19/04/2023
Vážení kolegovia,
ponúkam prepis z marcového zasadnutia súdnej rady a vybrala som pre Vás tieto body programu:
Na zasadnutí v prvý deň (utorok 14. 3.) boli neprítomní títo členovia: predseda súdnej rady, Marcela Kosová (zaslúžená dovolenka) a Peter Farkaš (zaslúžená rehabilitácia).
Prvým bodom programu bolo jeho schválenie, tento bod uvádzam iba z dôvodu, že sme navrhli – Dana Jelinková Dudzíková, Ľuboš Kunay a ja doplniť program o bod, ktorý sa týkal mediálnych útokov, tentokrát na sudcu OS BA I Branislava Harabina.
Tento návrh som odôvodnila tým, že v podcaste novinárky Tódovej z Denníka N diskutujúcej s jej kolegami Javorským a Brunovským na otázku, čo hovoria na to, že sudca Harabin nedal súhlas na policajné úkony u podozrivého z výhražných mailov moderátorke Jančkárovej, odpovedal p. Javorský: „že úprimne pochybuje o rozumových schopnostiach doktora Harabina, a to nielen vďaka tomuto rozhodnutiu, ale aj vďaka jeho vyjadreniam počas pandémie, jeho erudovaný názor doplnil Oliver Brunovský tak: „že po tom, čo zavraždili Janka Kuciaka a osobu, ktorá tam bola iba preto, že s ním žila v spoločnej domácnosti, tak sa mu nezdá toto podceňovať“. Ďalej to obaja okomentovali tak, že ide o ďalšie z nešťastných (vida, zjavne máme aj šťastné súdne rozhodnutia) rozhodnutí z posledných dní, ktoré nedávajú záruku, že štát je schopný brániť právo. Na otázku pána Brunovského, aký je vzťah medzi týmto sudcom a Štefanom Harabinom, odpovedala pani Tódová, že je to jeho syn, a pán Brunovský reagoval: „tak to vystihuje všetko“.
Ďalším dôvodom návrhu tohto bodu bolo vyjadrenie riaditeľa NAKA pána Daňka, v relácii RTVS „Silná zostava“, odvysielanej dňa 02. 03. 2023, v ktorom sa vyjadril rovnako k Dr. Harabinovi a verejnosti podsúval, že oni urobili všetko pre to, aby ochránili moderátorku Jančkárovú, avšak rozhodnutie sudcu Harabina im to zmarilo.
Problém bol v tom, že JUDr. Harabin sa k týmto mediálnym stanoviskám a ani k tejto kauze vyjadriť nemohol, nakoľko návrh na povolenie vykonania domovej prehliadky bol utajovanou skutočnosťou s tým, že doposiaľ pôvodca, teda prokuratúra, túto vec neodtajnila a nevydala rozhodnutie o tom, že sa v tejto veci už ďalej nič realizovať nebude z čoho vyplýva, že o veci hovoriť nemohol, avšak naďalej bolo verejnosti podsúvané, že nakoľko ide o syna doktora Harabina, tak mladý Harabin bráni v tejto republike spravodlivosti, a preto sme navrhli prijať uznesenie v tomto znení:
„Súdna rada SR ako ústavný orgán sudcovskej legitimity je nútená opätovne zaujať stanovisko k mediálnym útokom na sudcu JUDr. Branislava Harabina za jeho rozhodovaciu činnosť.
Súdna rada sa dôrazne ohradzuje voči ponižujúcim vyjadreniam na jeho adresu, ktoré znižujú profesionálnu integritu nielen tohto sudcu, pretože sú v rozpore s princípmi právneho štátu a relevantným spôsobom zasahujú do nezávislého postavenia sudcov, sudkýň a súdov SR.“
Dr. Jelinková poukázala na to, že predseda súdnej rady sa na stránke www.pluska1 vyjadril tak, že sa k vyjadreniam šéfa NAKA k tejto kauze vyjadrovať nemieni, ale ak sudca pre prípravné konanie nekoná včas, spôsobí zbytočné prieťahy, tak náprava takého stavu je v rukách a v kompetencii predsedu súdu. Uviedla, že netušila, že sa k tejto kauze vyjadroval už predseda súdnej rady a práve preto by sme mali prijať stanovisko, pretože je neprijateľné, aby tu všetci komentovali to, čo by v podstate komentovať nemali, alebo keď tak, potom korektne.
Za doplnenie tohto bodu do programu marcového zasadnutia hlasovalo 11 členov súdnej rady
Proti bol jeden: Bradáč (už tradične)
Zdržali sa traja: Majerník, Javorčíková, Berdisová
Následne sa hlasovalo o schválení celého programu s týmto novým bodom.
Za bolo 13 členov
Zdržali sa dvaja: Bradáč a Javorčíková
Proti nebol nikto.
Tento bod sme však nestihli na marcovom zasadnutí prerokovať, a preto bol odročený na apríl. Členovia súdnej rady ma požiadali, aby som im poslala linky na spomenuté relácie, čo som po zasadnutí aj urobila, takže som zvedavá, ako to v apríli dopadne, teda či súdna rada navrhnuté uznesenie vo vzťahu k sudcovi Harabinovi odhlasuje.
Ďalším bodom, ktorý stojí za prepis, bolo prejednanie žiadostí sudcov o preloženie na výkon funkcie na Správny súd v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Košiciach.
Spomedzi všetkých žiadateľov (Darina Štoffová, Peter Molčan, Andrej Maukš, Miroslava Kortvélyová, Ina Šingliarová) sa vyskytol problém u dvoch, u JUDr. Žabkovej z OS BA III, sudkyne vybavujúcej poručenskú agendu, ktorá nepresvedčila a za jej preloženie hlasovali štyria členovia – Elena Berthotýová, Ján Gandžala, Ľuboš Kunay a Katarína Pramuková, proti bola Eva Mišíková, a zvyšní sa zdržali: 9 členov a u Petra Vrbjara, za ktorého preloženie hlasovalo 9 členov.
Vypočutie tohto kolegu prepíšem (kto si chce vypočuť zvukový záznam, začína sa od 3 hod. 40 min. a 34 sekundy), pretože ako vyplýva z hlasovania, to, že preložený nebol, spôsobilo hlasovanie šiestich politických nominantov v súdnej rade, nakoľko proti jeho preloženiu hlasoval Ľudovít Bradáč, zdržali sa: Lucia Berdisová, Alena Svetlovská, Lajos Mészároš, Andrej Majerník, Katarína Javorčíková. Ostatní hlasovali za jeho preloženie.
JUDr. Peter Vrbjar je predsedom OS Piešťany, sudcom je 6 rokov a chcel byť preložený na Správny súd v Bratislave.
V spĺňaní predpokladov jeho sudcovskej spôsobilosti súdna rada problém nevidela, za to, že ich spĺňa hlasovali všetci prítomní.
Podpredseda súdnej rady na úvod zhrnul genézu pôsobenia tohto sudcu, pretože bol menovaný za sudcu OS Rožňava, aktuálne je predsedom OS Piešťany s tým, že primárnym dôvodom jeho žiadosti o preloženie na Správny súd v Bratislave bolo skôr riešenie jeho osobnej situácie a alternatívne na OS v Trnave a požiadal ho, aby vysvetlil svoju motiváciu byť preložený na správko, teda, či má skutočne záujem o túto právnu agendu.
JUDr. Peter Vrbjar poukázal na to, že si žiadosť podával v júni 2022 a situácia sa zmenila v tom, že dôvody, ktoré v nej uvádzal vyriešil a nakoľko dôjde k zlúčeniu OS Trnava s OS Piešťany, ktorý bude pracoviskom a na tomto súde neostane trest ani poručenská agenda a civilní sudcovia by mali rotovať a po roku a pol by sa mali striedať, čo nepovažuje za špecializáciu, by sa konečne chcel venovať jednej agende, pretože po 3 rokoch, čo bol špecialista a potom robil všetko, by sa chcel ukotviť v jednej agende a v tej sa rozvíjať.
JUDr. Gandžala sa opýtal, či jeho primárnou motiváciou byť preložený na správny súd je venovať sa správnemu právu a či sa mu doteraz venoval.
