V stále chaotickom a neprehľadnom informovaní o vývoji ukrajinskej krízy sa v posledných dňoch črtá relatívne stabilnejšia línia. V zdrojoch na Ukrajine i na Západe sa čoraz viac poukazuje na zhoršovanie vojenskej pozície Kyjeva, ale aj na jeho klesajúcu podporu zo zahraničia. Pripúšťajú to aj pramene, ktoré ináč Ukrajinu vo všetkom a úplne podporujú a z toho „zlého“, čo sa tam stalo a je, obviňujú len a len Rusko, Vladimira Putina a sily, ktoré stoja na ich strane. Namietať Kyjevu a jeho stúpencom, že problém nemožno vidieť čiernobielo, je však stále klasickým príkladom hádzania hrachu na stenu.
V článku „Trojitý pat na Ukrajine“ Zachary Basu a Stef W. Kight na spravodajskej webovej stránke Axios so sídlom v Arlingtone v USA 4. decembra uviedli, že Ukrajina sa nachádza v troch kritických oblastiach v patových situáciách, ktoré predstavujú existenčnú krízu pre jej budúcnosť. Obrazne ich označili za sály Kongresu USA, európske metropoly a bojiská.
Poukazuje sa aj na to, že dochádza k rastu napätia v okolí Volodymyra Zelenského, z ktorého občas niekto aj odíde. Spomenieme len kontroverzného Oleksija Arestovyča, ktorý bol poradcom v Kancelárii prezidenta Ukrajiny Andrija Jermaka, odkiaľ odišiel v januári tohto roku. V novembri prejavil záujem kandidovať v ukrajinských prezidentských voľbách, ak sa uskutočnia. Z množstva jeho vyjadrení, ktoré sú pre moc v Kyjeve nepríjemné, uvedieme len to, že pred niekoľkými dňami povedal, že na Ukrajine môže dôjsť aj k štátnemu prevratu.
Zo správ z Kyjeva sa budeme zaoberať najmä témou sporu medzi dvomi najvyššími ukrajinskými vojenskými hodnostármi. Vzhľadom na to, že v nevojenských kruhoch nie je v pojmoch spojených s dvomi najvyššími pozíciami vo vojenskej hierarchii Ukrajiny jasno, začneme ich stručným objasnením.
O základnej charakteristike funkcií hlavného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny a vrchného hlavného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny
Na vrchole ukrajinskej vojenskej štruktúry sú dve funkcie s veľmi podobnými názvami. V súčasnej bezpečnostnej a vojenskej terminológii je bežný pojem hlavný veliteľ ozbrojených síl. Považuje sa za politickú funkciu a spravidla ju zastáva hlava štátu.
Najvyššie postaveným vojakom je vo väčšine štátov náčelník generálneho štábu. Je to na Slovensku, v ČR, Maďarsku, Poľsku a Rakúsku i inde. V USA ide o predsedu Zboru náčelníkov štábov (Chairman of the Joint Chiefs of Staff). Všade tu je hlavným veliteľom ozbrojených síl prezident.
Špecifická je úprava týchto funkcií v Nemecku. Najvyššie postaveným vojakom je generálny inšpektor Bundeswehru. Nemecká ústava prijatá v roku 1949, po vytvorení Bundeswehru (1955) ako nemeckých ozbrojených síl, síce používa pojem vrchný veliteľ, ale opustila starú koncepciu vrchného velenia. V čase mieru má najvyššiu veliteľskú právomoc v ozbrojených silách spolkový minister obrany (Befehls- und Kommandogewalt über die Streitkräfte). V podmienkach vedenia obrany (vojny) táto právomoc prechádza na spolkového kancelára.
