„Diktatúra“ a „policajný štát“ sú slová, ktoré sú pre uši občanov Slovenskej republiky šokujúce. Tieto pojmy predstavujú komplex svojvoľných prostriedkov v službách vládnej moci, kedy vláda funguje nie prostredníctvom zákona a v súlade so zákonom, ale rozsiahlym využívaním policajných síl priamo a bezprostredne napomáha konkrétnym potrebám vlastných cieľov, vrátane zosúladenia verejnej mienky s rozhodnutiami tých, ktorí sú pri moci v rámci ich honby za „vnútorným nepriateľom“.

Carl Schmitt sa v Unsuspecting Times (1921) zaoberal definíciou diktatúry z hľadiska právnej formy (nie politického obsahu) a napísal, že diktatúra „znamená dominanciu spôsobu konania, ktorého jediným záujmom je dosiahnutie konkrétneho výsledku, odstránenie rešpektu zákona,  nevyhnutného pre právo k opačnej vôli subjektu práva, kedykoľvek mu táto vôľa prekáža“.

Kto sa predral k moci, a to akoukoľvek formou – volenou či nevolenou po voľbách 1920 a do akého stavu dostal Slovensko ako predmet svojho úlovku, vystihuje výrok Romana Guardiniho, nemeckého teológa kňaza:

„Predstava, že štát nemá nad sebou žiadne normy a vo svojom konaní
sa riadi čisto politickou účelnosťou, je nesmieme lákavá. Môže však spôsobiť slepotu a umožniť vznik štátneho správania, ktoré sa navonok zdá demokratické, no v skutočnosti je totalitné. Buď existuje absolútne právo pre každú osobu, alebo neexistuje vôbec.“

Toto sa stalo Slovensku. Postupne a plíživo bola vybudovaná právna a politická podpora, ktorá bola zavŕšená sformovaním stále silnejšieho a centralizovanejšieho bezpečnostného aparátu v rukách úzkej skupiny dravého progresívneho spektra spoločnosti, naviazanej na politické mimovládne organizácie, bujnejúce z jedného spoločného koreňa, ktorý je všetkým dobre známy svojimi aktivitami neutralizovania a eliminácie ním označených vnútorných nepriateľov, a to za každú cenu napr. širokou škálou farebných revolúcií bez ohľadu na ľudské obete.

Súčasná dočasne poverená palácová vládna moc nedisponuje takou mierou dôvery u občanov, aby mohla konať v takých intenciách, ako si uzurpuje a takisto, aj keď sama tvrdí opak, postupne ukrajuje zo základných atribútov právneho a demokratického štátu, zakotvených v čl. 1 Ústavy SR: Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

S poukazom na okolnosť, že zloženie Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky, ktorá je identická s palácovou vládou, išlo zrejme o krátky formálny akt za účelom „rýchleho vysvetlenia občanom“, v ktorom bola (ako sa dalo čakať) potvrdená „funkčnosť ozbrojených zložiek štátu, ktoré sú pod kontrolou prokuratúry a súdov“ s dovetkom, že „keby niekto tvrdil niečo iné, nemáme mu veriť“. Platí teda, že o tom, čo je verejným blahom, rozhoduje za nás, v našom mene a na náš účet dočasná palácová vláda a punktum.

Možno sme si pri každodennej námahe o zabezpečenie základných životných potrieb pre naše deti nestihli všimnúť, že najmocnejším mužom Slovenskej republiky ( niečo ako „slovenským silovikom“ ), sa stal Ľudovít Ódor, ktorý sa ako hosťujúci profesor na Central European Univerzity (CEU), založenej filantropom SorosGyorgyom, stal dočasným povereným predsedom vlády Slovenskej republiky, dočasným povereným ministrom vnútra Slovenskej republiky a dočasne povereným  predsedom Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky. Univerzita nespochybniteľne  patrí k najkvalitnejším, avšak má aj jeden bonus: Študenti pri preberaní diplomov prisahajú na jej hodnoty a stali sa aj prípady, že študenti práve na tieto hodnoty odmietli prisahať, aj keď im ich odovzdával osobne pán Soros.

V súvislosti s existujúcim porušovaním základných ľudských práv a slobôd  občanov neuvediem pre nich také ničotné listiny ako Ústava Slovenskej republiky alebo Trestný poriadok, poukážem na iný dokument, a to na SMERNICU EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní, v ktorej sa okrem iného uvádza:

(1)Prezumpcia neviny a právo na spravodlivý proces sú zakotvené v článkoch 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), článku 14 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR) a článku 11 Všeobecnej deklarácie ľudských práv.