JUDr. Peter Vrbjar odpovedal, že ako asistent na NS SR prichádzal do kontaktu aj so správnym kolégiom, zároveň ako predseda súdu rozhoduje o personálnych otázkach, žiadostiach podľa info zákona, vydáva rôzne akty, z čoho vyplýva, že za posledné obdobie z titulu funkcie predsedu súdu prichádzal do kontaktu aj so správnym právom.
Do rozpravy sa ako prvá prihlásila dr. Jelinková a opýtala sa na to, čo bolo obsahom jeho písomnej komunikácie s predsedom súdnej rady v júni 2022, pretože list predsedu súdnej rady adresovaný dr. Vrbjarovi nebol súčasťou podkladov k tomuto uchádzačovi.
Dr. Vrbjar objasnil, že na jeho žiadosť o preloženie na Správny súd v BA, ktorú podal v júni 2022 reagoval predseda súdnej rady listom, v ktorom mu vysvetlil spôsob, akým dochádza k zániku funkcie predsedu súdu s tým, že z predsedov sa automaticky stávajú podpredsedovia a že nejakým spôsobom pokračuje vo funkcii podpredsedu, a preto je jeho žiadosť o preloženie na správny súd predčasná.
Dr. Jelinková vyjadrila prekvapenie nad týmto konštatovaním predsedu súdnej rady a uviedla, že si myslí, že prekročil svoje kompetencie, nakoľko v tom štádiu nebol na to žiadny dôvod.
Dr. Vrbjar vysvetlil, že následne mal odpoveď od p. Kolíkovej, ktorá jeho stanovisko k tomuto listu posunula súdnej rade a odvtedy s ním nekomunikoval nikto.
Dr. Jelinková sa následne opýtala, aké vlastnosti by mal mať podľa jeho názoru sudca, ktorý vstupuje do takéhoto nového projektu, okrem všeobecných vlastností.
Dr. Vrbjar reagoval, že je človek, ktorý vyhľadáva výzvy a posúva ho to ďalej, a preto si myslí, že na prvom mieste by mala byť flexibilita a odbornosť s tým, že vzhľadom na odstup času od podania jeho žiadosti sa zúčastnil viacerých školení, ktoré viedli sudcovia NSS, aj s bývalými kolegami, s ktorými pôsobili na NS alebo v rámci prokuratúry, zúčastnil sa ďalších iných školení, či už v rámci katastrálneho konania, porovnávali vzťahy medzi správnym a civilným konaním, a preto si myslí, že hlavne odbornosť, flexibilita a schopnosť pracovať pod tlakom, pretože v tých prvých mesiacoch alebo rokoch to bude tá najdôležitejšia úloha, nakoľko podľa informácii, ktoré má, malo by tam byť minimálne 22 sudcov a je tam cca 6. 000 nerozhodnutých vecí. Na otázku, ako hodnotí školenie, napr. z 10. marca, povedal, že to bola taká rýchlonalieváreň, boli tam VSÚ, ľudia zvonku ale aj sudcovia, ktorí už majú čo to za sebou, pričom čo sa týka procesu, bolo to veľmi poučné, interaktívne a potrebné, a naučil sa veľa. Povedal, že je zástancom toho, aby spis videl najprv sudca, aby posúdil, či už procesné podmienky a až následne dá spis VSÚ na vykonanie prvotných procesných úkonov v spise. Poukázal na rozdiely medzi civilom a správkom v procese, na otázku, či to bolo preňho málo alebo bolo školenie dostatočné uviedol, že podľa neho sme zaspali dobu, nakoľko v súvislosti s oddialením súdnej mapy od 1. 6. 2023, mohli tie školenia dávno prebiehať a myslí si, že najmä kolegovia, ktorí nepojednávali a ešte ani nesedeli v pojednávačke, budú mať spočiatku problém, kým neprejde novela, že správkarske veci budú iba senátne. Vyjadril názor, že sme si zobrali príliš veľké sústo, ale je to iba jeho subjektívne hodnotenie.
Dr. Jelinková povedala, že by mali byť ďalšie školenia, ale súhlasí, že tá nábehová krivka je komplikovaná, ak vôbec nejaká nábehová krivka je.
Dr. Vrbjar doplnil, že sú to veci, s ktorými nič nespravíme, sú organizačného charakteru a musíme to akceptovať.
Dr. Gandžala doplnil, že tie školenia fungujú, komunikuje o nich s dr. Jelinkovou, problém bol, že sa nevedelo ako to bude legislatívne a zároveň je problém vybrať si konkrétny profil školenia, pretože sú určené širokému spektru, VSÚ, sudcom, ľuďom, ktorí nemajú žiadny kontakt so správnym súdnictvom, ľudia, ktorí nejaký kontakt majú, ale nemajú ho so súdnictvom.
Dr. Vrbjar povedal, že možno to bude jednoduchšie, ak už bude známe, ako bude nastavený rozvrh práce, pretože v súčasnosti má KS BA rozdelených sudcov do samosudcovskej a senátnej agendy a podľa toho si bude môcť sudca Správneho súdu už vyberať. Doplnil, že pre človeka z praxe bolo školenie, ktorého sa zúčastnil skvelé, pretože si to vedel porovnať, ale malo by to pokračovať.
Dr. Príbelská doplnila, aby to verejnosť počula, že má info od predsedu NSS, že školenia budú pokračovať na pôde NSS, pretože justičná akadémia už má schválený študijný plán na rok 2023 a nevedeli ich nijako do tohto plánu vsunúť a dohoda je taká a poďakovala aj JUDr. Hanzelovej, ktorá je pre nich guru správneho súdnictva, že tieto školenia budú prebiehať v apríli (dva týždne) a v máji (týždeň alebo dva) na NSS a budú rozdelené podľa špecializácie, dva dni na finančné právo, dva dni sociálne, dva dni azyl, všeobecná agenda, info zákon atď. s tým, že lektormi budú sudcovia NSS a ľudia z akademickej obce, pričom je to síce v hodine dvanástej, ale sa to stíha pred začiatkom fungovania správnych súdov. Povedala, že pre nich ako sudcov NSS to síce bude časovo náročné, ale súhlasili, že budú takýmto spôsobom nápomocní, aby sa sudcovia čo najviac dozvedeli. Na jej otázku odpovedal dr. Vrbjar, že bol 9 rokov asistentom na NS na civilnom úseku v senáte dr. Deáka, dr. Švecovej a dr. Bajánkovej. Opýtala sa na jeho právny názor na info zákon, že ak sa naňho obrátil účastník konania kvôli priebehu súdneho konania, ako s takou žiadosťou naložil.
Dr. Vrbjar odpovedal, že žiadosti účastníkov konania vyhodnocoval a ak sa naňho obrátil účastník konania, tak ho poučil, že má právo nahliadnuť do spisu, bol mu daný kontakt na info centrum s tým, že občas sa stalo, že požiadal o sprístupnenie rozhodnutia v inom konaní, ktoré však súviselo s jeho konaním, avšak tam už bol iný režim, nakoľko už išlo výlučne o účastníka, ktorý mal procesné práva účastníka konania.
Dr. Príbelská sa opýtala, či má prehľad o rozhodnutiach NSS a dr. Vrbjar odpovedal, že sleduje zbierku nielen NSS, ale aj NS, nakoľko robil určitý čas aj trestnú agendu, sledoval rozhodnutia správneho konania a správneho trestania a sledoval aj rozhodnutia ÚS, napr. rozoberali rozhodnutie, ktorým bolo zrušené rozhodnutie NSS kvôli nečinnosti v sociálnej veci, kde sa dá nejakým spôsobom tá nečinnosť pochopiť a ÚS chcel chrániť slabšiu stranu, avšak má obavu, aby sa týmto rozhodnutím neotvorila pandorina skrinka, a neargumentovalo sa ním napr. v katastrálnych konaniach, kde sa kvôli nečinnosti dá vniknúť do nejakých právoplatných rozhodnutí a zápisov, ktoré sú staré 10 až 20 rokov, kde je už pokojné užívanie.
Opýtala sa, či uňho zarezonovalo nejaké rozhodnutie týkajúce sa správneho trestania a dr. Vrbjar poukázal na rozhodnutie, v ktorom sa riešil § 49 zákona o priestupkoch a najmä slovíčko „schválnosť“, že nie je možné to vykladať v gramatickom význame ale vo význame toho hrubého porušenia dobrých mravov. Opísal, že tam bolo správnemu orgánu vytýkané, že iba vo všeobecnosti poučil účastníka, že sa môže domáhať nápravy v civilnom konaní, ale nebolo to špecifikované a nepostrehol, či mu bolo presne vytknuté, aby účastníka poučil, v akom konaní sa má domáhať alebo išlo iba o vsuvku najvyššieho súdu.