Ukrajina sa snaží zaviesť západné pojmy a štruktúry, ale niečo zostáva z minulosti. Tak najvyššie postaveným vojakom je hlavný veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny (ďalej len OSU). Nad ním je však tiež prezident. Jeho pozícia sa podľa platnej Ústavy Ukrajiny hlava 5, čl. 106, bod 17, nazýva vrchný hlavný veliteľ OSU. Od 24. februára 2022 po začiatku ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine funguje aj Stan vrchného hlavného veliteľa, ktorého výkonnou zložkou (orgánom) je generálny štáb. Paradoxne napriek úplnému odsudzovaniu všetkého zo sovietskej minulosti, je názov „sovietskym“ anachronizmom. V ZSSR sa zaviedol v čase Veľkej vlasteneckej vojny v auguste 1941. Vrchným hlavným veliteľom Červenej armády a vojenského námorníctva sa z titulu predsedu Štátneho výboru obrany stal Josif Stalin. V platnej ústave RF má jej prezident tiež pozíciu vrchného hlavného veliteľa.
O úlohách hlavného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny
Samostatná funkcia hlavného veliteľa OSU bola vytvorená 27. marca 2020 (teda až po nástupe prozápadného V. Zelenského do kresla prezidenta). Prezidentovi a ministrovi obrany zodpovedá za dosahovanie vojensko-strategických cieľov v oblasti obrany. Má uskutočňovať priame vojenské vedenie OSU, najmä kontrolovať stav ich zabezpečenia vojenskou technikou, výzbrojou a ďalšími zdrojmi. K jeho hlavným úlohám patrí organizovanie výcviku OSU na ich použitie pri odrážaní ozbrojenej agresie a uskutočňovanie priameho vojenského vedenia počas nepriateľských akcií. Prvým hlavným veliteľom OSU bol generálplukovník (pre milovníkov detailov doplníme, že 1. októbra 2020 OSU prevzali označovanie generálskych hodností podľa terminológie NATO a táto hodnosť prestala existovať, ale pre jej nositeľov zostala v platnosti) Ruslan Chomčak.
Do marca 2020 (od júna 2005) bol hlavným veliteľom OSU náčelník generálneho štábu (do februára 2002 bol prvým zástupcom ministra obrany). Samostatná funkcia náčelníka generálneho štábu (taká bola od februára 2002 do júna 2005) zostala aj po zmene zachovaná. Od 28. júla 2021 ním je generálporučík Serhij Šaptala. Podieľa sa na realizácii štátnej politiky v oblasti obrany a vojenskej výstavby. K jeho hlavným úlohám patrí operatívne riadenie ozbrojených síl a najmä organizácia strategického rozmiestnenia a použitia OSU a usmerňovanie a kontrola plnenia opatrení na udržanie OSU v neustálej bojovej a mobilizačnej pohotovosti. Je priamo podriadený hlavnému veliteľovi OSU.
Funkcia hlavného veliteľa OSU vytvára samostatný prvok na línii centralizovaného riadenia ozbrojených síl, čo je však v protiklade k súčasnému trendu znižovania počtu stupňov velenia. OSU síce prešli k brigádnemu systému organizácie vojsk a po viacerých reorganizáciách a znížení ich početného stavu v nich už nie sú divízie ani zbory či armády. Pozemné sily sú zaradené do štyroch operačných veliteľstiev (Západ, Východ, Sever a Juh). Zvláštnym prvkom pozemných síl sú sily teritoriálnej obrany. V každej oblasti by mala byť jedna brigáda. Vojenské letectvo ma 5 operačných veliteľstiev (navyše aj Stred). Vojenské námorníctvo má len ústredné velenie, ktorému priamo podliehajú vojenské námorné základne a ďalšie zložky. Zvláštnym prvkom je riečna flotila (2 oddiely) s veliteľstvom v Kyjeve.
V protiklade k trendu znižovania počtu miest velenia moc V. Zelenského vytvorila nezvyklý stupeň velenia medzi generálnym štábom a prezidentom. V súčasných ukrajinských mocenských pomeroch sa nad racionálnosťou a efektívnosťou kroku nebudeme zamýšľať.
