V súvislosti s nedávnym výročím vojny na Ukrajine, sme opäť raz svedkami vyjadrení o potrebe zostrenia vojny proti Rusku, zo strany mainstreamu a snových prejavov o potrebe oživiť stratenú všeslovanskú vzájomnosť zo strany alternatívnych médií. Skôr ako sa rozhodneme pre ,,správnu stranu,“ prelistujme si pár strán z pera klasika svetovej diplomacie a poradcu viacerých amerických prezidentov – Samuela P. Huntingtona. Jeho obšírna kniha s militantne vyznievajúcim názvom Stret civilizácii (Clash of civilizations) je aktuálna aj po troch dekádach od svojho vzniku.
Huntington vychádza z predpokladu, že svet sa po rozpade dvoch ideologických blokov (kapitalizmu a socializmu) pretransformoval do podoby civilizačných celkov (okruhov), ktoré pripomínajú tektonické dosky. To, čo určuje civilizačné okruhy, nie je ekonomické zameranie (ako v čase studenej vojny,) ani jazyk a etnikum, ale totožná historická, náboženská, kultúrna a právna tradícia. Rozhodujúca otázka usporiadania sveta po skončení studenej vojny nie je: kam patríme? (pretože kapitalizmus už nemá konkurenta) ale kto sme? Podľa Huntingtonovej tézy existuje deväť civilizácii: západná, pravoslávna, islamská, hinduistická, budhistická, čínska, japonská, latinsko – americká, a africká civilizácia. Na hraniciach civilizácii dochádza k otrasom podobne ako v prípade tektonických dosák. Civilizačné otrasy sú sprevádzané vojnami, etnickým násilím a spormi, ktorých dozvuky často pretrvávajú dodnes (Arménsko, Bosna a Hercegovina, Izrael, Sudán, Pakistan, Ukrajina atď.) Príčiny stretov medzi civilizáciami vidí Huntington v hlbokých historických sporoch a neporozumení, ktoré by sme mohli prirovnať k trhlinám v zemskej kôre, k pomyselným ohniskám zemetrasení. Ideálnym príkladom je Bosna a Hercegovina, kde sa stretávajú tri civilizačné okruhy: Srbské pravoslávie, chorvátsky katolicizmus a špecifický bosniacky islam. Spojiť pravoslávnu tradíciu, so západnou demokraciou a islamským právom je dosť problematické. O čom vypovedá aj nedávna história tejto krajiny. V prípade Ukrajiny, Huntington predikoval možný konflikt s Ruskom už začiatkom deväťdesiatych rokov. Vychádzal z predpokladu, že Ukrajina je zdanlivo civilizačne jednotná, ale historicky rozpoltená medzi pravoslávnu civilizáciu ako dedičstvo Kijevskej Rusi, neskôr cárskeho Ruska a západnú civilizáciu odvodenú od poľsko – rakúskeho vplyvu. Ak tu existuje vnútorný rozkol je len otázka času, ktorá veľmoc ho využije vo svoj prospech. Aj preto uvažoval o možnom rozdelení Ukrajiny na východnú a západnú. Z Huntingtonovho pohľadu malo bývalé Česko – Slovensko to šťastie, že je súčasťou rovnakej civilizácie a hranice západu sú situované viac na východ ako by sme predpokladali. Huntington nebol na rozdiel od svojho ideologického protivníka Francisa Fukuyamu idealista. Uvedomoval si úskalia západu: nelichotivé populačné trendy a atomizáciu spoločnosti. Vnímal nastupujúci radikalizmus islamu aj vzostup Číny. Zároveň upozorňoval na nebezpečenstvo vyvážania západnej demokracie do krajín tretieho sveta. Patril skôr k zástancom Kissingerovej diplomacie založenej na rovnováhe síl než k Brzezinského línii amerických jastrabov. Zdôrazňoval potrebu vytvorenia svetového poriadku založenom na spolupráci, pričom upozorňoval na nutnosť porozumenia a kooperácie medzi lídrami a duchovnými vodcami civilizácií. V opačnom prípade sme odsúdený na civilizačné zemetrasenia, ktoré majú vždy porazenú stranu.
Nie je v moci väčšiny čitateľov vyriešiť problém usporiadania sveta ani konflikt na Ukrajine. Ak chceme súčasným konfliktom vo svete aspoň trochu porozumieť, mohli by sme si namiesto horúcich správ na internete prečítať s chladnou hlavou Stret civilizácií.
Autor: Dominik Petruška