Dr. Jelinková v súvislosti so vzdelávaním poukázala na to, že v apríli 2022 bola schválená nová súdna mapa a do 10. novembra sa počítalo s tým, že správne súdy začnú svoju činnosť od 1. 1. 2023, a preto justičná akadémia trochu zaspala dobu a teraz tvrdiť, že mali málo času a že to nebolo naprogramované, je nenáležité a myslí si, že by bolo vhodné, aby vzdelávali aj bývali sudcovia, ktorí rozhodovali správnu agendu na NS, pretože túto agendu po 30 rokoch súdenia nezabudli.
Dr. Berthotýová povedala, že by sa rada vrátila ku kolegovi s tým, že pozorne počúvala jeho úvodné slovo, aj otázky a chýba jej tam motivácia, ktorá nie je ani v jeho žiadosti s tým, že jediný kontakt, ktorý mal so správnym právom bolo, že sedel s asistentom sudcu kolégia správneho súdu na NS a doteraz v oblasti správneho súdnictva nič neurobil, pretože tam ani nepôsobil, a preto jej chýbajú výslovne dôvody, pre ktoré sa prihlásil na správny súd v Bratislave, a chcela vedieť, čo je jeho motiváciou, čo tam chce získať a čo tam chce ponúknuť, lebo toto jej tam celý čas chýba.
Dr. Vrbjar reagoval, že nevie, či ho počúvala, ale vadí mu, že na súde, na ktorom pôsobí mali špecializáciu na rodinné, civilné, trestné a obchodné právo, ale za posledné 3 roky, od kedy sa začalo rozprávať o súdnej mape a postupne začali odchádzať sudcovia na KS, do dôchodku alebo sa vzdali funkcie, robia všetci všetko. Zopakoval, že po toľkých odrobených rokoch chce byť konečne špecializovaný na jednu agendu a chce v nej ostať.
Dr. Berthotýová uviedla, že tá oblasť správneho práva je veľmi široká, na čo reagoval dr. Vrbjar, že on by sa našiel v tom, na čo ho požiadala, aby ju nechal dopovedať, pretože otázky kladie ona a potom bude mať priestor, dr. Vrbjar sa ospravedlnil a pokračovala, že v tej širokej škále, ktorú zahŕňa správne súdnictvo, v ktorej oblasti si vie predstaviť, že by pôsobil, ktorá ho priťahuje a prečo a či má vôbec nejaký kontakt so správnym súdnictvom, napr. aj z titulu výkonu jeho funkcie predsedu súdu, keď už tu nejakú oblasť rozoberali s dr. Príbelskou.
Dr. Vrbjar odpovedal, že vzhľadom na to, že tu rozoberali trestné právo, tak správne trestanie.
Ja som faktickou poznámkou reagovala na dr. Berthotýovú a poukázala som na to, že kolega Vrbjar vo svojom úvodnom slove vysvetľoval svoju motiváciu byť preložený na správny súd, objasnil dôvod svojej žiadosti ešte z júna 2022, ktoré okolnosti sa medzičasom zmenili a vysvetlil, že sa rozhodol preto, lebo ako sudca vybavoval viacero agend, a chce robiť správko, a preto som nerozumela jej otázke, že nenašla jeho motiváciu.
Dr. Berthotýová reagovala, že jej otázka smerovala ku kolegovi, nie ku mne a myslí si, že je dôležité, aby on pochopil, čo sa pýtala a nie ja. Pýtala sa na motiváciu, a ak ju tam nevyrozumela, v tých písomných podkladoch a ani v tejto ústnej časti, tak sa na to spýtala a myslí si, že on nepotrebuje obhajcu a je tu preto, aby sa obhájil sám. Uviedla, že on jej odpovedal a ona sa podľa toho rozhodne ďalej.
Dr. Berdisová povedala, že pochopila otázku dr. Berthotýovej tak, že dr. Vrbjar cíti potrebu sa nejako špecializovať a opýtala sa, že keby sa teraz zo všeobecného súdnictva vybralo trestné súdnictvo, či by sa prihlásil, ak by to umožňovalo trvalú špecializáciu, aby sa zafixoval v nejakej agende. Opýtala sa, prečo je správne súdnictvo dôležité pre právny štát a v čom je úloha sudcu a sudkyne v správnom súdnictve špecifická, keďže iným spôsobom ako trestný alebo civilný sudca participuje na právnosti štátu.
Dr. Vrbjar reagoval, že vzhľadom na to, že posledné tri roky robí aj trestnú agendu, páči sa mu proces dokazovania v trestnom práve s tým, že správne súdnictvo nenapráva porušenie práva ale chráni slabšiu stranu, toho, kto je dotknutý na svojich právach.
Dr. Gandžala povedal, že ani jemu nie je jasná tá motivácia, rodinné pohnútky sú jasné a sú aj dosť relevantné, ale pri prekladaní na iný súd to asi nie je najrelevantnejšie, i keď to môže mať vysokú relevanciu a opýtal sa, ktorá oblasť práva mu je najbližšia a dr. Vrbjar odpovedal, že momentálne je to trestné právo.
Dr. Javorčíková povedala, že nadviaže na tú motiváciu s tým, že vychádza z jeho žiadosti, v ktorej uviedol, že dôvodom sú jeho zdravotné dôvody, teraz má vlastne otvorenú cestu do správneho súdnictva a chce na to ísť cez preloženie a nie cez výberové konanie, lebo preloženie je oveľa ľahšia cesta ako výberové konanie a tie zdravotné dôvody, asi to nebude celkom v poriadku (citácia zo zvukového záznamu), keď to dal ako primárny dôvod a žiadala zodpovedať, že keď má vojsť do úplne novej agendy, ktorej sa doteraz nevenoval a keď ani jeho subjektívna motivácia nesmeruje do toho správneho práva, či ten jeho zdravotný stav, či toto nie je záťaž taká, že by mu to skôr ublížilo ako pomohlo.
Dr. Vrbjar povedal, že nevie, či to tu teraz prerušíme, pokiaľ sa máme rozprávať o jeho zdravotnom stave, dr. Javorčíková mu do toho vstúpila a povedala, že sa nechce baviť o zdravotnom stave, ale on to spomínal ako primárny dôvod, dr. Vrbjar pokračoval, že už v úvode poukázal na to, že žiadosť podával v júni 2022 a bola to jeho prvá žiadosť, takže vtedy sa ešte ani nevedelo, že bude dochádzať k prekladaniu a ohradil sa, že sa mu teraz podsúva, že chce so systémom nejako… dr. Javorčíková mu do toho opäť vstúpila a povedala, že mu nechce podsúvať nič, len chce pochopiť jeho motiváciu, následne poskytla dr. Vrbjarovi priestor, aby mohol odpovedať a povedal, že prvotnou motiváciou boli zdravotné dôvody, ale postupom času ako sa to vyvinulo, a vidí, kto sa prihlásil za sudcov správneho súdu, aké je obsadenie sudcov NSS si myslí, že svoju motiváciu už uviedol.
Dr. Javorčíková pokračovala: „dobre, tak vy ste dali tam do tej písomnej žiadosti aj alternatívu Okresný súd Trnava, čiže to platí aj teraz? V tomto štádiu?
Dr. Vrbjar povedal, že tú motiváciu uviedol preto, aby mu zase niekto nepodsúval, že ešte stále je predsedom súdu OS Piešťany a nejakým spôsobom sa chce vyhnúť alebo zbaviť svojej zodpovednosti za tento súd.
Dr. Javorčíková (ešte pred dokončením vety dr. Vrbjarom, mu pani opäť skočila do reči, moja pozn.) „dobre, tak povedzte nám teraz, tak platí to, platí to tá vaša žiadosť, alebo v akej podobe platí tá vaša žiadosť?“ Prepáčte, ale ja by som rada, nech sa páči….(citácia zo zvukového záznamu).
Mikrofón zachytil dr. Gandžalu: áno, áno, dr. Javorčíkovú: „ale ja nechcem zvyšovať hlas, ja nezvyšujem hlas, ja vám chcem normálne len vysvetliť dôvod mojej otázky, že chcem vedieť, aký je stav vašej motivácie, obsah vašej motivácie k tomuto dnešnému dňu, a či platí, že len chcete ísť na správny súd.
