Ak ste ešte nestihli vidieť  Vojnu policajtov, o nič ste neprišli. Postačí keď si v pohodlí domova pozriete  Sviňu alebo Únos. Film nakrútený podľa knižnej predlohy Arpiho Soltésza je čosi ako voľné pokračovanie spomínaných dvoch filmov okorenené dávkou násilia a východoslovenského humoru. Alebo skôr pokusu o humor. Dej filmu nás unáša  do  ,,temných“ deväťdesiatych rokov niekde do metropoly východu a blízkeho okolia. Rezignovaný kapitán z protidrogového oddelenia dostane  za parťáka  ambiciózneho poručíka, ktorý chce bojovať proti zlu ale rýchlo pochopí, že bez kompromisov s mafiou, ktorá siaha na najvyššie miesta v štáte to nejde. V záchvate pravdovravnosti sa dostane do potýčky s bossom mafie a zaplatí za svoju odvahu životom. Až dovtedy apatickému kapitánovi- dôjde- že s ,,čerty nejsou žerty“ a rozhodne sa vziať spravodlivosť do vlastných rúk. Začína boj Dávida s Goliášom plný špinavosti v mene vyššieho dobra. Hviezdne herecké obsadenie má garantovať záruku kvality. Strhujúce strihy držia diváka v napätí a ponurá atmosféra sakrálnych zrúcanín, kde sa majú odohrávať najtemnejšie dohody dodáva filmu temnú až hororovú atmosféru s nádychom Krstného otca.  Autenticitu  hrubokrkého hulváctva zabezpečuje Patrik Rytmus Vrbovský v úlohe hlavného záporáka, čo je pravdepodobne jeho celoživotná rola. Pieseň ,,Ľudia nie sú zlí“ a zábery z diskoték majú navodiť pocit  bujarých deväťdesiatok.   Film by sa dal ohodnotiť ako priemerne spravená gangsterka zo slovenskej produkcie, ak by netrvala celé dve a pol hodiny s  nadbytočne sadistickými zábermi a snahou o morálne ponaučenie, ktoré je vo filme nad slnko jasnejšie: Ak chceme dosiahnuť spravodlivosť v polícií a súdnictve, musíme siahnuť po nezákonných praktikách v prospech vyššieho dobra. Kto to ešte nepochopil, zrejme nechápe aká prehnitá je slovenská politika od samotných základov. Akoby tvorcovia filmu chceli nepriamo ospravedlniť vojnu policajtov, ktorá tu nedávno prebiehala tým, že natočia retro thriller z prostredia 90- tych rokov. To aby divák vedel, čo nám hrozí, keď sa spoločnosť dostatočne neočistí! Niekedy to vyzerá tak, že slovenská kinematografia nemá dostatok námetov zo súčasnosti a preto sa radšej vrhla na recyklovanie stokrát prežutých tém s poriadnou dávkou propagandy. Ľudí je predsa potrebné poučovať. Ako ináč majú vedieť čo si myslieť?    

Autor: Dominik Petruška