Nikto, kto sleduje dianie vo svete, nemôže prehliadnuť skutočnosť, že všade to politicky vrie. Klasické otvorené vojny prebiehajú na všetkých kontinentoch s výnimkou severnej Ameriky, Austrálie a Antarktídy.
Mimo aktuálne prebiehajúcich konfliktov je množstvo takých, ktoré tlejú a zdá sa, že môžu kedykoľvek vybuchnúť. V priestore Blízkeho východu sa takýmto konfliktom javí byť konflikt medzi Izraelom a Spojenými štátmi americkými na jednej strane a palestínskym Hamásom podporovaným Iránom a viacerými šíítskymi vojenskými organizáciami na strane druhej (menovite najmä Hizballáhom).
Zamýšľam sa preto nad tým, či – a ak áno, tak kedy – si súčasné politické vedenie Spojených štátov amerických trúfne rozpútať vojnu (aj) so spomínaným Iránom. Senátor Lyndsey Graham takúto novú armádnu aktivitu rozhodne odporúča… Naposledy som zachytil jeho výzvy v tomto duchu pred pár dňami, no je to jeho obľúbená téma a z jeho strany nejde o žiadnu novinku. Nie nadarmo ho množstvo ľudí označuje ako jedného z popredných vojnových štváčov americkej politiky. Inak, bol to práve tento americký senátor, ktorý sa v súvislosti s prebiehajúcou vojnou na Ukrajine a americkou podporou kyjevskej vláde vyjadril v tomto duchu: „Rusi umierajú – a ide o najlepšie vynaložené financie, ktoré vláda Spojených štátov amerických vynaložila.“ (Ak by si tieto jeho slová chcel niekto v angličtine vypočuť, stačí kliknúť na tento odkaz.)
Vrátim sa však ku okolnostiam, za ktorých spomínaný Lyndsey Graham požaduje zahájenie vojenských útokov v podaní americkej armády proti Iránu. Dňa 28. januára 2024 bola za pomoci dronu napadnutá americká vojenská základňa v severovýchodnom Jordánsku (je tam vraj kvôli boju s organizáciou Islamský štát – čiže sunnitským radikálom, ktorí sa chopili moci na území Iraku a Sýrie potom, čo americká invázna armáda dobyla a rozvrátila Irak zvnútra).
Výsledkom zmieneného dronového útoku na americkú základňu v Jordánsku boli traja mŕtvi a štyridsiati zranení príslušníci americkej armády. Tá v následnom stanovisku tvrdí, že predmetný útok má takpovediac odtlačky prstov vojenskej organizácie zvanej Kataib Hizballáh – čiže skupiny, ktorú podporuje Irán – a to cez jeho tzv. Revolučné gardy. Irán toto tvrdenie prostredníctvom svojho zastúpenia pri OSN odmietol s tým, že s útokom nemá nič spoločné a konštatoval, že ide o konflikt medzi silovými zložkami Spojených štátov amerických a odbojovými skupinami v regióne, ktoré sa pomstou odplácajú za útoky americkej armády. K predmetnému útoku sa neskôr prihlásila skupina Islámsky odboj v Iraku – avšak podľa americkej strany nie je potvrdené, že útok naozaj uskutočnila práve táto organizácia. (Na tomto odkaze je americké stanovisko k predmetnému útoku podľa vyjadrenia Pentagónu.)
Na uvedenom stanovisku Pentagónu je zaujímavá časť, v ktorej sa konštatuje, že „Spojené štáty americké nestoja o širší konflikt na Blízkom východe alebo o širší konflikt s Iránom, či priamo o vojnu s ním.“ Toto stanovisko sa javí ako logické, nakoľko americká armáda je v súčasnosti preťažená plnením najrôznejších bojových úloh kade-tade po svete (najmä však na Ukrajine, v Izraeli a v Sýrii). Nič to však nemení na skutočnosti, že Spojené štáty americké zaradili Irán do ich pomyselnej osi zla už za Georga Busha ml. a Irán sa ocitol aj na zozname krajín, ktoré mali byť podľa amerického generála Wesleyho Clarka napadnuté americkou armádou – k čomu sa v texte ešte vrátim.
Domnievam sa, že súčasná izraelská vláda by volanie po rozpútaní vojny s Iránom, tlmočené senátorom Grahamom, určite privítala. Benjamin Netanjahu by nepochybne rád – slovami moderátorky Slovenského rozhlasu 1 – svoje ,,vojnové ťaženie“ (ktorého podstatou je vyvražďovanie Palestínčanov a úplné zrovnanie všetkého v pásme Gazy so zemou) prekryl niečím vskutku zásadnejším a nebezpečnejším. Vojna s Iránom – a tým aj so všetkými šíitmi – by sa mu naozaj mohla hodiť pragmaticky i propagandisticky (a to nielen jemu a Izraelu; Saudská Arábia a Pakistan by asi tiež veľmi neprotestovali).