Dr. Vrbjar povedal, že jeho dôvody sa rozšírili a zdôraznil, že má záujem o správne právo ako také, pretože tá prvotná a primárne celá komunikácia, ktorú asi nemáme k dispozícii, ale rád ju poskytne, pretože chýba tu obraz, aká komunikácia tam prebehla.
Dr. Javorčíková, „dobre, tak chcete ísť na správny súd a tá alternatíva s okresným súdom je už.. (mikrofón nezachytil, kde je).
Dr. Vrbjar povedal, že nakoľko už nie je o čom a súdna rada k tomu nezaujala žiadne stanovisko, tak to neprichádzalo do úvahy.
Dr. Javorčíková sa opýtala, že ak by neuspel cez preloženie, či by išiel do výberka, povedal dr. Vrbjar, že určite pôjde do niektorého výberového konania, ale vzhľadom na to, že je predseda súdu, je handicapovaný tým, že hodnotiace komisie, vzhľadom na množstvo vecí, ktoré boli rozhodnuté, mu dali menšie bodové hodnotenie. Zdôraznil, že sa výberovému konaniu nebráni, keďže ich absolvoval niekoľko, a preto s výberovým konaním problém nemá.
Dr. Javorčíková mu do toho opäť vstúpila: „tak tá vaša motivácia, v prípade, ak by ste neuspeli pri preložení, tak či by sa zaujímal o výberové konanie“ (sledujte, že pani Javorčíkovej nestačila odpoveď, že problém s výberkom nemá), odpovedal dr. Vrbjar, že áno, nemá s tým problém a nevie, prečo je to tu podsúvané, dr. Javorčíková opäť nevydržala a skočila mu do reči, že nič nepodsúva, iba sa normálne pýta, lebo.. vstúpil jej do toho tentokrát dr. Vrbjar a povedal, že si myslí, že charakterové vlastnosti sudcu by mali byť dané pevne a jasne, dr. Javorčíková: áno, dr. Vrbjar pokračoval a povedal, že tieto otázky vníma ako spochybňovanie jeho integrity, na čo reagovala pani Javorčíková: „ja vás ubezpečujem, že nemám absolútne žiaden záujem a keďže tu boli nejaké mantinely dané tou písomnou žiadosťou ale nehnevajte sa, tú vašu prezentáciu ste začali tým, že že v tých podmienkach v akých pracujete, že váš zdravotný stav si vlastne nemôžete dovoliť z hľadiska vášho zdravotného stavu, že znova ste spomenuli tento motív (kedy, kde, k tomuto motívu sa stále vracala iba pani Javorčíková, začal dr. Gandžala a nadviazala dr. Berthotýová, moja pozn.) a ja som si potrebovala ujasniť, že kde sa nachádzame. Prepáčte, ak som sa vás dotkla možno mojim tónom alebo položením otázky (citované zo zvukového záznamu).
Dr. Príbelská povedala, že by chcela upokojiť celú atmosféru s tým, že teraz nad tým rozmýšľala a v úvode tiež nechápala celkom jeho motiváciu ale dospela k tomu, že ju chápe tak, že tými skúsenosťami, ktoré má z riadenia súdu, s čím súhlasí, pretože sa to prelína, nakoľko predseda súdu je, dalo by sa povedať, kvázi v postavení aj nejakého správneho orgánu, a opýtala sa, či má ešte nejaké skúsenosti so správnym právom, keďže my ako občania máme každodenné skúsenosti so správkom a či bol niekedy účastníkom nejakého správneho konania, stavebného, katastrálneho, možno priestupkového a či sa mu niekedy stalo, že niečo také riešil vo svojom osobnom živote, či sa napr. odvolal voči rozhodnutiu správneho orgánu.
Dr. Vrbjar povedal, že keď sa oboznámil so svojimi priestupkami zistil, že má akýsi priestupok, ktorý bol vyriešený dohovorom, podával odvolanie voči rozhodnutiu o daňovej kontrole a bol úspešný a pred súd to nešlo.
Dr. Príbelská bola spokojná a skonštatovala, že skúsenosť tam teda je, ale asi sa nebude dať, aby robil iba správne trestanie, i keď u nich na NSS to je teraz marginálna agenda, možno na krajských súdoch je toho viac, ale nedá sa to vyčleniť iba na túto špecializáciu a určite to bude musieť byť v nejakej kombinácii a opýtala sa, že kde sa ešte vidí?
Dr. Vrbjar reagoval, že v civile sa často vyskytujú otázky katastrálneho konania, či už pri BSM, určovacích žalobách a prelína sa to.
Dr. Príbelská sa následne opýtala, či rozhodnutie katastra o prerušení konania podlieha súdnemu prieskumu v správku.
Dr. Vrbjar odpovedal, že túto tému rozoberali teraz v piatok s dr. Fečíkom (sudca NSS, ktorý excelentne odôvodnil svoj disent proti rozsudku o disciplinárnom previnení dr. Šamka a rovnako, podľa môjho názoru fantasticky odôvodnil disent v prípade disciplinárky dr. Trubana, moja pozn.), dr. Príbelskú to rozosmialo, čím sa jej podarilo trochu uvoľniť napätú atmosféru, ktorú navodila dr. Javorčíková, resp. pred ňou podráždená reakcia dr. Berthotýovej na moju poznámku, že nechápem, po čom pátra (motivácia), keďže dr. Vrbjar svoje predstavovanie sa začal práve uvedením dôvodov svojej motivácie byť preložený na Správny súd v Bratislave, a následne dr. Vrbjar zodpovedal jej otázku, že podlieha súdnemu prieskumu v správnom konaní.
Dr. Jelinková povedala, že má potrebu zaujať postavenie sudcu spravodajcu a zhrnula, že 13. 6. 2022 si podal žiadosť o preloženie, na ktorú mu odpísal predseda súdnej rady spôsobom, o ktorom nevie, či má niekto z členov súdnej rady vedomosť, takže nevie, čo mu odpísal, nevie, čo tam riešil s tým, že 28. 6. 2022 odpovedal dr. Vrbjar a precizoval vývoj situácie, ktorá sa vyvinula tak, že aktuálne tu sedí s odstupom roka, a preto jeho žiadosť z 13. 6. 2022 vyhodnocuje v kontexte toho, čo sa za rok udialo a čo tu povedal, vidí tu vyzretého pána sudcu, ktorý je predsedom OS Piešťany, človeka, ktorý má skúsenosti s viacerými oblasťami práva a na správnom súde v BA, z toho, čo má ona skúsenosť, bude aj veľa katastrálnych vecí, čiže skúsenosť civilistu je v podstate neprenosná, a preto celkom nerozumie tomu, že keď sme napríklad prekladali sudkyne, ktoré ani neboli vo výkone, napr. na Správny súd v Košiciach, problém nebol a v tomto prípade má pocit, že sa nastavili tie parametre trošku ináč, ale myslí si, že tento sudca môže byť iba prínosom aj tým, že prešiel viacerými agendami a jeho motiváciu pochopila absolútne. Uviedla, že to nie je prvý krát, čo tu počujeme, ak niekto povie, „že konečne sa budem na niečo špecializovať“, veď tu už bolo viacero žiadateľov o preloženie, ktorí sa tešili práve na to, že sa budú venovať iba jednej agende.
Dr. Berthotýová povedala, že bude reagovať na svoje vzácne kolegyne, Ayše a Danku Jelinkovú s tým, že si osobne myslí, že nie je potrebné aktívne vstupovať do ringu, v ringu je tu pán doktor a myslí si, že nepotrebuje našu pomoc. Uviedla, že si myslí, že sme sa postavili do pozície jeho obhajcu a nie je to vôbec potrebné, pretože my potrebujeme vidieť, ako sa on vysporiada s otázkami, ktoré dostáva a dopredu hovorí, že napriek tomu, že tu má najvážnejšie pochybnosti o tom, aká je motivácia, či bude prínosom, zahlasuje za neho a nepotrebovala, aby sme ho obhajovali. Povedala, že ide o jej poznámku na nás dve a dokonca sme obviňovali dr. Javorčíkovú, že zvyšovala hlas, pretože ona žiaden krik z jej hlasu nepočula (iste, veď sme ani nepovedali, že kričala, moja pozn.) a myslí si, že nikto z nás tu nemá stáť ani na jeho strane, ani byť proti nemu, on je v ringu sám ako každý jeden kandidát a on sa má obhajovať a poďakovala za pozornosť.