Aby to nebolo také jednoduché, od februára 2020 existuje aj Veliteľstvo spojených síl OSU (vytvorilo sa po viacerých reorganizáciách v rámci bojov na východnej Ukrajine, ktoré bolo od apríla 2014 najprv pod velením Služby bezpečnosti Ukrajiny). Na strategickej úrovni má veliť všetkým zoskupenia vojsk (síl – vrátane tých, ktoré nie sú súčasťou OSU) pri vykonávaní operácií (bojových činností). Je podriadené hlavnému veliteľovi OSU. Veliteľom týchto síl je generálporučík Serhij Najev. Prehľad štruktúr OSU zakončíme tým, že boje, ktoré vedú, sa často rozdeľujú na východný a južný smer (niekedy front).
Komplikácie vo vzťahu prezidenta a hlavného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny
Hlavným veliteľom OSU je od 27. júla 2021 („štvorhviezdičkový“) generál Valerij Zalužnyj. Do funkcie bol menovaný ako človek V. Zelenského. V čase jeho menovania došlo k zmenám na ďalších vysokých postoch OSU. Odvtedy už neboli, ani po začiatku ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine, veľké zmeny. Výnimkou bolo 3. novembra prekvapujúce odvolanie generálmajora Viktora Chorenka z funkcie veliteľa Síl špeciálnych operácií, o ktoré požiadal prezidenta minister obrany Rusten Umerov. V. Chorenko sa vraj o svojom odvolaní dozvedel z médií (!). Kritik Zelenského vojenskej politiky generálmajor vo výslužbe Serhij Krivonos (bývalý prvý zástupca veliteľa Síl špeciálnych operácií a neskôr zástupca tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny, ktorého V. Zelenskyj odvolal z funkcie v decembri 2020) označil tento krok za facku Zalužnému. Šírili sa dohady o ďalších odvolaniach, ale k ničomu okrem výmeny veliteľky Zdravotných síl OSU nedošlo.
Zľava prezident Volodymyr Zelenskyj, Andrij Jermak, vedúci prezidentskej kancelárie, čiastočne zakrytý, Oleksij Danilov, tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany, Valerij Zalužnyj, hlavný veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny a Serhij Šaptala, náčelník generálneho štábu, 7. september 2022. Foto: Wikimedia.org
Názorové rozdiely medzi V. Zelenským a V. Zalužným sa začali v čase, keď sa ukazovalo, že bombasticky ohlasovaný ukrajinský protiútok, ktorý mal viesť k zmene situácie v bojoch (podľa niektorých vyjadrení až k spätnému získaniu Krymu), sa nevyvíja podľa predstáv Kyjeva. Operácia sa spustila začiatkom júna a zhruba od septembra sa šírili názory, že jej postup je pomalý. Oficiálne ukrajinské zdroje doteraz nepripúšťajú neúspech protiútoku, hoci v západných vojenských a bezpečnostných kruhoch sa to už bežne uvádza.
Situácia sa vyhrotila po tom, ako poskytol začiatkom novembra V. Zalužnyj interview britskému časopisu The Economist. Povedal, že po mesiacoch krutých bojov po ukrajinskom protiútoku sa frontová línia takmer neposunula a pozdĺž nej sa vytvorila patová situácia.
Toto vyjadrenie vyvolalo u V. Zelenského a v jemu oddaných kruhoch kritiku. V. Zelenskyj v médiách rezolútne vyhlásil, že situáciu nepovažuje za patovú a že vojaci, ktorí sa chystajú vstúpiť do politiky, by nemali súčasne viesť vojnu. Vzťahy sú „pikantné“ prinajmenšom z dvoch hľadísk. Prvé hľadisko je, že popularita V. Zalužného stúpa a naopak, V. Zelenského upadá. Druhé hľadisko je, že sa skryte ale túžobne hľadá krok, ktorý by mal viesť k vojenským úspechom Kyjeva. No a ten môže byť taký, že prezident odvolá hlavného veliteľa OSU za malú úspešnosť protiútoku. Môže to byť však aj opačné – šíria sa rôzne dohady, že V. Zelenského by na čele štátu mohol vymeniť práve V. Zalužnyj.