(2) Únia si stanovila za cieľ zachovať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Rada prijala 30. novembra 2009 uznesenie o pláne na posilnenie procesných práv podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní.

Dňa 11. decembra 2009 Európska rada privítala plán a zaradila ho do Štokholmského programu – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich (2) (bod 2.4).

Táto smernica sa uplatňuje na fyzické osoby, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní. Má sa  uplatňovať od momentu, keď je osoba podozrivá alebo obvinená zo spáchania trestného činu alebo údajného trestného činu, teda už pred tým, ako sa táto osoba od príslušných orgánov členského štátu prostredníctvom úradného oznámenia alebo iným spôsobom dozvie, že je podozrivá alebo obvinená.

Táto smernica sa má uplatňovať vo všetkých štádiách trestného konania až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o konečnom určení toho, či podozrivá alebo obvinená osoba spáchala trestný čin.

Európska rada zdôraznila, že plán nie je vyčerpávajúci, pričom vyzvala Komisiu, aby preskúmala ďalšie prvky, týkajúce sa minimálnych procesných práv podozrivých a obvinených osôb a aby posúdila, či je potrebné v záujme podpory lepšej spolupráce v tejto oblasti zaoberať sa aj ďalšími otázkami, napríklad prezumpciou neviny.

(8)  Doteraz boli na základe plánu prijaté tri opatrenia týkajúce sa procesných práv v trestnom konaní, a to smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ (3), 2012/13/EÚ (4) a 2013/48/EÚ (5).

(9)  Účelom tejto smernice je posilniť právo na spravodlivý proces v trestnom konaní, a to stanovením spoločných minimálnych pravidiel týkajúcich sa určitých aspektov prezumpcie neviny.

Prezumpcia neviny by bola porušená, keby sa vo verejných vyhláseniach orgánov verejnej moci alebo v súdnych rozhodnutiach, ktoré nie sú rozhodnutiami o vine, označovala podozrivá alebo obvinená osoba za vinnú, ak tejto osobe ešte nebola preukázaná vina zákonným spôsobom. Takéto vyhlásenia a súdne rozhodnutia by nemali vzbudzovať dojem, že táto osoba je vinná.

(17)  Pod pojmom „verejné vyhlásenia orgánov verejnej moci“ by sa mali rozumieť všetky vyhlásenia, ktoré odkazujú na trestný čin a ktoré pochádzajú od orgánu zapojeného do trestného konania týkajúceho sa daného trestného činu, ako sú justičné orgány, polícia a iné orgány presadzovania práva, alebo od iného orgánu verejnej moci, ako sú ministri a iní verejní činitelia, pričom nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy o imunite.

(19)  Členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že pri poskytovaní informácií médiám orgány verejnej moci nebudú označovať podozrivé ani obvinené osoby za vinné, kým im nebola preukázaná vina zákonným spôsobom. Na tento účel by členské štáty mali informovať orgány verejnej moci o tom, že pri poskytovaní alebo zverejňovaní informácií médiám je dôležité náležite prihliadať na prezumpciu neviny. Nemali by tým byť dotknuté vnútroštátne právne predpisy na ochranu slobody tlače a iných médií.

(20)  Príslušné orgány by sa mali zdržať prezentovania podozrivých alebo obvinených osôb na súde alebo na verejnosti ako vinných tým, že sa v ich prípade použijú fyzické obmedzujúce opatrenia, ako sú putá, sklené ochranné kabíny, klietky či okovy na nohách, pokiaľ sa používanie takýchto opatrení v danom prípade nevyžaduje z osobitných dôvodov, buď v záujme bezpečnosti, a to aj s cieľom zabrániť podozrivým alebo obvineným osobám, aby neublížili sebe či iným osobám či aby nepoškodili majetok, alebo v záujme predídenia úteku podozrivých alebo obvinených osôb či ich kontaktu s tretími osobami, napríklad so svedkami alebo obeťami. Možnosť uplatňovať fyzické obmedzujúce opatrenia neznamená, že príslušné orgány majú prijať nejaké formálne rozhodnutie o použití takýchto opatrení. 11.3.2016 L 65/3 Úradný vestník Európskej únie SK  

 (21)  Keď je to možné, príslušné orgány by mali takisto upustiť od predvádzania podozrivých alebo obvinených osôb na súde alebo na verejnosti vo väzenskom oblečení, aby sa nevytváral dojem, že tieto osoby sú vinné.