Mediálne by z toho mohla byť krásna vojna ,,slobody a demokracie“ proti, hmm… napríklad proti „barbarizmu a terorizmu“. Najmä však proti terorizmu! To majú radi aj v Amerike… tomu by tam určite rozumeli a aj propagandisticky by sa dalo pekne zdôvodniť, prečo do takej vojny investovať stámiliardy dolárov amerických daňových poplatníkov.
,,Koaličné vojsko“ by sa potom mohlo skladať zo Spojených štátov amerických, Izraela, Saudskej Arábie (aká by to bola krásna koalícia ,,slušných a medzinárodným právom sa riadiacich štátov“ – inými slovami reálna koalícia vojnových zločincov) a ak pánboh dá (bez ohľadu na jeho cirkevnú príslušnosť), tak možno aj z Pakistanu + pomocné ruky by mohli určite poskytnúť aj dáke európske podržtašky – Veľká Británia má k tomu najlepšie predpoklady.
Vrátim sa však ku spomínanému americkému zoznamu krajín, ktoré mala „navštíviť“ americká armáda. Irán je totiž poslednou krajinou tohto zoznamu, v ktorej neprebieha vojna a ktoré sa chystali Spojené štáty americké plánovite napadnúť. V predmetnom zozname bolo sedem krajín. Konkrétne išlo o Irak, Sýriu, Libanon, Líbyu, Somálsko, Sudán a Irán. Túto informáciu tlmočil verejnosti americký generál Wesley Clarke už v roku 2007. (Kto si chce vypočuť v angličtine toto jeho stanovisko, môže kliknúť tento odkaz.)
Škoda, že uvedené video nemá slovenský preklad. Pre tých, ktorí anglicky nevedia, zhrniem, že podstatou tohto videa je informácia, že Spojené štáty americké si svoje imperiálne vojenské dobyvačné aktivity plánujú na roky dopredu. Oficiálny dôvod pre tzv. ,,intervenciu“ – rozumej klasickú dobyvačnú útočnú vojnu – sa už nejak nájde alebo vytvorí. Obľúbené dôvody sú zbrane hromadného ničenia, nedostatok demokracie, podpora skupinám, ktoré predstavujú hrozbu pre Spojené štáty americké alebo útrapy miestneho ľudu. Samozrejme, improvizácii pri hľadaní zdôvodnenia pre ďalšiu vojnu sa medze nekladú… pri nedostatku invenčnosti by možno stačilo zdôvodnenie podpory zamestnanosti a hospodárskeho rastu americkej ekonomiky.
Ako to hovoril Josif Vissarionovič Stalin? „Ak umrie jednotlivec, je to tragédia. Ak umrú milióny, je to štatistika.“ Uvedené očividne platí dodnes – najmä, ak neumierajú americkí občania a vojaci. Ak však aj dáki umrú, spravia z nich mediálnych hrdinov, ktorí bojovali za americké záujmy a za lepší svet. Teda, najmä za tie americké záujmy – a aj to najmä za tie z nich, ktoré zhmotňujú predstavitelia najvplyvnejších priemyselných odvetví (čo sú energetika, výroba zbraní a bankovníctvo).
Naivní občania Spojených štátov amerických, ako aj občania voči Spojeným štátom americkým spriatelených krajín potom zvyknú veriť, že taká vojna bola nutná kvôli akýmsi hodnotám (stačí doplniť čokoľvek – sloboda, demokracia, zamedzenie diktátorským praktikám vlády…). Niet divu, že naivní ľudia sú zväčša neveľmi vzdelaní a politicky nechápaví.
Potom tu máme skupinu občanov, ktorí sú pragmatickí, servilní a pokryteckí. Tí zvyknú s vážnosťou v hlase tvrdiť, že daná vojna musela byť. Že je to tak správne a iní dobyvatelia (či správcovia danej krajiny) by boli ešte horší, než tí americkí… a očakávajú, že za ich verbalizovanú podliezavosť sa im niečo ujde – či už dáka štátna funkcia, príspevok od spriaznenej proamerickej akože mimovládky alebo aspoň mediálna podpora príslušnosti ku tej správnej – slobodnej, demokratickej, civilizovanej… či ino-privilegovanej spoločnosti. Hlavné je nevytŕčať z radu a skandovať správne heslá – ako všetci ,,dobrí“ ľudia naokolo.
