Obnova konania vo výroku o treste prepadnutia majetku po rozhodnutí ústavného súdu

Ambíciou tohto článku je v stručnosti priblížiť, ako by mal postupovať súd, ak bude rozhodovať v konaní o povolenie obnovy konania podanej na základe nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2021 zo dňa 27.09.2023, ktorým ústavný súd vyhlásil ustanovenia § 58 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. o treste prepadnutia majetku za nesúladné s Ústavou SR.

V prípadoch, v ktorých bol v pôvodnom konaní ukladaný trest prepadnutia majetku v kombinácii s iným druhom trestu, spravidla s trestom odňatia slobody, nie je nutné v konaní o povolenie obnovy konania otvárať (zrušiť) celý trest (t. j. všetky druhy trestov, ktoré boli uložené v kombinácii s trestom prepadnutia majetku), nakoľko podľa vyššie uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR je problematický len trest prepadnutia majetku.

Je potrebné vychádzať z toho, že ak má odsúdený uložený jeden trest, ktorý iba pozostáva z viacerých druhov trestov (napríklad má uložený trest odňatia slobody a trest prepadnutia majetku) a nález ústavného súdu sa týka iba jedného druhu trestu, potom možno zrušiť v konaní o povolení obnovy konania len tento jeden problémový druh trestu. V takomto prípade zostáva pôvodný rozsudok súdu naďalej právoplatný vo všetkých svojich zvyšných výrokoch (vo výroku o vine ako aj vo výroku o treste odňatia slobody) a nie je možné ho už žiadnym spôsobom v novom (obnovenom) konaní dopĺňať (rozsudok vyhlásený v pôvodnom konaní je právoplatný vo výroku o vine a výroku o treste; preto už k nemu nemožno pridávať ďalšie druhy trestov v obnovenom konaní).

Alebo povedané inak, ak bol odsúdenému uložený trest odňatia slobody a trest prepadnutia majetku a v konaní o povolenie obnovy konania bol zrušený len trest prepadnutia majetku, potom pôvodný rozsudok je stále (naďalej) právoplatný vo výroku o vine a výroku o treste odňatia slobody a nie je možné k trestu odňatia slobody už pridávať (ukladať) žiadny iný druh trestu (napríklad peňažný trest), pretože tu je prekážka veci rozhodnutej.

Ide o obdobnú situáciu ako v odvolacom konaní, keď odvolací súd by na podklade odvolania, ktoré smerovalo do výroku o treste, ktorým bol napríklad uložený trest odňatia slobody a trest vyhostenia, zrušil len výrok o treste vyhostenia a v tejto časti by vrátil vec súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Súd prvého stupňa už v takomto ďalšom konaní nemôže uložiť žiadny iný druh trestu, nakoľko rozsudok je právoplatný vo výroku o vine ako aj vo výroku o treste odňatia slobody a vznikla prekážka veci rozhodnutej (v tomto smere možno podporne poukázať aj na judikatúru českého najvyššieho súdu – R 10/1997).

Z uvedeného vyplýva, že ak sa na základe nálezu ústavného súdu v konaní o povolenie obnovy konania zruší len výrok o treste prepadnutia majetku (teda nie celý výrok o treste, ale len v časti uloženia trestu prepadnutia majetku), tak v obnovenom (novom) konaní musí súd prvého stupňa už len zastaviť trestné stíhanie s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 písm. e) Tr. por. pre prekážku veci rozhodnutej, nakoľko z rozsudku vyhláseného v pôvodnej trestnej veci zostal naďalej právoplatný nielen výrok o vine, ale aj výrok o treste odňatia slobody.

Vyššie popísaným spôsobom sa presne vyhovie nálezu ústavného súdu a zároveň sa zachová právoplatnosť všetkých ostatných výrokov, ktoré nálezom ústavného súdu neboli dotknuté.

V tomto smere je potrebné pripomenúť aj to, že obnova konania tu nevyplýva z Trestného poriadku a preto nejde o „klasickú“ obnovu konania do výroku o treste, nakoľko dôvod obnovy konania vyplýva z ustanovenia § 93 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z.z. o ústavnom súde, ktoré stanovuje, že ak súd v trestnom konaní vydal rozsudok na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol ešte vykonaný, strata účinnosti takéhoto právneho predpisu je dôvodom na povolenie obnovy konania.

Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že obnova konania je tu obligatórna, teda neskúma sa splnenie zákonných podmienok obnovy konania v zmysle Trestného poriadku, ale na obnovu konania postačuje iba existencia rozhodnutia ústavného súdu a skutočnosť, že trest ešte nebol vykonaný. Z uvedeného vyplýva aj to, že obnova konania by sa tu mala týkať výhradne iba trestu prepadnutia majetku, teda súd by mal v konaní o povolenie obnovy konania z pôvodného rozsudku „odrezať“ len tento druh trestu a ponechať všetky ostatné výroky nedotknuté, pretože neboli dotknuté rozhodnutím ústavného súdu. Súd v obnovenom (pôvodnom) konaní by už mal potom iba zastaviť obnovené trestné stíhanie pre prekážku veci rozhodnutej, tak ako to bolo popísané vyššie, bez toho, aby pridával k pôvodnému, právoplatnému rozsudku, ďalšie iné druhy trestov.

Pokiaľ ide o skutočnosť, kedy je trest prepadnutia majetku vykonaný, tak je nutné uviesť, že ak bol právoplatne uložený trest prepadnutia majetku, nasleduje povinné konkurzné konanie podľa § 107a zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze s tým, že vykonaným trestom prepadnutia majetku bude až situácia, ak bol tento konkurz už skončený. To napokon vyplýva aj z ustanovenia § 59 ods. 1 Tr. zák., z ktorého je zrejmé, že trest prepadnutia majetku postihuje iba tú časť majetku odsúdeného, ktorá zostala po ukončení konkurzného konania. Alebo povedané inak, aby štát vôbec vedel, aká časť majetku odsúdeného bude jeho vlastníctvom, musí najskôr prebehnúť konkurzné konanie, v ktorom sa zisťujú a prípadne aj uspokojujú pohľadávky voči odsúdenej osobe a v prospech štátu prepadne až tá časť majetku odsúdeného, ktorá zostane po uspokojení veriteľov odsúdeného. Z uvedeného vyplýva, že vlastníkom prepadnutého majetku sa síce stáva štát právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol tento druh trestu uložený, avšak čo konkrétne a v akej výške sa stáva vlastníctvom štátu závisí až od výsledkov konkurzného konania, teda až od výkonu trestu prepadnutia majetku, ktorý je vykonaný až ukončením konkurzného konania. Právoplatným uložením trestu prepadnutia majetku totiž vzniká štátu len nárok z prepadnutia majetku, čo možno vyvodiť z ustanovenia § 107a ods. 2 písm. d) zákona o konkurze, ktoré stanovuje, že nárok štátu z prepadnutia majetku možno uspokojiť až po uspokojení všetkých pohľadávok proti podstate a všetkých prihlásených pohľadávok.

Súd konajúci o povolení obnovy konania by teda mal vždy zisťovať od správcu konkurznej podstaty, či bolo ukončené konkurzné konanie a v negatívnom prípade musí povoliť obnovu konania a to v časti týkajúcej sa výroku o uložení trestu prepadnutia majetku.

Zdroj:pravnelisty.sk