Svet ho pozná ako jedného z hlavných organizátorov masového vraždenia v Osvienčime. Rudolf Höss stál na čele tábora Auschwitz-Birkenau v čase, keď sa z neho stala jedna z najväčších tovární na smrť v dejinách.
Pri pohľade na jeho tvár v uniforme SS by však málokto tušil, že ako chlapec sníval o úplne inom živote. Chcel sa stať katolíckym kňazom.
Jeho príbeh sa pritom často spája s jednou udalosťou z detstva, ktorá mala zásadne ovplyvniť jeho vzťah k náboženstvu.
Obr. 1: Höss ako veliteľ tábora
Chlapec, ktorý mal slúžiť Bohu
Rudolf Höss vyrastal v prísne katolíckej rodine v Baden-Badene. Jeho otec, bývalý dôstojník koloniálnej armády, vyžadoval od rodiny disciplínu a poslušnosť. Náboženstvo bolo neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Hriech, vina, pokánie a poslušnosť boli pre mladého Rudolfa samozrejmosťou.
Bol tichým a poslušným chlapcom a pôsobil ako miništrant. Jeho otec si želal, aby sa syn jedného dňa stal kňazom, a Rudolf tento plán spočiatku prijímal. Kňazské povolanie vnímal ako svoje životné poslanie.
Incident na školských schodoch
Keď mal Rudolf približne trinásť rokov, stala sa v škole nehoda. Na schodisku neúmyselne sotil do spolužiaka, ktorý spadol a zlomil si členok.
Pre iného chlapca by išlo možno o nepríjemnú školskú nehodu. Pre prísne vychovávaného Rudolfa to však bola vážna morálna vina.
O incidente sa bál povedať otcovi. Namiesto toho išiel do kostola a vyspovedal sa miestnemu kňazovi, ktorý bol zároveň blízkym priateľom rodiny.
Dostal rozhrešenie a zo spovednice odchádzal s presvedčením, že jeho tajomstvo zostane chránené.
Tajomstvo, ktoré sa podľa jeho spomienok dostalo k otcovi
Ešte v ten večer však kňaz navštívil rodinu Hössovcov.
Po jeho odchode si Rudolfov otec zavolal syna a potrestal ho za to, že mu o incidente nepovedal.
Höss neskôr vo svojich pamätiach tvrdil, že práve vtedy pochopil, že kňaz porušil dôvernosť jeho spovede.
Tento moment mal podľa jeho vlastných spomienok zásadne ovplyvniť jeho vzťah ku katolíckej cirkvi: „Moja bezhraničná dôvera vo svätý kňazský stav sa úplne rozpadla.“
Dôležité však je, že tento príbeh poznáme predovšetkým z Hössových vlastných povojnových spomienok. Nie všetky detaily tejto epizódy sa dajú nezávisle historicky overiť.
Od viery k vojne
Höss začal náboženstvo odmietať a sen o kňazskom povolaní sa rozpadol.
Počas prvej svetovej vojny sa ako veľmi mladý dostal do armády. Neskôr sa jeho život čoraz viac spájal s nemeckým nacionalizmom a pravicovým extrémizmom. V roku 1922 vystúpil z katolíckej cirkvi.
Jeho potrebu disciplíny, hierarchie a absolútnej poslušnosti však nič neodstránilo. Namiesto cirkvi našiel nové ideologické prostredie v nacionálnom socializme. Nakoniec vstúpil do SS a postupne sa stal jedným z najdôležitejších mužov nacistického systému koncentračných táborov.
Z fanatického nacistu veliteľom Osvienčimu
Höss sa stal prvým veliteľom tábora Auschwitz a v tejto funkcii zohral kľúčovú úlohu pri budovaní systému masového vraždenia. Pod jeho vedením sa Auschwitz-Birkenau premenil na centrum nacistického vyvražďovania európskych Židov.
Na Osvienčime je však dodnes desivá ešte jedna vec. Hössov rodinný dom stále stojí. Nachádzal sa priamo pri areáli tábora, v bezprostrednej blízkosti krematórií a plynových komôr. Práve tam Rudolf Höss žil so svojou manželkou a deťmi.