V súvislosti s prezidentskými voľbami (môže v nich kandidovať aj V. Zalužnyj), ktoré by sa podľa ústavy mali konať poslednú marcovú nedeľu piateho roku funkčného obdobia úradujúceho prezidenta, teda 31. marca 2024, vzniká iná zložitosť. Ukrajinská vláda vyhlásila stanné právo, ktoré stále platí. V jeho čase však zákony nedovoľujú uskutočniť voľby.
Populistická moc V. Zelenského má nielen odporcov, ale aj mnoho aktivistov, ktorí ho všemožne podporujú. Na konci novembra sa tak zviditeľnila poslankyňa Mariana Bezuhlová (*1988, vzdelaním lekárka) z proprezidentskej strany Sluha ľudu, keď vyhlásila, že V. Zalužnyj nemá vojnový plán na budúci rok. On i celá generalita OSU by mali byť podľa nej potrestaní za to, že nemajú takýto plán, ako aj za neúspech protiútoku.
O niekoľko dní sa však minister obrany R. Umerov poponáhľal s vyjadrením, že rezort má plán na rok 2024. Zdôraznil, že strategickým víťazstvom pre Ukrajinu bude získanie územia v hraniciach z roku 1991. Strategické ciele a plán vojenských operácií Ukrajiny posúdil aj s ministrom obrany USA Lloydom Austinom, pričom vyjadril nádej, že Washington bude plne podporovať Ukrajinu aj v roku 2024.
Medzitým sa objavili správy, že V. Zelenskyj pri komunikácii s vysokými funkcionármi OSU obchádza V. Zalužného. Uviedol to denník Ukrajinska pravda (vlastníkom je Dragon Capital, ukrajinská investičná správcovská spoločnosť, ktorú založil český podnikateľ Tomáš Fiala s partnermi, medzi ktorými je aj George Soros) s odvolaním sa na nemenovaný zdroj z blízkeho okolia V. Zalužného. Vzniká vraj dojem, že V. Zelenskyj má dva druhy ozbrojených síl. „Dobré“, ktorým velia veliteľ pozemných síl generálplukovník Oleksandr Syrskyj, veliteľ letectva generálporučík Mykola Oleščuk a niektorí iní. „Zlé“ sú tie, ktoré sú podriadené V. Zalužnému. Podľa zdroja to je pre neho veľmi demotivujúce, ale prekáža to aj činnosti celých OSU. Tie okrem toho zápasia s nedostatkom ľudských zdrojov i zbraní.
Niektoré vyjadrenia okolo situácie na Ukrajine vo vojenskej oblasti
Stretávame sa protirečivými vyjadreniami o pokračovaní pomoci Ukrajine. Minister zahraničných vecí USA Anthony Blinken v záujme toho, aby dosiahol podporu republikánov návrhu na pokračovanie v pomoci Ukrajine vyhlásil, že až 90 % z vydelených prostriedkov zostáva v USA a že to je teda investícia aj do ich ekonomiky a bezpečnosti. Pentagón vydáva stále vyhlásenia, že Rusku sa nemôže dovoliť na Ukrajine víťazstvo.
Zacyklovaný generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg prišiel raz aj s niečím iným ako s tým, čo za posledné roky stále dookola opakuje. S „bolesťou v srdci“ vyhlásil, že na jar sa treba pripraviť na zlé správy o Ukrajine. Ich dôvod vidí najmä v tom, že sa nepodarí dodať všetko, čo Kyjev požaduje. Niekoľko dní predtým povedal, že NATO neočakávalo ruský útok na Avdejevku a situácia tam je pre OSU ťažká. Vtedy však nezabudol dodať zaklínadlo, že treba urobiť všetko pre podporu Ukrajiny, aby nedošlo k „víťazstvu Putina“.
Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
No a v podpore Ukrajiny aj s vynahradením výpadkov z USA chce na vlastnú škodu pokračovať EÚ, o čom viackrát hovoril podpredseda Európskej komisie a vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Joseph Borrell. Pozadu nezostáva ani nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý vyhlásil, že podpora Ukrajiny je pre Európu existenčne dôležitá. Na zjazde SPD 9. decembra prisľúbil napriek rozpočtovej kríze v Nemecku, ktorá sa vraj prekoná, ďalšiu finančnú i vojenskú pomoc Ukrajine v jej obrane pred Ruskom.
