Pred pár dňami konečne niekto nahlas povedal pravdu aj na Slovensku, aká jednoduchá, ale osvedčená je stratégia mimovládnych politických organizácií a médií na ovplyvňovanie volieb v krajinách, ktoré sú predmetom záujmu sa seba nadväzujúcej rozvetvenej siete množiny subjektov nadácie s celosvetovou pôsobnosťou. Šíriteľ a vyznávač ideológie „otvorenej spoločnosti“ – novinár Peter Schutz, ktorý v domovských novinách SME zrejme pod návalom nezvládnutých emócií, nedočkavosti alebo v náhlom pominutí mysle prezradil sorosovskú taktiku „klamať, klamať a stále klamať“ má svojho dvojníka z tej istej hodnotovej liahne v Maďarsku, bývalého predsedu vlády Maďarska Ferenca Gyurcsánya, ktorý vo svojej predvolebnej kampani zamlčal informácie o skutočnom rozpočtovom deficite a používal také hanlivé výrazy pre svoju krajinu, že to vyvolalo verejné pobúrenie a demonštrácie. Stojí za to vychutnať si ho aj v originálnom znení:
„Skoro som zdochol, že rok a pól bolo treba robiť tak, akoby sme vládli. Miesto toho sme klamali ráno, v noci, aj večer. Nie je veľa na výber. Zato nie je, lebo sme to poje …. Nie málo, veľmi. V Európe ešte žiadna krajina takéto drísty nenarobila. Dá sa to vysvetliť. Očividne sme preklamali posledných jeden až dva roky. Bolo úplne jasné, že čo hovoríme, nie je pravda. Budú demonštrácie, budú. Môžu demonštrovať pred parlamentom. Skôr či neskôr to zunujú, rozídu sa domov.“
Slovenský volič je z akýchsi endemických dôvodov rád klamaný: Mikuláš Dzurinda sľúbil dvojnásobné platy – stal sa predsedom vlády. Aktivistka mimovládnej organizácie VIA IURIS Zuzana Čaputováv dobre zorganizovanej volebnej kampani, do ktorej bolo zahrnuté aj odstúpenie druhého „rivala“, vyhlásila, že nikdy by nesúhlasila s tým, aby na území Slovenska boli umiestnené americké vojenské základne – stala sa prezidentkou. Kto má peniaze a veľa peňazí, dosiahne čo chce na rozdiel od národa, ktorého obrali o perspektívu, ktorú už nebude mať ani budúcnosti. Možno aj v tom tkvie príčina toho, že my, Slováci, volíme sami proti sebe, v týchto voľbách by sme však veľmi negatívne možno s neodstrániteľnými následkami prispeli k pripravovanej budúcej vzorke Európanov, ktorá je cudzia našim tradíciám, kultúre a vierovyznaniu. Uvidíme, akému gigantickému klamstvu budeme ešte do 30. septembra vystavení a hlavne, koľkí doteraz nepoučení tomu ešte stále uveria.
Na akej budúcej vládnej koalícii pracujú profesionálne a materiálne dobre vybavené Sorosove politické mimovládne organizácie s koordináciou dobre platených médií na Slovensku, čo vyplýva okrem iného aj z rozhovoru Jaroslava Naďa, ktorý poskytol Denníku N 8. septembra: „Víťaz je ten, kto zostaví vládu a nie ten, kto má viac percent. Môže získať Progresívne Slovensko 20%, ak nebude mať s kým zostaviť vládu. Alebo môže získať 15% a má ďalšieho partnera. Zostava je úplne jasná, vychádza z reality 5 strán: Demokrati, PS, OĽaNO, SaS a KDH.“Sú si veľmi istí, že vytvoria novú vládu s tzv. „vystužením“ starých tvárí, ako to nazval Mikuláš Dzurinda a možno práve preto mohla pani prezidentka pokojne vyhlásiť, že jej poverením poverí víťaza volieb, aj keby ním bol SMER. V zákulisí majú určite predrokovaný scenár, že Fico vládu nezostaví a nemôže zostaviť, ani keby štát ľahol popolom. Michal Šimečka v relácii TV JOJ „Na hrane“ povedal, že Progresívne Slovensko je jediná politická strana, ktorá dokáže poraziť SMER a dodal: „lebo verte tomu, že keď bude Fico zostavovať vládu, keď mu prezidentka dá poverenie, už to nepustí z rúk.“
Strategickým plánom je teda copyright Dzurindovej vlády z roku 1998, ktorá sa dostala k moci vďaka Sorosovým20 miliónom dolárov „bez ktorých by neporazili Mečiara“, čo potvrdil jeho osobný priateľ Martin Šimečka – otec súčasného pripravovaného predsedu vlády Michala Šimečku ( čo sa v prípade potreby môže ešte korigovať, ak budú v stave núdze potrebovať aj Hlas a ten uverí, že je iba na jedno použitie, lebo takáto vláda by skončila predčasnými voľbami ), z čoho je možné bez dôvodných pochybností konštatovať, že tých dolárov, poskytnutých tentoraz na porazenie Fica, bude treba oveľa viac.
Výdatná pomoc „za obojstranne výhodných podmienok“ a spojených nádob je organizovaná aj v rámci Českej republiky.
