Žiadna z doterajších kníh Ľuboša Blahu nevyvolala toľko demagogických výkrikov pravicovo-liberálneho politického spektra na Slovensku ako kniha o živote a smerovaní uctievaného „latinsko-amerického hrdinu Ernesta Che Guevaru. Jeho kniha s prostým jednoslabičným názvom Che nepatrí k rýdzo vedeckým dielam, akými sú väčšinou jeho filozofické práce; žánrovo ju možno zaradiť k populárno-vedeckej literatúre. Tento fakt nič neuberá z autorovej vedeckej objektívnosti, navyše pridáva jej novú hodnotu a tou je čitateľská príťažlivosť nabitá historickými, politickými a literárnymi odkazmi.
Argentínčana Dr. Guevaru (celým menom Ernest Rafael Guevara de la Serna) možno stručne charakterizovať ako internacionálneho bojovníka za slobodu, ktorý chcel liečiť zhubné choroby kapitalistického sveta. Jeho prezývka Che, ako ho volali spolubojovníci, znamená v hovorovej španielčine zvolanie v zmysle „hej ty“, „počuj“, „kámo“alebo „človeče.“Jeho príbeh najprv ako bohémskeho mladíka zo strednej triedy,potom ako jedného z vodcov kubánskej revolúcie a napokon tragický skon (vlastne zavraždenie raneného partizánskeho comandanteza asistencie agenta CIA) predstavuje rozmer búrlivého, ale krátkeho životanajslávnejšieho revolucionára 20. storočia.
Portrét Che Guevaru s úhrančivými očami na tričkách aj tetovaniach mládeže po celom svete je symbolom odporu proti neslobode so silným emocionálnym až poetickým nábojom. Autorom fotografického portrétu bol Albert Korda, ktorému sa náhodou podarilo zvečniť a zverejniť podobizeň tohto muža na titulke ParisMatch v na jar v roku 1960až potom, kedy už bol ikonou v zástupe svätcov odhodlaných pre svoju víziu žiť i zomrieť.
Pôvodne som chcel napísať glosu o pozoruhodnej knihe, ale uvedomil som si, že v našich končinách sa o nej popísalo v novinách a povravelo v televízii toľko nehorázností, že akékoľvek ďalšie slová by boli zbytočné. Veď vyjadrenia Veroniky Remišovej, Františka Mikloška či istej poslankyne z KDH boli tak demagogické a hlúpe, že vyvolali čaro nechceného: spropagovali knihu a zvýšili obľúbenosť známeho autora u čitateľov.
Hovoriť o „komunistovi Guevarovi“ ako o masovom vrahovi je prisilná káva. Nebol ním náhodou Fulgencio Batista, kubánsky krvavý diktátor z vôle Američanov, proti ktorému bojovali a ktorého zvrhli spolu Che Guevarom bratia Castrovc iRaúl a Fidel? Nebol náhodou najväčší masový vrah spomedzi diktátorských monštier Latinskej Ameriky priateľom amerického establishmentu Augusto Pinochet? Toho by väčšina Chilanov najradšej videla v pekle hneď vedľa Adolfa Hitlera. Vraj zachránil Chile pred komunizmom tým, že po vojenskom puči zavraždil socialistického prezidenta Salvadora Allendeho a potom v úlohe spasiteľa „stvoril“na juhoamerickej pôde ekonomický zázrak á la Pinochet.Alebo je pre demokratický Západ tabu, že jeho tajná polícia DINA unášala celé rodiny, ktoré zmizli bez stopy, že jeho tajnými mučiarňami prešlo štyridsať tisíc ľudí a ďalšie tisíce boli umučené a povraždené na trávniku futbalového ihriska Estadio Nacional?
Mohol byť partizán,vizionár a lekár trpiaci astmou Ernesto Che Guevara masovým vrahom? Pravdaže, bol tvrdým vojakom revolúcie, stál na čele útoku proti domácim skorumpovaným diktátorom, proti neokolonializmu, proti drancovaniu zdrojov krajín Latinskej Ameriky ožobračovaniu a ožobračovaniu jej obyvateľov. Na tomto kontinente sa ľudia pokúšali dosiahnuť zmenu len násilnou cestou a Guevara nebol zástancom „tichých revolúcií“ ako v Indii Mahátmá Gandhí (Veľký duch) alebo ako Nelson Mandela, ikona boja proti rasizmu, predstaviteľ tzv. dlhého pochodu od apartheidu k rasovo inkluzívnej demokracii v Južnej Afrike. Nelson Mandelasi 27 rokov svojho úspešného boja odsedel v žalári, Guevaruskolila guľka v neľútostnom a neúspešnom boji v bolívijských horách keď mal 39 rokov.
Revolúcie majú rôzne prívlastky: buržoázne, proletárske, ľudovodemokratické, kvetinové, nežno-prevratové, zamatové i farebné skropené krvou a podnecované miliardami dolárov ako na Ukrajine na Námestí nezávislosti. Guevarova vzbura nebola dolárovou revolúciou made in USA, bola revolúciou ľudovou. Preto je nenávidená neoliberálmi či progresivistami, ktorí si na Slovensku mýlia svoju falošnú ideológiu s ľudskými právami.
Aktuálne dielo Ľuboša Blahu o CheGuevarovi nepopisuje život a smrť hrdinského partizánskeho vodcu v štýle akčných príbehov, ale populárno-vedeckou metódou sugestívny ponúka ponor do jeho revolučného boja, do jeho myslenia a filozofie a zároveň ponúka zasvätený pohľad na moderné ľavicové myslenie, ktoré môže byť inšpiráciou pre sociálnu demokraciu i širšiu národnú pospolitosť.
Na záver tejto úvahy už len citát Nelsona Mandelu zo záhlavia druhej kapitoly knihy: „Život Che je inšpiráciou pre každú ľudskú bytosť, ktorá miluje slobodu.“
Knihu si môžete objednať na: kniha.che.blaha@gmail.com
