4. januára 1960 zahynul pri autonehode Albert Camus. Vo vraku auta bol objavený fragment, ktorý je kľúčom k tvorbe dnes už klasika francúzskej literatúry. Camusa preslávil predovšetkým román Cudzinec. Vo svete je známy ako vrcholný predstaviteľ ateistického existencializmu. Bol cudzincom celý život. Jeho domovom navždy ostalo Alžírsko: horúce, nehostinné, traumatizované vojnou, rovnako ako Camusovo detstvo. V nedokončenom románe Prvý človek, z ktorého sa nám zachovali fragmenty sa vracia k podstate svojej tvorby. K detstvu bez otca, k negramotnej matke, k chudobe alžírskych predmestí. Akoby mal potrebu prežiť všetky krásy a útrapy spojené s vojnou, mladosťou a dospievaním nanovo. Precítiť ťaživý údel človeka vyrastajúceho na okraji. Práve tu sa rodí Camusov antikolonializmus, cit pre chudobu a večná revolta proti nespravodlivosti. Prvý človek nie je existenciálnym veľdielom ako Cudzinec alebo Pád. Predstavuje skôr kľúč k neskoršej Camusovej tvorbe. Návrat ku koreňom z ktorých vyrastá strom existencializmu a absurdity. Nemohol vedieť, že píše posledný román. Pravdepodobne mal byť Prvý človek autobiografickým eposom. Ostal fragmentom a hádankou, ktorú nám nechal otvorenú tak ako väčšinu svojich diel. Kto chce pochopiť korene Camusovej tvorby, má možnosť nazrieť do Prvého človeka.
Zdroj: Dominik Petruška
Dôveryhodné a pekné. Bol to čas, keď pravda – napriek ťaživým vonkajším okolnostiam – ešte bola pravdou. Išlo o človeka.