„Washington bagatelizuje ukrajinské straty a zvyšuje ruské straty. Predstavitelia prítomní na stretnutiach v Pentagone mi hovoria, že malé ukrajinské úspechy na bojisku (ktoré sú takmer okamžite zrušené), sa ozývajú na stretnutiach štvorhviezdičkových generálov, Bieleho domu a Foggy Bottom.“
„Tieto správy sú považované za nevyvrátiteľný dôkaz nevyhnutného ukrajinského víťazstva. V tejto atmosfére sa štábni dôstojníci zdráhajú informovať o skutočnom vojenskom výkone Rusov alebo o vplyve ich vojenskej sily.“ Takto Douglas MacGregor v americkom konzervatívcovi dodáva, že toto dištancovanie sa od reality je dilatované médiami, takže „stávka“ na ukrajinské víťazstvo zostáva v ich surrealistickom svete reálnou perspektívou.
Len z času na čas sa objaví realita, aj to len akoby omylom v mainstreamových médiách, udusená prekrúcaním informácií. Ide o prípad prikývnutia z pera dvoch reportérov New York Times, ktorí navštívili ukrajinské poľné nemocnice ( namiesto toho, aby písali z hotelov, ako mnohí iní ) v dňoch, keď Ukrajinci spustili druhú vlnu protiofenzívy, ku ktorej sa museli rozhodnúť kvôli tlaku Západu, ktorý vyjadril svoju „frustráciu“ z prestávky na reflexiu, o ktorej rozhodol Kyjev po predchádzajúcich neúspechoch.
Dotlačiť Ukrajincov násilím k útoku bola ich samovražda a ako sme videli, išlo o kruté a zbytočné mäsiarstvo. Mimochodom, toto odhalil aj spomínaný NYT, a to aj napriek tomu, že článok bol zaplavený zaužívanými slovnými„výparmi“ ako napr. „Umiestnené v blízkosti frontových línií, dočasné poľné nemocnice, ktoré majú za úlohu stabilizovať pacientov pred ich prevozom inam, prijali stály prílev vojakov zranených pri zrážkach. Čísla boli kolosálne, povedal nám lekár.“
Tragické, hanebné zasahovanie Západu je teraz odsúdené na propagandistické slová liberálnych a neokonzervatívnych jastrabov. MacGregor hovorí: „Americká zástupná vojna proti Rusku zmenila Ukrajinu na cintorín.“
Podľa MacGregora existuje ďalší faktor, ktorý poháňa pokračovanie vojny: skutočnosť, že Rusko sa rozhodlo postaviť na obranu, aby minimalizovalo straty. Zdá sa to paradoxné a určite je to dobré pre Ukrajinu, ale má to dôsledok: „obranné operácie nevyhrávajú vojny, a tak Washington naďalej verí, že Ukrajina môže vyhrať.“
Nakoniec, ďalším faktorom, ktorý poháňa tragédiu týmto smerom, je zisk priemyselného vojenského aparátu. Netreba opakovať stratosférické zisky amerických spoločností v tomto sektore, tu je zaujímavejšie zopakovať, že vojnu na Ukrajine považujú profitujúci výrobcovia zbraní za „optimálnu testovaciu stanicu“ pre vývoj vojnových technológií, ako uvádza New York Times. Pred pár dňami znel titulok Defense.scoop, prevzatý z komentára predstaviteľa Pentagonu takto: „Ukrajina je mimoriadne laboratórium pre vojenskú AI“. Pokročilejšie zbrane otvárajú nové trhy…
Náklady opotrebovávacej vojny
Zostáva však, že pokračovanie konfliktu svojou vytrvalosťou vo vyčerpávajúcej vojne má svoje nepredvídané udalosti, z ktorých prvou je postupná degradácia ukrajinskej armády. Vyrovnanie tohto deficitu mini intervenciou NATO pod vedením Varšavy, uvádza MacGregor, by mohlo vyvolať rozsiahlu vojnu, ktorá by zopakovala dynamiku druhej svetovej vojny, ktorá tiež začala v Poľsku. Takže takýto šialený zásah je v tejto chvíli len možným horizontom.
Navyše, vo výpočte nákladov a prínosov sa nehovorí, či j opotrebovanie Ruska väčšie ako opotrebovanie Západu. Postupné zhoršovanie európskeho výrobného sektora, spôsobené vojnou, sa nemusí Washingtonu príliš páčiť, ale patová situácia by mohla rovnako prinútiť štáty, aby sa rozhodli ponechať Kyjev svojmu osudu.
Absencia akéhokoľvek konkrétneho úspechu v skutočnosti vyvíja tlak na triumfalistický príbeh, ktorý sprevádzal konflikt. Táto vojna je založená výlučne na tomto príbehu, ktorý sa už nedá ďalej nakŕmiť a bude čoraz menej udržateľné pokračovať vo vojnovom úsilí.
Trochu ako to, čo sa stalo s vojnami vo Vietname a Afganistane, ktorých koniec bol očakávaný Pentagon Papersa sériou článkov, publikovaných vo Washington Post, ktoré zničili vojnovú propagandu a odhalili tvrdú realitu.
Nakoniec, vo Washingtone tiež vedia, že existuje riziko senzačnej prehry v zástupnej vojne, riziko, ktoré sa zvyšuje s postupnou degradáciou síl Kyjeva a rovnako progresívnym vyprázdňovaním arzenálov NATO.
Aby sme sa vrátili k predchádzajúcim príkladom, zdalo sa, že vo Vietname je všetko zablokované, až kým ofenzíva Tet nespôsobila smrteľnú ranu americkým a juhovietnamským silám a nevyhlásila ich porážku. A nakoniec to skončilo v Afganistane, kde sa všetko zrútilo, keď afganská armáda, vyzbrojená a vycvičená Spojenými štátmi, to vzdala za dva dni. Nadišiel teda čas hovoriť o „obavách zo slepej uličky ukrajinskej ofenzívy“, ktorá by mala viesť k prímeriu. Je takisto realitou, že aj v kolóniách začínajú duť vetry, ktoré už dlho fúkajú v tajných miestnostiach Washingtonu.
MALÉ POZNÁMKY
Preklad: dana Bystrická