Ja som reagovala, že sa mi nepáči, že sa to tu odohráva pred kolegom Vrbjarom, ktorý je tu teda v ringu, aby sme si tu takto pinpongovali a zopakovala som, že som nerozumela, na čo sa dr. Vrbjara pýtala, a preto som reagovala. Povedala som, že sa to tu deje pravidelne, pretože ktokoľvek si sem sadne a niekto z nich ho pozná, tak chváli jeho rozhodovaciu činnosť, opisuje svoje skúsenosti s ním, uvádza, aký je to šikovný sudca a zdôraznila, že som tu nikoho neobhajovala. Povedala som, že tohto pána kolegu vidím prvý krát v živote a zopakovala som, že som nerozumela, kam smeruje s tou motiváciou, keď presne ako povedala dr. Jelinková, u dievčat, ktoré strávili tri roky na materskej dovolenke a požiadali o preloženie na správny súd, sme sa na žiadnu motiváciu nevypytovali, a preto sa mi to zdalo čudné.
Dr. Jelinková povedala, že asi prišlo k nejakému nedorozumeniu, pretože keď sa prenesie v čase, tak keď položila dr. Tisovi (bývalý asistent, ktorý sa z tejto pozície stal rovno sudcom tzv. vlajkovej lode NSS) otázku, či sa nebojí nedostatku rešpektu zo strany svojich kolegov na krajských súdoch, tak to bola práve kolegyňa Berthotýová, ktorá vo svojom príspevku uviedla, že „veď snáď rešpekt sudcov NSS je dostačujúci“, pričom sa následne rozvinula debata s tým, že nemá žiadnu potrebu kolegu Vrbjara obhajovať, nakoľko obhajovala svoj pohľad na tú situáciu, pretože ju zamrzelo, že môže mať pocit, že sa jeho integrita spochybňuje alebo je nepochopená, takže neútočila na nikoho a ani nikoho neobhajovala, keď obhajovala samu seba a svoje zmýšľanie a chcela, aby to bolo verejne a transparentne zaznamenané a aby výkon mandátu bol skontrolovateľný. Uviedla, že pokiaľ má byť spôsob vypočutia braný tak, že nemáme na seba navzájom reagovať, tak si to teda povedzme, pretože sa to tu doteraz tak dialo a brala to tak, že je to bežná vec a že sa navzájom rozvíjame.
Dr. Majerník sa opýtal, že či z ostatnej zbierky rozhodnutí NSS v oblasti správneho trestania uňho niečo zarezonovalo špecificky, čo sa týka princípov trestného konania a čo si myslí o zásade zákazu reformations in peius (horšie rozhodnutie v odvolacom konaní, spočívajúce v sprísnení trestu zákazu činnosti v odvolacom konaní, aj keď prokurátor nepodal odvolanie v neprospech trestne stíhaného) v administratívnom konaní a či si myslí, že toto by mali správne orgány dodržiavať.
Dr. Vrbjar … začiatok nebolo počuť, zrejme nemal zapnutý mikrofón… povedal, že má naštudovanú zbierku a v rozhodnutí bolo výslovne uvedené… dr. Vrbjar sa snažil vo svojich poznámkach nájsť rozhodnutie, o ktorom hovoril dr. Majerník, ktorý následne skonštatoval, že mu stačí, že vie, o ktorom rozhodnutí hovorí. Zaujímal ho následne názor na zásadu zákazu reformations in peius, keďže je na ňu viacero názorov a rozhodnutí, dr. Vrbjar odpovedal, že podľa jeho názoru je nutné každý prípad posudzovať individuálne podľa zistenia skutkového stavu, a preto by bol opatrný s tým, že nie je taký vyhranený.
Dr. Majerník sa opýtal, či aj v prípade, keď sa správne trestanie približuje k trestnému právu a trestu v zmysle Engelovských kritérií (moja poznámka: nález ÚS SR 476/2016 skonštatoval, „že hranice medzi trestnými deliktmi, za ktoré ukladá trest trestný súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákondarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi“.) s tým, že ho iba teoreticky a filozoficky zaujíma, či napr. aj v prípade, ak Rada Protimonopolného úradu dá niekoľkomiliónovú pokutu, či si myslí, že aj v tom prípade mohla zmeniť k horšiemu prvostupňové rozhodnutie.
Dr. Vrbjar povedal, že zotrváva na tom, že to treba posudzovať podľa skutkových okolností konkrétneho prípadu a myslí si, že nie je možné sa vyhraniť.
Týmto bola rozprava ukončená a pristúpilo sa k hlasovaniu, výsledok, ako je uvedené v úvode tohto bodu znamenalo, že dr. Vrbjar nezískal dostatočný počet hlasov (10), aby mohol byť na Správny súd v Bratislave preložený.
Bodom 12 programu zasadnutia bol návrh troch členiek Súdnej rady: Dr. Javorčíková, Dr. Svetlovská a Dr. Mišíková, ktoré navrhli Zmenu zásad sudcovskej etiky (čl. V ods. 1 písm. a) a Smernice č. 1/ 2016 Súdnej rady SR (čl. I ods. 5).
V rozprave ma zaujali dôvody návrhu Zmien, a preto prepisujem aj tento bod, nech sa páči, prečítajte si:
Dr. Jelinková povedala, že považuje tento návrh v čase, keď sa rieši veľká rekodifikácia Zásad sudcovskej etiky za predčasný, neodôvodnený a neprediskutovaný, pretože zmeny, ktoré sa navrhujú, že návrh na riešenie etickej dilemy by mohol navrhnúť aj člen súdnej rady, neobsahuje odôvodnenie, z čoho by takáto požiadavka mala vyplývať. Uviedla, že keď návrh zbadala, potešila sa, že kolegovia idú precizovať Smernicu práve vo vzťahu k disciplinárnym konaniam na margo otázok NSS (vysvetlím: naposledy požiadal NSS súdnu radu o zaujatie stanoviska k jednému disciplinárnemu stíhaniu sudcu, avšak položili tak vágnu otázku, že súdna rada nemala možnosť k takto položenej otázke zaujať žiadne stanovisko) a myslela si, že ambíciou zmeny Smernice je precizovať to, ale zistila, že ich návrh toto vôbec nerieši a zistila, že to nadväzuje na kauzu Števík a prekvapilo ju to, pretože Zásady sudcovskej etiky si tvoria sudcovia sami a keď chcú do nich zásahy, tak tam musí byť zakomponovaná sudcovská samospráva, teda sudcovské rady. Povedala, že nepochopila, aký je tu záujem alebo právny dôvod, aby sa člen súdnej rady zaujímal o to, čo zaujíma sudcov, najmä ten člen súdnej rady, ktorý nie je sudcom a sudcom vo výkone a požiadala jednu z navrhovateliek, aby odôvodnenie doplnili s tým, že v tomto štádiu nie je pripravená podporiť akýkoľvek návrh, ktorý znamená zásah do Zásad sudcovskej etiky. Uviedla, že Súdna rada bez toho, aby sa sudcov opýtala na ich názor, by takýto zásah nemala urobiť, pretože tieto zásady sú o tom, že si sudcovia dobrovoľne na seba dávajú „jarmo“ a pokiaľ by sa mal rozšíriť okruh osôb, ktorí budú testovať, či sa správajú tak, ako si povedali, tak by mali mať právo vyjadriť sa k tomu. Povedala, že bude hlasovať proti akejkoľvek zmene Zásad sudcovskej etiky.
Pripomeniem: na zasadnutí v novembri 2022 navrhla dr. Javorčíková, aby súdna rada prijala stanovisko k interpretácii Zásad sudcovskej etiky v súvislosti s Otvoreným listom sudcu Števíka prezidentke SR, keď tvrdila, že vychádza z čl. V ods. 1 písm. a) Zásad sudcovskej etiky, pričom Marcela Kosová vtedy dôrazne namietala, že oprávnenou osobou na podanie návrhu na prijatie stanoviska k interpretácii Zásad je sudca, ktorý však v tomto prípade súdnu radu o stanovisko nepožiadal. Dr. Bebej sa ako aktívny sudca iba pripojil k návrhu, ktorý však podala dr. Javorčíková.