Mikuláš Dzurinda sa v týchto dňoch pred parlamentnými voľbami v podcaste INSIDE (partnerom je o. i. American academy) prihováral Slovákom, žijúcim, pracujúcim a študujúcim v Čechách a zároveň ich pozval na väčšiu predvolebnú akciu v Obecnom dome v Prahe pod Modrým stanom. Pani prezidentka Zuzana Čaputová bude mať v Prahe 27.septembra tesne pred voľbami reprízu akcie „Ako zachrániť demokraciu“ , ktorú už „zachraňovali“ pred slovenskými občanmi v Divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave s redaktorkou Monikou Todovou. Do volebnej kampane na Slovensku proti Ficovi si dovolila zasiahnuť aj Vera Jourová, podpredsedníčka Európskej komisie, zodpovedná za hodnoty a transparentnosť, čo jej je z funkčného postavenia nie iba nedovolené, ale priamo zakázané. Pani Jourová však veľmi dobre vie, že si to môže dovoliť – je uvedená na verejne sprístupnenom zozname „dôveryhodných spriatelených“ osôb Nadácie otvorenej spoločnosti v Bruseli, pričom sama hrdo uvádza, že „s pánom Sorosom sa radí v záležitostiach, týkajúcich sa Európy.“
Podľa štatistík k novembru 2022 žilo v Čechách 214 907 tisíc Slovákov, uvidíme, koľkí z nich sa zúčastnia volieb v rodnej krajine a aké percento z nich bude voliť práve Progresívne Slovensko – výsledok bude zaujímavým barometrom aj v prezidentských voľbách, keďže Zuzana Čaputová, prezidentka SR dňa 12.júla 2019 na festivale Pohoda svojím podpisom podporila petíciu „Srdcom doma“ za možnosť voliť zo zahraničia s tým, že iniciatíva v spolupráci s Advokátskou kanceláriou Stentors vypracovala Návrh na Ústavný súd SR, ktorý však v tom čase nebol kompletný a o tomto podaní nemohol rozhodnúť. AK Stentors v návrhu uviedla: „Cieľom zavedenia voľby poštou je taktiež posilnenie zastupiteľského princípu v modernej demokratickej spoločnosti, ako aj posilnenie miery volebnej účasti na úrovni komunálnych volieb, volieb do samosprávnych krajov, prvého kola prezidentských volieb a volieb do Európskeho parlamentu.“
V tejto súvislosti je zaujímavé uviesť, že po tom, ako sa pán Soros veľkoryso podieľal na prezidentských kampaniach Baracka Obamu a Hillary Clintonovej, aby porazil Donalda Trumpa vo voľbách v roku 2020, ako sa sám vyjadril, „pandémia mu pomohla ako objektívny dôvod sa zvýšenie h l a s o v a n i a p o š t o u“, čím sa rozšírili príležitosti na manipuláciu a zhromažďovanie hlasov.
Načrime do histórie: Hoci víťazom parlamentných volieb v roku 1998 sa stalo znovu HZDS, nepodarilo sa mu získať koaličných partnerov a zostaviť vládu. Novým slovenským premiérom sa takto 30. októbra stal líder druhej najsilnejšej strany vtedajšieho parlamentu Slovenskej demokratickej koalície (SDK). Nový vládny kabinet tvorili nominanti SDK, Strany demokratickej ľavice (SDĽ), Strany maďarskej koalície (SMK) a Strany občianskeho porozumenia (SOP).
Dzurindova SDK sa z rovnomennej predvolebnej koalície pretransformovala na samostatnú stranu. Členskú základňu novej strany tvorili 150 volebných kandidátov, ktorí opustili svoje materské strany Kresťanskodemokratické hnutie /KDH), Demokratickú úniu (DÚ), Demokratickú stranu (DS), Sociálnodemokratickú stranu Slovenska (SDSS) a Stranu zelených (SZS).
Nová vládna koalícia získala v Národnej rade SR ústavnú väčšinu. V januári 1999 poslanci schválili novelu ústavy, ktorá umožnila priamu voľbu prezidenta.
Vláda Mikuláša Dzurindu rozbehla privatizáciu strategických podnikov a veľkých bánk. Predala 51 % akcií Slovenských telekomunikácií Deutchetelekom AG za 1 miliardu eur. Východoslovenské železiarne Košice získal americký koncern The United Steel Corporation. Slovenskú sporiteľňu kúpila rakúska Erste bank, Nasledovali predaje VÚB a Banky Slovakia. Nemecký Allianz kúpil Slovenskú poisťovňu, 49 % SPP získalo konzorcium nemeckého Ruhrgasu a francúzskeho Gaz de France. Talianska spoločnosť Enel získala 66 % akcií Slovenských elektrární. Zmluvu za Slovensko podpisoval vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko. Taliani zaplatili 840 miliónov Eur, pričom kupujúci „záhadne“ získal o jednu akciu viac, čím štát stratil kontrolnú pozíciu v podniku. Lídri 99 – Občiansky hlas doručili na Rakúske veľvyslanectvo v Bratislave spis Gorila, aby sa začalo s vyšetrovaním firiem, podozrivých z korupcie a prania špinavých peňazí, ktoré sú takisto spojené s Dzurindovou vládou.
Miesto záverečnej bodky prikladám príhovor Mikuláša Dzurindu Slovákom, žijúcim, pracujúcim a študujúcim v Čechách v podcaste INSIDE, aby sme my- Slováci, žijúci, pracujúci a študujúci na Slovensku, nepripustili návrat tých, ktorí nám rozpredali štát a tých, ktorých volebným mottom je sprofanované slovo „budúcnosť“ – my totiž prísľuby „jasnej budúcnosti“ už máme dávno za sebou aj s ich „jasnými“ výsledkami.
Dana Bystrická