V realite sa prelínajú štyri dimenzie takýchto vyhlásení. Prvá dimenzia vychádza z mantry, že Rusku (Putinovi) nemožno dovoliť na Ukrajine vyhrať. Druhou dimenziou sú sľuby, ako sa Ukrajina podporí, popr. čo sa urobí v záujme oslabenia Ruska. Tretia dimenzia je v tom, čo skutočne na Ukrajinu príde (aj v kontexte vyššie uvedeného vyjadrenia A. Blinkena). No a štvrtá dimenzia je, čo Ukrajina s touto pomocou urobí aj vo svetle toho, že sa často poukazuje na jej vysokú mieru korupcie. Na ospravedlnenie Ukrajiny dodáme, že aj s dodávkami zbraní nie je vždy všetko s „kostolným poriadkom“. Vyjadrenia „na papieri“, „v éteri“ či „v sieťach“ sú niekedy iné, než stav v akom zbrane prídu a dajú sa využiť v boji.
Záver
Ospravedlňujeme sa, že napriek dĺžke článku, sme sa dotkli len jedného z mnohých problémov (skutočne asi iba čriepku), spojené s hlbokou ukrajinskou krízou. Napriek nešťastiu ukrajinského obyvateľstva nie je sila, ktorá by bola momentálne ochotná zastaviť tragédiu bojov s ich ničením a zabíjaním. A čas, podľa mnohých názorov, pre Ukrajinu nehrá.
Často sa uvádza, že Západ (i svet) je z Ukrajiny už unavený a klesá aj záujem obyvateľstva o udalosti na nej a jej podporu, čo má viacero dôvodov. Nie je to však aj výsledkom dlhotrvajúceho manipulatívneho informovania o probléme? Mnoho ľudí manipulovaných dlhé roky verí, že udalosti na Ukrajine sú také, ako sa o nich informuje. Časť ľudí však vidí, že boje na Ukrajine trvajú už vyše poldruha roka, ale na jej víťazstvo to ani pri kolosálnej podpore Západu nevyzerá. A Rusko, hoci má vážne ekonomické starosti, sa nezosypalo tak, ako s tým po vyhlásení sankcií kalkuloval Západ vedený USA. Čo sa vlastne vojnou sleduje?
Ťažkosti pribúdajú aj na Západe, čo najviac pociťujú štáty EÚ a špecificky často tie, ktoré hraničia s Ukrajinou. Nejde pritom len o problémy s pokračovaním podpory Ukrajiny z finančného či organizačného pohľadu západných vlád. Niekde sa znižuje aj ochota časti obyvateľstva dlhodobo podporovať Kyjev na úkor svojej životnej úrovne. Vo viacerých štátoch vyvoláva nevôľu aj správanie časti ukrajinských utečencov.
Prehodnotenie politiky podpory Ukrajiny a protiruských sankcií sa stáva čoraz chúlostivejšou otázkou, ktorá sa prejavuje aj vo voľbách. Nejde len o Európu. Hoci prezidentské voľby v USA budú až v novembri 2024, už teraz sa v kampani pred nimi hrá „ukrajinskou kartou“.
Nezostáva nám nič iné, len znovu zdôrazniť politické riešenie krízy ako jediné východisko z nej. Každý deň predlžovania bojov na Ukrajine škodí nielen jej samotnej, ale aj Európe a svojim spôsobom aj svetu. Najvyšším záujmom všetkých, čo to myslia s Ukrajinou dobre, je čo najskôr prestať s bojmi a uzavrieť aspoň prímerie. Ako tvrdia pacifisti, ktorých je, zdá sa, čoraz menej, každý deň hoci aj „zlého“ mieru je však pre ľudí lepší ako deň akejkoľvek vojny.
Zdroj: noveslovo.eu