Môj názor je taký, že latentným, ale ľahko čitateľným dôvodom tohto návrhu, ktorým navrhli zmeniť Zásady a Smernicu, bolo vyhnúť sa problému, ktorý vznikol pri dr. Števíkovi, keď členka súdnej rady dr. Javorčíková, ktorá nie je sudkyňa navrhla, ako som uviedla, zaujať stanovisko k interpretácii Zásad, pretože Otvorený list prezidentke SR vyvolal v ich radoch také pobúrenie, že na stránke ZOJ dokonca avizovali možné disciplinárne stíhanie tohto sudcu, chybičkou však bolo, že takýto podnet môže dať iba sudca, čo sa im podarilo na zasadnutí ohnúť tým, že sa k návrhu pripojil člen súdnej rady dr. Bebej, ktorý však žiadny návrh nepodal a za toto aj hlasovali.
Dr. Gandžala povedal, že tu boli podnety a návrhy na doplnenie rôznych ustanovení s tým, že dr. Jelinková má pravdu, že sa budú vytvárať nové zásady, resp. budú sa súčasné modifikovať. Opýtal sa, či má nejaký nový procedurálny návrh, alebo, či to chce celé odložiť, na čo reagovala dr. Jelinková a poukázala na to, že súdna rada, keď sme si volili zástupcov do oboch etických komisií, otvorila ten proces tak, že v komisii, kde je Dr. Berdisová, dr. Berthotýová, dr. Príbelská, dr. Majerník a dr. Kunay, idú prekopať zásady sudcovskej etiky a druhá komisia má na starosti členov súdnej rady a mala za to, že sa začína veľký rekodifikačný proces a budú sa obrusovať hrany a bude sa komunikovať so sudcami, a preto jej to v tomto štádiu príde trochu čudné a ani nepochopila dôvod, pre ktorý má mať člen súdnej rady právomoc testovať etiku a jediný dôvod, ktorý jej napadol, že by chcel vyvodiť nejakú zodpovednosť voči sudcovi. Uviedla, že nakoľko si nemôže sama fabulovať, čo tým navrhovateľky mysleli, nejde nič dopĺňať s tým, že má k tomu negatívne stanovisko. Doplnila, že nepochopila, kto toto potrebuje a prečo a pripadá jej to tak, ako keď parlament účelovo zasahuje do ústavy, pretože ich tlačí niekde topánka bez akejkoľvek koncepcie a nechápe tú urgenciu a akútnosť a nerozumie, prečo by sme to mali bez diskusie so sudcovským stavom a sudcovskými radami takto tlačiť.
Dr. Gandžala reagoval: (citujem zo zvukového záznamu) „pani kolegyňa, vy tu niekedy používate pojem, a ja s tým súhlasím, že zastupujete sudcov, razí sa tu pojem reprezentujeme, v každom prípade je to jedno, vieme čo tým myslíme a tak ako každý poslanec nemôže diskutovať s každým svojim voličom a je tam zvolený, aby nejakým spôsobom reflektoval a predpokladám, že vy a aj ja ako sudca mám spätnú väzbu a predpokladám, že aj naši kolegovia na pravej strane (politickí nominanti) majú veľmi čulú väzbu na relevantné subjekty, takže, ak niečo navrhnú, je to ich legitímny názor tak, ako keď navrhnem niečo ja, vy alebo ktokoľvek iný, kto podá nejaký návrh, my budeme o tom demokraticky rozhodovať, vypočuli sme si váš názor a máte vo veľkom pravdu.
Dr. Jelinková povedala, že spätnú väzbu od sudcov má takú, že s týmto nesúhlasia, pretože sa ich nikto nepýtal na názor, ale na druhej strane nemôže povedať, že to hovoria všetci, a preto je tu inštitút komunikácie so sudcovskými radami a predpokladá, že niekto z komisie k tomu podá nejaké stanovisko.
Dr. Javorčíková uviedla (citujem zo zvukového záznamu): „návrh vychádza práve z tej praxe, ktorá tu vznikla v činnosti súdnej rady, kedy sme sa dostávali do situácie, že chýbal v tých smerniciach a jednak v tých samotných zásadách, z ktorých smernica vychádza, napr. oprávnenie člena súdnej rady, aby mohol on dať podnet Stálej etickej komisii na interpretáciu Zásad sudcovskej etiky. A to predsa nie je, súdna rada nefunguje tak, že na na dôveryhodnosti súdnictva alebo na dodržiavaní pravidiel má len tá strana volená sudcami a tá strana, ktorá nie je volená sudcami, tak vlastne akože nemá do toho čo hovoriť a máme sa na to nejako len pasívne pozerať. Ďalej chcem zvýrazniť, že tento návrh, ktorý sme dávali, nemení ani jednu zásadu sudcovskej etiky, je to vlastne proces, ide tu o precizovanie tých procesných postupov, kto môže byť navrhovateľ (tí predsa v zákone precizovaní sú, takže podľa dr. Javorčíkovej zmena nie je, ak sa ich okruh má rozšíriť!!!) a za akých podmienok môže súdna rada prijímať aj stanoviská na základe dožiadania disciplinárnych súdov. Pokiaľ ide o štruktúru, štrukturovanosť tohto návrhu, prvotné sú tie zásady sudcovskej etiky, kde vlastne navrhujeme, aby sa rozšírila tá návrhová kompetencia nielen teda len na sudcov a tie orgány, ktoré môžu dávať návrhy na disciplinárne konanie, ale aj členov súdnej rady, pretože pri činnosti alebo pri vykonávaní mandátu člena súdnej rady vznikala kopa situácii, ktoré by možno mohol ten člen využiť na to, že nevie si dať na to odpoveď a chcel by teda poznať stanovisko etickej komisie. Čiže to je vlastne tá prvá zmena, článok V ods. 1 písm. a). a pokiaľ ide o písmeno b) toho istého článku, tu sa vlastne precizuje, že hovorili sme, že sudca je sudcom až na doživotie, v úvodzovkách s tým, že máme teraz kategórie sudcov, ktoré, ktorí sa vzdajú funkcie sudcu (však pani Javorčíková), napríklad z nejakých dôvodov alebo mandát im uplynie dovŕšením veku. Takže neznamená to, ale že títo sudcovia už nemajú záujem na justícii ako takej, môžu sa zo zákona podieľať napríklad na výkone súdnictva nepriamo (!!!!!), ako členovia hodnotiacich komisií, vo výberových komisiach a aj pri tejto činnostiach môže vzniknúť kopu situácii, kedy by ten sudca, emeritný sudca síce a sudca, chcel si dať vyložiť, alebo teda vedieť odpoveď etickej komisie na konkrétne otázky a etické dilemy, ktoré sú, čiže vlastne tá prvá zmena sa týka len Zásad sudcovskej etiky, čo sa týka osôb oprávnených s tou návrhovou kompetenciou, nič viac (áno, taká nepodstatná maličkosť!), tam sa nemenia žiadne zásady. Druhá časť sa týka tej Smernice, a tá práve reaguje na to, čo s čím ste začali, že sme vlastne začali realizovať tie prijímania stanoviská k otázkam disciplinárnych senátov bez toho, že by sa muselo najprv nejakým spôsobom prejsť cez Stálu etickú komisiu, práve preto, že sú tam lehoty a jednoducho by sa ten čas veľmi natiahol, kedy my by sme mali čakať na Stálu etickú komisiu a až potom sa s tým v súdnej rade priamo zaoberať a táto zmena vlastne len reaguje na tú prax, ktorá sa už vlastne začala v súdnej rade diať a potom pokiaľ ide o tú smernicu to čisto kopíruje článok II. ods. 3 písm. a) a písmeno b) Smernice, to čisto kopíruje tú zmenu, ktorá, ktorú som odôvodnila v rámci zásad sudcovskej etiky.
Dr. Gandžala povedal, že to bolo celkom esenciálne vysvetlené.