Existujú však aj občania realisti – tí zväčša chápu, že svet je taký, aký je. Najsilnejšie štáty sveta si držia svoje sféry vplyvu a ich predstavitelia pravidelne volia vojnu ako prostriedok pre udržanie alebo zväčšenie vlastného vplyvu – alebo iba preto, aby mohli zdôvodniť vydávanie obrovských čiastok z verejných rozpočtov ,,na obranu“. Že v dôsledku takto rozpútaných vojen umrú milióny nevinných ľudí, to je vládam štátov hrajúcich túto ligu zväčša úplne „ukradnuté“ – ak to dobre dopadne, ukradnú ešte aj to, čo sa podarí dobyť. Najlepšie sa to realizuje v krajinách, ktoré sú niekde ďaleko a patria do iného kultúrneho alebo civilizačného okruhu. Je to vskutku nechutný imperiálny model, no funguje od doby, čo sú ľudia ľuďmi.
Je otázne, či sme sa ako ľudstvo za tie tisícročia, čo tu žijeme, zmenili aspoň o čosi k lepšiemu – skôr sa mi vidí, že ani nie. Akurát sa vyvražďujeme lepšími, presnejšími a silnejšími zbraňami.
Ak príde k vojne s Iránom, s vysokou pravdepodobnosťou to úplne rozvráti celý islamský svet. Saudská Arábia je vyzbrojená najnovšími americkými zbraňami, Izrael má vlastné jadrové hlavice a z pohľadu Spojených štátov amerických je to dosť ďaleko na to, aby sa tým „bordelom“, ktorý tam následne vznikne, nemuseli po vojne zaoberať. Dôležité bude, že v danom regióne tak nebude môcť Čína dohrať svoju hru cez silnú ekonomiku, ktorú tu už hrá a žiadna nová „hodvábna cesta“ nebude. Že taká vojna by pravdepodobne rozvrátila alebo vážne poškodila aj – z pohľadu Spojených štátov amerických – spriaznenú Saudskú Arábiu? No a čo? Aj tak prestali poslúchať a snažia sa robiť vlastnú medzinárodnú politiku… mladému saudskému princovi by preto určite prospelo dáke to americké ,,otcovské zaucho“.
Záverom uvediem, že aktuálne sa mi zdá, že otvorenú priamu vojnu s Iránom si v túto chvíľu Spojené štáty americké rozpútať pravdepodobne nedovolia – a to hneď z viacerých dôvodov. Ich armáda je plne vyťažená svojím pôsobením vo viacerých krajinách sveta – či už aktívne, spravodajsky alebo dodávkami zbraní. Taktiež je faktom, že ropné rezervy USA sú aktuálne veľmi nízke, zatiaľ čo spotreba dosahuje svoje historické maximá (okolo 21 miliónov barelov ropy denne). Pekne to vidieť grafe v tomto odkaze. Vychádzajúc z logického predpokladu, že ak by politické vedenie Spojených štátov amerických pripravovalo v dohľadnej dobe rozpútanie vojny s Iránom, určite by stav ropných zásob doplnili na maximum – nakoľko iránska armáda by určite uzatvorila Hormuzský prieliv, a tým by zabránila vývozu ropy z Perzského zálivu.
Jedna vec sú však logické úvahy a analýzy a druhá politická realita, ktorá racionálnemu prístupu môže byť na míle vzdialená. Aj v prípade začatia ruskej vojny na Ukrajine by bolo logické očakávať, že ruská vláda stiahne svoje devízové rezervy v objeme prevyšujúcom 300 miliárd dolárov pred začatím vojny… no nestalo sa.
Za zmienku považujem tiež skutočnosť, že vojnu s Iránom nemusia začať Spojené štáty americké. Dokonca si viem predstaviť, že by mohli byť aj proti jej začatiu, no ak by sa súčasné politické vedenie Izraela rozhodlo na Irán zaútočiť z vlastnej iniciatívy, s veľkou pravdepodobnosťou by v tej vojne skončili tak či tak. Takýto scenár by som považoval za možný v prípade, ak by sa do vojenskej podpory palestínskemu Hamásu významne a otvorene zaangažovalo hnutie Hizballáh. Vojna Izraela s Hizballáhom by totiž nemohla ostať bez reakcie Iránu a stupňovanie tohto konfliktu by veľmi rýchlo mohlo spustiť obrovskú regionálnu, dokonca až nadregionálnu vojnu.
Som teda naozaj zvedavý, či do scenára – ktorý navrhujú ľudia ako spomínaný senátor Lyndsey Graham a ktorý má určitú podporu aj v radikálnych izraelských kruhoch – vláda USA skutočne „vbehne“. Bolo by určite – pre všetkých potenciálne zúčastnených – lepšie, ak by sa tak nestalo a Joe Biden by zostávajúci čas do konca svojho mandátu prespal. Možno sa mu bude snívať niečo pekné – napríklad, že by si ho občania USA mohli zvoliť aj po druhýkrát.
Zdroj: noveslovo.eu
