Osobne som presvedčený, že sú to silné témy – múdrosť, dobro. A nie sú žiaden luxus ani utópia, ale nevyhnutné atribúty, ktoré ľudstvo dlho zanedbávalo a ktoré sú nevyhnutnosti bez ktorých ľudstvo skončí ako vyhladené .
Aj keby hneď odletelo kamkoľvek do vesmíru s tými na mozog chorými boháčmi. Som presvedčený, že keby sa tieto atribúty viacej manifestovali a hlavne realizovali vo vzťahu aj k našej planéte a svetu vôbec, mohli sme sa mať lepšie. Je preto veľmi dôležité sa tomu venovať čo najčastejšie a najlepšie.
Na druhej strane ak by sme sa každodenne nestretávali s hlúposťou a zlom, tak by sme si nevedeli vážiť dobro a múdrosť. Nevedeli by sme, o čo prichádzame resp. sme prišli a čo je ideálny stav, ktorý nikdy nedosiahneme (hoci nechcem brať ilúzie utopistom), ale ku ktorým sa môžeme/musíme/mali by sme smerovať. Každým našim skutkom.
Ako teda manifestovať múdrosť a dobro? Najviac by som sa prikláňal za vlastný príklad. Každý môžeme veľa toho zmeniť. Aj náš hlas je dôležitý vo voľbách či v referende. Rovnako by sme mali začať každý od seba pri pomoci chorým a núdznym, tak tiež životnému prostrediu, či už separovaním, zbytočným nenakupovaním, ale rovnako môžeme prispieť aj k oživeniu vlastných komunít.
Kým s tým nezačne každý sám od seba, zbytočné je „masírovanie mozgov“ akýmkoľvek dobrom. Ak to nebude vychádzať z nás, tak pôjde len o ďalší formalistický prístup, ktorý nezmení ani akákoľvek propaganda (a tu ju myslím v tom pozitívnom zmysle, ako osvetu).
Nečakajme preto, kto prvý začne so šírením dobra, ale vykročme vpred s vlastnou dobrotou. A neočakávajme zato nič. Inak by išlo len o obyčajnú vypočítavosť. Ako hovorí môj priateľ publicista, hoci som realistom, tak utopista vo mne dúfa, že Archimedov zákon platí aj pre spoločnosť. Človek ponorený do dobra je nadnášaný vlastnou dobrotou .
Dušan Piršel
