podnety boli dôvodné. 

JUDr. Majerník povedal, že za dôvodnosť hlasovať nebude, ale na druhej strane to rozhodnutie je právom predmetom kritiky, pretože nesvedčí o tom, že došlo k svedomitému výkonu funkcie sudcu, ale tak ako už povedal na začiatku, takéto rozhodnutie súdnej rady by malo byť rezervované pre to najzávažnejšie porušenie povinnosti spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti a aj s ohľadom na rozhodnutie NSS SR, sp. zn. 32D 13/2021 by malo byť rezervované na tie prípady, keď dôjde do neba volajúcim spôsobom k porušeniu práva. Uviedol, že je to preňho až hraničná situácia a úplne rozumie aj tomu, na čo som poukazovala ja, keď som hovorila o tej dôkaznej situácii, nakoľko NS naozaj vytkol v tom rozhodnutí, že dôvodnosť trestného stíhania sa neopierala ani o jeden zákonný dôkaz. 

Predseda súdnej rady povedal,že nadviaže na Andreja Majerníka, že je to prirodzený dôsledok, prečo v právnom štáte musíme mať opravný prostriedok a prirodzený dôsledok je taký, ako došlo v tejto veci s tým, že sám čítal to uznesenie o väzbe a aj rozhodnutie NS SR a keď ich dáme dokopy tak zistíme, že vlastne v tomto prípade zlyhal súd prvého stupňa a opravný súd to napravil, celkom správne a nemyslí si, že by to bol trend v rozhodovaní tej sudkyne, ako je Pamela Záleská a bude rozhodne hlasovať proti dôvodnosti tých podnetov a v tom kontexte, ako Andrej zdôraznil § 116 ods. 3, lebo keby sme sa tak bavili o inej dimenzii, tak on na začiatku debaty povedal, že by sa dala otvoriť otázka disciplinárnej zodpovednosti, čo on do značnej miery aj musel vyhodnocovať vtedy, keď odpovedal na to, že nepodá ten disciplinárny návrh a áno, aj s tým, že preskúmal aj vyjadrenie predsedu ŠTS.

JUDr. Gandžala povedal, že to nie je úplne porovnateľné, ale niekedy je potrebné vykladať aj ad absurdum a spomenul prípad kolegu, ktorý rozhodoval o väzbe v súvislosti s veľmi medializovaným prípadom, kedy došlo k usmrteniu 4 mladých ľudí (piatich, moja pozn.), v dôsledku dopravnej nehody a ten sudca (JUDr. Marek Filo) rozhodol o väzbe a odvolací súd v podstate zmenil to rozhodnutie a dospel k záveru, že je to nesprávne rozhodnutie, a preto sa prikláňa k tomu názoru, konceptu, ako to naznačil Andrej, že skutočne u tých vecí, kde eventuálne aj ten odvolací súd reparuje to rozhodnutie a nejakým spôsobom, či už viac explicitne alebo menej explicitne naznačí, že to nie je správne rozhodnutie alebo že je dokonca svojvoľné, by išiel až v medzí tých, ktoré vymedzil NSS v tom konkrétnom disciplinárnom konaní, ktoré tu spomínal Andrej a až skutočne v obzvlášť extrémnych prípadoch, ale toto podľa jeho názoru ten prípad nie je. 

JUDr. Dana Jelinková potrebovala vysvetliť tú časť prejavu pána predsedu, v ktorej povedal, „že takej sudkyne, ako je sudkyňa Pamela Záleská“, pretože ona nevie, aká je sudkyňa, nakoľko sme sa venovali len parciálne veciam a aj to neodpovedala na všetky veci, ktoré boli predmetom. Uviedla, že tu nemá jej výkon, nemá jej kompletnú zložku, a preto nevie, na základe čoho skonštatoval, „že takej sudkyne, ako je kolegyňa Záleská“ a opýtala sa, či vie aká je sudkyňa, pretože ona to nevie. 

Predseda súdnej rady povedal, že bola hodnotená výborne, takže je jasné, z čoho vychádzal a pozná štatistiky jej rozhodovacej činnosti, ktoré indikujú, že kvalita jej práce je veľmi vysoká. Uviedol, že štatistika je dostupná a jej hodnotenie je tu na súdnej rade (hodnotenie Mgr. Záleskej nikto z nás volených sudcami nevidel a ani sme nevedeli, že súdna rada, resp. predseda súdnej rady ním disponuje, moja pozn.)

Následne sa hlasovalo o dvoch návrhoch uznesení: 

Návrh dr. Berdisovej bol v znení:

Súdna rada Slovenskej republiky realizujúc svoju právomoc podľa čl. 141a ods. 6 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky analogicky k § 27hg zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov k o n š t a t u j e, že podnety podnecovateľa vedené pod č. CR-1639/2022-8112 zo dňa 22. septembra 2022, CR-1639/2022-8125 zo dňa 22. septembra 2022, CR-1639/2022-8847 zo dňa 19. októbra 2022, CR-177/2023-810 zo dňa 27. januára 2023, CR-177/2023-1202 zo dňa 13. februára 2023, CR-177/2023-2084 zo dňa 14. marca 2023 sú dôvodné.

ZA boli tri členky súdnej rady: Dr. Jelinková, Dr. Mišíková a ja

PROTI bolo 9 členov:  Dr. Bebej, dr. Berdisová, dr.Bradáč, dr. Gandžala, dr. Javorčíková, dr. Majerník, dr. Mazák, dr. Mészároš, dr. Svetlovská

ZDRŽALI SA štyria členovia: dr. Berthotýová, dr. Kunay, dr. Pramuková a dr. Príbelská

Neprítomní boli: Kosová (zaslúžená dovolenka) a Farkaš (zaslúžená rehabilitácia)

Návrh uznesenia dr. Jelinkovej bol v znení: 

Súdna rada Slovenskej republiky po vypočutí sudkyne Špecializovaného trestného súdu Pamely Záleskej v y k o n á  d o h ľ a d nad dodržiavaním povinnosti spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti sudkyne Pamely Záleskej na základe podnetu zo dňa 22. septembra 2022, zo dňa 19. októbra 2022, zo dňa 27. januára 2023, zo dňa 13. februára 2023, zo dňa 14. marca 2023. 

ZA boli tri členky súdnej rady: Dr. Jelinková, Dr. Mišíková a ja

PROTI bolo 7 členov:  dr.Bradáč, dr. Gandžala, dr. Javorčíková, dr. Mazák, dr. Mészároš, dr. Príbelská, dr. Svetlovská

ZDRŽALI SA šiesti: dr. Bebej, dr. Berdisová, dr. Berthotýová, dr. Kunay, dr. Majerník, dr. Pramuková.

Na dnes toľko kolegovia, 

ďalší prepis sa bude venovať aprílovému bodu zasadnutia – mediálne útoky na JUDr. Harabina a prítomnosti predsedu súdnej rady v „cigarovom klube SIS“, podľa článku v Plus 7 dní.

Ayše Pružinec Eren 

Zdroj: sudnamoc.sk