Dr. Bebej reagoval, že vie, v akej situácii tento problém vznikol (sudca Števík, keď navrhovateľmi nebol ani jeden sudca, iba politickí nominanti a keď na to boli upozornení, že podnet, návrh môže dať iba sudca, tak sa k nim na zasadnutí dr. Bebej pripojil, aby to zachránil… moja poznámka) a zachránil to on, pretože bol jedným z predkladateľov a myslí si, že súdna rada vykonala svoju pôsobnosť s tým, že všetci máme mandát a aby sa mohol rovnocenne napĺňať, bez ohľadu na to, akým spôsobom sme sa sem dostali, každý z nás tak už len ten článok 4, bod 2, čo aj vtedy hovoril, súdna rada vykonáva dohľad nad všeobecnou aplikáciou dodržiavania pravidiel Zásad sudcovskej etiky, a ak má súdna rada vykonávať túto pôsobnosť plnohodnotne, tak to musí vedieť iniciovať každý jeden člen, aby sa v tom niečo spravilo, aby sa nerozlišovalo sudcovia, nesudcovia, bývalí sudcovia alebo ktokoľvek (výborné, nie?), je to pôsobnosť, na ktorej sa musíme dokázať rovnocenne podieľať svojou iniciatívou, každý jeden, bez ohľadu na to, z ktorého spektra je.
Dr. Gandžala reagoval, že nemôžeme nikdy predpokladať nejaký zlý úmysel, v nejakých všeobecných ustanoveniach (?), Peter to veľmi podstatne vystihol, že sme členovia súdnej rady a zároveň niektorí sudcovia, takže s tým súhlasí.
Dr. Jelinková sa ohradila, že nerozprávala nič o zlom úmysle, tak poprosila, aby sa nekomentovalo niečo, čo ani nenaznačila a v prípade, ak to oni tak vycítili, ona to tak nemyslela s tým, že má taký právny pocit, že sa týmto ide nad rámec zákona a že sa súdna rada navrhovaným uznesením stavia nad zákon, pretože ak doteraz mohla túto činnosť iniciovať osoba oprávnená podať návrh na začatie disciplinárneho konania, ktorú ustanovuje zákon a právny predpis, tak zákonodarca to už definoval a ak na návrh disciplinárneho senátu, tak rovnako máme zákonné ustanovenia, na základe čoho sa má disciplinárny senát pýtať. Uviedla, že aj teraz sa nás sudcovia pýtajú, ak majú dilemu a nevedia, či porušujú alebo neporušujú povinnosti, a preto, ak má mať právomoc pýtať sa člen súdnej rady, ktorý ani nie je sudca, ide to nad rámec zákona a doposiaľ to nebolo odôvodnené.
Dr. Bradáč povedal (čiastočne citujem zo zvukového záznamu), že ten náznak (Dany Jelinkovej) na zlý úmysel z našej strany (navrhovateľky boli Javorčíková, Svetlovská a dr. Mišíková) bol evidentný. Ako keby tu pokračovalo stále to delenie: my sme tu s tým plným mandátom a vy tí, takí nejakí. Už vás neobviňujem, že chcete používať politickí nominanti, lebo to sme si vysvetlili, tak to nie (no, pre mňa sú stále politickými nominantmi, pretože poslanec Šeliga v roku 2020 zo strany Za ľudí, právny expert strany SaS Baránik, Kollár zo strany Sme rodina a ďalší, ktorí navrhli dr Majerníka, Mazáka, Svetlovskú do súdnej rady, nie sú časníci, taxikári, ale politici, vďaka ktorým sa hlasovalo o nich v parlamente a ruku za nich zdvihli iba koaliční poslanci, takže stále nechápem, prečo sa im nepáči, že ich považujeme za politických nominantov). Uviedol, že si myslel, že toto nemôže priniesť žiadny problém, že sa tam vsunie člen súdnej rady, pretože skutočne ide iba o rozšírenie procesného oprávnenia osôb, ktoré môžu iniciovať niečo také, a keď to aj ziniciujú a keď to aj bude predmetom rokovania, predsa to bude na etickej komisii, aby to posúdila, nie on, Lajos (Mészároš) alebo ktokoľvek iný, kto by takýto návrh podal na etickú komisiu, pretože to bude jej rozhodnutie a na koniec celej súdnej rady, tak ja neviem, čo to tuná jaký, taký, politický…
Dr. Pramuková povedala, že rozumie navrhovateľom aj dr. Jelinkovej a myslí si, že v tomto prípade ide o zásah do Zásad sudcovskej etiky a poukázala na čl. 141a ods. 6 písm. g) Ústavy SR, ktorý hovorí, že súdna rada vydáva Zásady sudcovskej etiky v spolupráci s orgánmi sudcovskej samosprávy, čiže ak by sa súdna rada pred rozhodnutím o zásahu do Zásad neobrátila na sudcovské rady, došlo by k porušeniu ÚSTAVY.
Dr. Berdisová povedala, že návrhy vnímala ako rozšírenie diskurzu v etických otázkach, a preto to nevnímala dramaticky, ale nemá k návrhu nejakú špeciálnu emóciu a myslí si, že v tejto diskusii je dôležitejšie to, čo práve odznelo (príspevok dr. Pramukovej), čiže ten proces. Povedala, že vydanie Zásad sudcovskej etiky nie je nevyhnutne zmena, nemyslí si, že by sme porušovali ústavu aj preto, že tá zmena je len rozšírenie diskurzu, nie je to zásah do hmoty, ale na druhej strane si myslí, že by bolo vhodné kontaktovať sudcovské samosprávy, lebo sa nehovorí o sudcovských radách. Povedala, že nemá problém za toto zahlasovať, pretože nejde o vydávanie Zásad sudcovskej etiky, ale o rozšírenie diskurzu, ak by išlo o zúženie problém by mala a nemá problém ani s tým, ako to teraz je s tým, že považuje za zmysluplné, tak ako povedal dr. Bebej, aby sa mohli členky a členovia súdnej rady pýtať na výklad Zásad, na stanoviská na etické dilemy, pretože tak sa rozbehla prax, že nielen sudcovia a sudkyne sa pýtajú na etické dilemy, ktoré aktuálne zažívajú. Uviedla, že keď ale uvidí, že nám sudcom to vadí, tak sa rada zdrží a vôbec jej to nevadí.
Dr. Gandžala povedal, že dr. Pramukovou odcitovaný článok ústavy sa na tento prípade nehodí, pretože tu sa nevytvára nejaký nový kódex, on sa modifikuje, ale sudcovská samospráva týmto doplnením nič nestráca, pretože iná situácia by bola, ak by sa zužoval rozsah kompetencií a oprávnení sudcov bez ich spoluúčasti, tam to vníma, ale toto je precizovanie o ďalšieho člena s tým, že to nemá priamy dosah a on sa ako sudca týmto necíti byť ohrozený, ani obmedzený, čiže formálne pripúšťa to, čo hovorí Lucka, ale budeme hlasovať a uvidíme, ako to dopadne. Doplnil, že v tomto nevidí problém, pretože skutočne sudcom nezasahujeme, nevytvárame nové zásady sudcovskej etiky, modifikujeme ale tak, že neobmedzujeme samotných sudcov, teda aj tá spoluúčasť sudcov by bola viac-menej formálna.
Dr. Príbelská povedala, že mali minulý týždeň zasadnutie etickej komisie a presne o tomto sa bavili a dospeli k záveru, že po tom, čo dostanú licenciu od súdnej rady, ako povedala Lucka, ako ďalej postupovať, tak povedali, že musia komunikovať so samosprávou a ide iba o technikálie, ako to spravia. Povedala, že ona napríklad nemá problém s tým, aby hociktorý člen súdnej rady mohol položiť túto etickú dilemu, ona ako Petra Príbelská, ale myslí si, že vhodné je, aby sme sa na to opýtali sudcovských samospráv, lebo ten výklad ústavy je taký otázny, pretože ak by sme išli úplne gramaticky, tak nevytvárame niečo úplne nové, ale ideme vytvoriť niečo nové ako sme sa rozhodli, do budúcna nový etický kódex a toto s tým súvisi a aj to, čo povedala Danka Jelinková je tiež pravda, že či je teraz taká potreba meniť Smernicu s tým, že najprv si prijmime nový Etický kódex a potom prijmime proces.
Dr. Gandžala povedal, že považuje diskusiu za veľmi podnetnú a veľmi si váži aj to, čo povedala dr. Jelinková, zopakoval, že sa ako sudca necíti byť ohrozený.