Za stenami domu pritom jeho rodina žila na prvý pohľad úplne obyčajným životom. Deti sa tam hrali, Höss s nimi trávil čas a rodina využívala aj záhradu. Domov, v ktorom sa jeho deti smiali a hrali, pritom delil od miesta masového vraždenia iba veľmi malý priestor.
Obr. 2: Dom veliteľa Osvienčimu vedľa nacistickej strážnej veže. (Foto: Beata Zawrzel/NurPhoto cez Getty Images)
A práve tento kontrast patrí k najdesivejším obrazom Osvienčimu.
Na jednej strane plotu žila rodina veliteľa tábora, deti sa hrali a rodina si užívala spoločné chvíle. Na druhej strane sa v plynových komorách vraždili ľudia a v krematóriách sa spaľovali telá zavraždených.
Hössova rodina pritom podľa historických prameňov nemohla nevedieť, čo sa v bezprostrednej blízkosti ich domu odohráva. Dym a zápach zo spaľovania tiel boli súčasťou každodennej reality tábora. Höss dokonca vo svojich povojnových výpovediach opisoval fungovanie krematórií a masového vraždenia.
Predstavovať si túto scénu dnes je takmer neuveriteľné: rodina veliteľa tábora žila v dome len niekoľko desiatok metrov od miesta, kde boli ľudia posielaní na smrť. Kým sa jeho deti hrali v záhrade, za plotom prebiehala jedna z najväčších masových vrážd v dejinách Európy.
Po vojne Höss vypovedal o fungovaní tábora a o rozsahu vraždenia. Historici odhadujú, že v Auschwitz-Birkenau bolo zavraždených približne 1,1 milióna ľudí, prevažne Židov. Ďalšími obeťami boli napríklad Rómovia, sovietski vojnoví zajatci a Poliaci. Höss bol preto jednou z najdôležitejších postáv nacistickej vyhladzovacej mašinérie.
:max_bytes(150000):strip_icc():focal(749x0:751x2)/rudolf-hoss-746-101025-99d5c87a5bd244cc801cfc15a299631a.jpg)
Obr. 3: Zatknutý Höss vs Höss so svojou rodinou, Kredit: GOKS/ullstein bild cez Getty
Po vojne prišlo svedomie
Höss bol po vojne vypátraný a zatknutý. V roku 1947 bol odsúdený na smrť v Poľsku.
Práve v tomto období sa podľa svedectiev a jeho vlastných vyjadrení opäť obrátil k náboženstvu. Požiadal o stretnutie s katolíckym duchovným. Do väzenia za ním prišiel jezuitský kňaz Władysław Lohn. Höss sa po desaťročiach opäť obrátil ku katolíckej viere a vykonal spoveď a prijal sväté prijímanie.
Obr. 4: Höss súdený a Höss odsúdený
Posledná irónia jeho života
Höss, ktorý ako chlapec podľa vlastných spomienok stratil vieru po údajnom porušení spovedného tajomstva, sa na konci života opäť obrátil na katolíckeho kňaza. O štyri dni neskôr bol popravený. 16. apríla 1947 ho obesili v Osvienčime, neďaleko miesta, kde pod jeho vedením fungoval tábor smrti.
Jeho život tak predstavuje mimoriadne temný paradox: chlapec, ktorý kedysi túžil slúžiť Bohu, sa stal jedným z najvýznamnejších organizátorov nacistického masového vraždenia.
A jeho povojnový návrat k náboženstvu zároveň ukazuje, aký zložitý a tragický bol príbeh človeka, ktorý počas svojho života dokázal spojiť fanatickú poslušnosť s bezprecedentným zlom.
P.S.: Výborný film o živote v dome v Osvienčime ako keby sa nič nedialo je Zóna záujmu.
Autor: Marek Kurta
Zaujíma vás história? Prečítajte si aj iné zaujímavé články z druhej svetovej vojny:
Ako sa Hitlerov nástupca bzučaním premenil na ponorku
Keď po oblohe lietali ovce a býčky
Neľútosť, ktorá dala vzniknúť ďalšej neľútosti