 (22)  Dôkazné bremeno pri zisťovaní viny podozrivých a obvinených osôb spočíva na prokuratúre a v prípade akýchkoľvek pochybností by sa malo rozhodnúť v prospech podozrivej alebo obvinenej osoby. Prezumpcia neviny by sa porušila, ak by sa dôkazné bremeno prenieslo z prokuratúry na obhajobu bez toho, aby tým boli dotknuté úradné vyšetrovacie právomoci súdu, nezávislosť súdnej moci pri posudzovaní viny podozrivej alebo obvinenej osoby a používanie skutkových domnienok alebo právnych domnienok týkajúcich sa trestnej zodpovednosti podozrivej alebo obvinenej osoby. Takéto domnienky by mali byť primerane limitované, pričom sa zohľadní závažnosť veci a dodrží sa právo na obhajobu a použité prostriedky by mali byť primerané sledovanému zákonnému cieľu. Takéto domnienky by mali byť vyvrátiteľné a v každom prípade by sa mali použiť len vtedy, ak je dodržané právo na obhajobu.

Deti sú zraniteľné a mal by sa im poskytovať osobitný stupeň ochrany. Preto by sa v súvislosti s niektorými právami uvedenými v tejto smernici mali zaviesť osobitné procesné záruky.

(44)  Zásada účinnosti práva Únie  od členských štátov vyžaduje, aby zaviedli primerané a účinné opravné prostriedky pre prípad porušenia práva priznaného jednotlivcom právom Únie. Vďaka účinnému opravnému prostriedku, ktorý by mal byť dostupný v prípade porušenia ktoréhokoľvek z práv stanovených v tejto smernici, by sa malo dosiahnuť, aby sa v čo najväčšej možnej miere obnovilo také postavenie podozrivých alebo obvinených osôb, aké by mali, keby nebolo došlo k porušeniu, s cieľom chrániť právo na spravodlivý proces a právo na obhajobu.

JE VHODNÉ UPRIAMIŤ POZORNOSŤ na ods. 46 Smernice:

(46) S cieľom monitorovať a hodnotiť účinnosť tejto smernice by členské štáty mali zasielať Komisii dostupné údaje o uplatňovaní práv stanovených v tejto smernici. Takéto údaje by mohli zahŕňať záznamy orgánov presadzovania práva a justičných orgánov, pokiaľ ide o uplatnený opravný prostriedok v prípade porušenia niektorého aspektu prezumpcie neviny, na ktoré sa táto smernica vzťahuje, alebo porušenia práva byť prítomný na súdnom konaní.

(47)  V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a zásady uznané v charte a v EDĽP vrátane zákazu mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, práva na slobodu a bezpečnosť, rešpektovania súkromného a rodinného života, práva na nedotknuteľnosť osoby, práva dieťaťa, integrácie osôb so zdravotným postihnutím, práva na účinný opravný prostriedok a práva na spravodlivý proces, prezumpcie neviny a práva na obhajobu. Prihliadať by sa malo najmä na článok 6 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), podľa ktorého Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v charte a podľa ktorého základné práva, ako sú zaručené EDĽP a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, majú predstavovať všeobecné zásady práva Únie.

(48)  Vzhľadom na to, že v tejto smernici sa ustanovujú minimálne pravidlá, členské štáty by mali môcť rozšíriť práva stanovené v tejto smernici s cieľom poskytnúť vyššiu úroveň ochrany. Úroveň ochrany poskytovaná členskými štátmi by nemala byť nikdy nižšia ako normy ustanovené v charte alebo EDĽP, ako ich vykladá Súdny dvor a Európsky súd pre ľudské práva.

(49)  Keďže ciele tejto smernice, a to zavedenie spoločných minimálnych pravidiel týkajúcich sa určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na súdnom konaní v trestnom konaní, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

Záverom len tak na margo, tak trochu pre prípadnú nepredvídateľnú možnú budúcu situáciu z opatrnosti: Dňa 14. mája 2021 bolo prijaté Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 260, výrokom ktorého bol ukončený núdzový stav uplynutím 14. mája 2021 s tým, že mimoriadna situácia, vyhlásená uznesením vlády SR č. 111 z 11. marca 2020 trvá aj naďalej po skončení núdzového stavu.

Dana Bystrická