Ja som povedala, že sa mali najprv osloviť sudcovské rady, aby sa k tomuto vyjadrili s tým, že by som tento návrh navrhovateľov nebagatelizovala a nebrala by som to ani tak, že sudcovia, ktorí o tomto návrhu nemajú ani páru, by nemohli pociťovať nejakú zmenu, resp. hrozbu. Vyprosila som si od Ludvika Bradáča jeho podsúvanie náznaku nejakých zlých úmyslov a požiadala som ho, aby prestali na nás útočiť, keďže my na nich neútočíme. Namietla som, že sa tu miešajú hrušky s jablkami, keďže sa navrhuje, aby návrh na riešenie etickej dilemy mohol podať sudca s prerušeným výkonom funkcie sudcu, emeritný sudca, nakoľko emeritný sudca je sudca, ktorý odišiel zo svojho úradu alebo ukončil svoju funkciu z dôvodu, že dovŕšil vek, a malo by ísť aj o zaslúžilého sudcu. Tvrdenie navrhovateľov, že na výkone súdnictva sa podieľajú aj sudcovia s prerušeným výkonom funkcie sudcu, som označila za absolútny nezmysel, pretože sudca počas prerušeného výkonu funkcie nemá ani práva a nemá ani povinnosti sudcu, keď jeho jediným právom je ujať sa za podmienok stanovených v zákone výkonu svojej funkcie bez toho, aby sa musel uchádzať o opätovnú voľbu. Namietla som, že týmto návrhom chcú umožniť sudcovi s prerušeným výkonom funkcie a emeritnému sudcovi podávať takéto návrhy s tým, že s legislatívnymi návrhmi alebo zmenami zásadne nesúhlasím a určite za ich prijatie hlasovať nebudem.
Dr. Javorčíková reagovala (citujem), „že v tom legislatívnom, v tej legislatívnej tabuľke sa to upravilo tak, že slovo emeritný sa dalo do tej presnej podoby, že sudca, ktorému zanikla funkcia podľa ústavy, čiže toto znenie je relevantné, to je v tej tabuľke!
Ja som doplnila, že stále nerozumiem tomu, čo má emeritný sudca so sudcom vo výkone a prečo má emeritný sudca klásť otázky etickej komisii týkajúce sa nejakého iného sudcu s tým, že mi dr. Javorčíková nevysvetlila ani to, čo má sudca s prerušeným výkonom funkcie sudcu so sudcom vo výkone a prečo by mal mať takúto návrhovú právomoc.
Dr. Javorčíková mi vysvetlila (opäť citujem), „že je to sudca s prerušeným výkonom, je to sudca, ktorému zanikla funkcia a je to aktívny sudca a je to stále sudca (!!!!!!), ktorý sa podieľa nepriamo na výkone súdnictva, napr. tým, že je v hodnotiacej komisii (v mailoch medzi členmi súdnej rady som sa vyjadrila, že hodnotiace komisie sú trafikou pani Javorčíkovej), vo výberových komisiách, čo je podľa nej veľmi dôležitá funkcia a pri tomto výkone, môžu vzniknúť situácie a potreba dať aj takýmto sudcom takýto mandát, spýtať sa etickej komisie na nejakú etickú dilemu, na nejakú odpoveď alebo na nejakú interpretáciu a v konečnom dôsledku o tom vždy rozhodne celá súdna rada (to Vás kolegovia dúfam ukľudnilo).
Ja som ešte reagovala, že predpokladám, že sa aj ona považuje za sudkyňu, napriek tomu, že sa dobrovoľne vzdala funkcie sudcu, mikrofón jej odpoveď nezachytil, ale odpovedala vážení kolegovia kladne, teda ÁNO, SAMOZREJME, tak som doplnila, že nikto z nás sudcov ju za sudkyňu nepovažuje.
Dr. Majerník poukázal na to, že táto diskusia je veľmi dôležitá s tým, že si nemyslí, že túto zmenu, ktorá sa týka článku V Zásad sudcovskej etiky by sme nemali urobiť bez spolupráce so sudcovskou samosprávou a zároveň súhlasí s tým, čo povedala Lucia Berdisová a položil otázku, že ak sa rozšíria návrhové subjekty oprávnené pýtať sa na interpretáciu zásad, či sa sudcom vnucuje zo strany nejaké pravidlo, ktoré nebolo prijaté? Povedal, že článok V predsa hovorí, že nie dotvárať zásady sudcovskej etiky môže súdna rada na základe návrhu ale aj interpretovať, pričom sa pohybujeme len v interpretácii tých materiálnych zásad, a preto si myslí, že z vecného hľadiska nedochádza k tomu, že tie zásady meníme. Požiadal, aby sa vyjadrili všetci, pretože rovnako ako Lucia Berdisová považuje za nebezpečné, pri nesúhlase sudcovskej časti súdnej rady, vnucovať nejaké správanie a má problém s tým, že o interpretáciu by mohol žiadať aj sudca, ktorý už nie je sudcom a ktorého funkcia skončila podľa čl. 146 Ústavy a rozumie tomu, že takíto sudcovia sa zúčastňujú procesov v justícii ako napr. členovia hodnotiacich komisií, ale je to otvorené príliš, ale myslí si, že by túto právomoc mal mať aj sudca s prerušeným výkonom funkcie, keď jedna línia hovorí o tom, že aj sudca s prerušeným výkonom je stále sudca a má stále práva a povinnosti sudcu a mal byť mať preto právo obrátiť sa na Súdnu radu, ale sudca, ktorého funkcia zanikla, to je strašne veľké otvorenie. Povedal, že chápe toho člena súdnej rady, pretože ten participuje na interpretácii zásad sudcovskej etiky, ale otvárať to aj na sudcov, ktorí sa buď vzdali alebo im funkcia zanikla dovŕšením veku a boli odvolaní prezidentkou, sa mu zdá príliš otvorené s tým, že je pripravený to podporiť, ale navrhol o tom ešte diskutovať a žiadal, aby sa k tomu vyjadril každý. Uviedol, že ak však má byť nejaké veľké pnutie na strane sudcov alebo ich nesúhlas, žiadal to prerokovať a spýtať sa na názor samosprávy, pretože aj v ich etickej komisii to povedal, že to musia chcieť predovšetkým sudcovia, lebo my im to nemôžeme vnucovať.
Dr. Príbelská navrhla odložiť hlasovanie o tomto bode programu na neurčito.
Dr. Javorčíková navrhla, aby sa odložil tento návrh a predložil sa všetkým sudcovským radám, aby sa v lehote 30 dní vyjadrili.
Dr. Majerník navrhol pokračovať v diskusii na nasledujúci deň.
Dr. Jelinková doplnila, že má spätnú väzbu od členiek hodnotiacej komisie, ktoré sa vyjadrili, že nemajú záujem o túto právomoc a dokonca tvrdia, že to nebolo ani odsúhlasené v rámci hodnotiacich komisií, aby mali možnosť sa takéto niečo pýtať. Uviedla, že Stála etická komisia nemá 5 členov a pokiaľ už teraz hovoria o 5 člennej komisii, tak už teraz je to v rozpore s tým, že súdna rada mala prijať výkladové pravidlá k zásadám sudcovskej etiky, ktoré z dôvodu nečinnosti, liknavosti doposiaľ neprijala, čiže súdna rada si neplní svoje povinnosti a základ je komunikácia so sudcovskými samosprávami.
Podpredseda dal hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým sa tento bod odloží s tým, že sa uloží predsedovi súdnej rady predložiť návrh na doplnenie Zásad sudcovskej etiky na vyjadrenie sudcovským samosprávam s lehotou na vyjadrenie 60 dní.
ZA hlasovalo všetkých 15 prítomných členov súdnej rady.
Z druhého dňa zasadnutia (15. 03. 2023) vyberám iba v krátkosti to, že aj za odloženie druhého a tretieho bodu doplnenia smernice č. 1/2016 Súdnej rady hlasovali všetci na úvod prítomní členovia súdnej rady v počte 15.
Zatiaľ toľko kolegovia, ešte Vám doručím prepis 14. bodu programu, ktorým bol návrh predsedu súdnej rady na začatie konania o dôvodnosti kvalifikovaného podnetu AK Škubla (viď prepis zo zasadnutia súdnej rady z novembra 2022) na sudkyňu ŠTS magistru Pamelu Záleskú.
Ayše Pružinec Eren
Zdroj: sudnamoc.sk
