Ľuboš Blaha venoval svoj príspevok na Telegrame zosnulému profesorovi Lysému:

Jožko Lysý bol nielen nesmierne múdry, ale najmä to bol neuveriteľne dobrý človek. Máloktorý intelektuál mal také veľké srdce ako on.

1. Prvýkrát som ho stretol v redakcii Nového Slova, ešte ako vysokoškolský študent. On bol vtedy docent a známy učiteľ. Veľká autorita.
2. Listoval si mojou študentskou prácou, v ktorej som z ľavicových pozícii kritizoval korporátne vlastníctvo, šibalsky sa na mňa pozrel a tým svojím typickým jemným hlasom povedal – rodí sa tu veľký talent. Hrialo to pri srdci ešte niekoľko rokov.
3. V skutočnosti sa zrodilo veľké priateľstvo. A ja nikdy nezabudnem, ako mi Jožko Lysý celý život pomáhal. Nikdy nezabudnem na všetky naše rozhovory, na všetky Jožkove rady.
4. Bol školiteľom a odborným recenzentom väčšiny mojich vedeckých prác. Aj moju poslednú knihu Che recenzoval on a ja si pamätám, aký som bol nesmierne hrdý, že knižku pochválil.
5. Prof. PhDr. Jozef Lysý, CSc. bol ľavičiarom telom i dušou. Takým ľavičiarom, akí sme my na Slovensku – kritizoval vojny a kapitalizmus.
6. Odmietal nenávisť voči Rusku, naopak, s Rusmi vždy rozvíjal priateľské vzťahy. Rovnako aj s Čínou či Kubou.
7. Ostro kritizoval americké vojny a západný neoliberalizmus. Tak veľa ma naučil. Pre nás, ľavicových intelektuálov, bol legendou.
8. Patril presne k tej istej generácii ľavičiarov, ako môj otec. Veľmi si rozumeli… A mne je strašne ľúto, že tí najlepší odchádzajú.
9. Pán profesor, toľkokrát som spolu s Tebou prednášal na Kluboch Nového Slova. Vždy to bol zážitok.
10. A našťastie som to stihol povedať, ako veľa si znamenal pre našu mladú generáciu ľavičiarov, ktorá sa rodila na prelome milénií.
11. Na Tvoje krásne slová pri „krste“ môjho Che Guevaru nikdy nezabudnem. Dojal si ma. A potom si moju knižku „pokrstil“ kubánskym rumom. Tak ako sa patrí.
12. Mal si viac odvahy než my všetci dokopy. Zastal si sa ma aj vtedy na SAV, keď ma chceli lynčovať. Nebál si sa recenzovať moje knihy, aj keď ma kriminalizovali. Bol si pre nás mladých – hrdina.
13. A mne je tak ľúto, že už tu nie si. Tvoj úsmev mi vždy dodával odvahu. Tvoja múdrosť nás všetkých vždy posúvala vpred. Nechce sa tomu veriť, že si odišiel.
14. Keď spáchali atentát na premiéra, písal si mi: „Ľuboš, myslím na Roba a na Teba, na nás všetkých, toto je výsledok vlády davov.“ Boli to posledné slová, ktoré som od Teba čítal.
15. Pôjdeme v Tvojich šľapajach, pán profesor. Sľubujeme. Nikdy na Teba nezabudneme. Nikdy.

Bol si revolucionár a intelektuál v tom najlepšom zmysle slova. Bol si priateľ. Bol si nádherný človek.

Ďakujem za všetko, Jožko. Ďakujem, priateľ môj ❤️

Zdroj:

https://t.me/LubosBlahaSmer/1943