Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PACE) v rezolúcii č. 1601 zdôraznilo úlohu opozície ako „základnej zložky dobre fungujúcej demokracie“ a zároveň požiadalo Európsku komisiu pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátsku komisiu), aby spracovala štúdiu o úlohe opozície v demokratickej spoločnosti, kam boli z ústavnoprávneho hľadiska okrem iného zaradené – sloboda prejavu, spravodlivé a rovnaké podmienky pri súťažení politických strán o moc, právo na slobodné vyjadrenie názoru a slobodu prejavu,  až po slobodný prístup k nezávislým médiám, ktoré sú ochraňované nielen na vnútroštátnej ústavnoprávnej úrovni, ale aj európskej úrovni prostredníctvom Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. 

Spoločnou tradíciou v európskych parlamentoch je udeľovanie špeciálnej ochrany alebo imunity poslancom, ktorá je obvykle upravené v ústave štátov. Ochrana zvyčajne zahŕňa osobitnú úroveň slobody prejavu (vylúčenie zodpovednosti), ale v rôznom rozsahu môže zahŕňať aj občianskoprávnu a trestnoprávnu imunitu. Tieto pravidlá slúžia nielen na kolektívnu ochranu parlamentu ako inštitúcie, ale aj na individuálnu ochranu poslancov pred exekutívou, zákonodarným zborom alebo parlamentnou väčšinou – tak ako to bolo zdôraznené Benátskou komisiou v jej „Správe o vzniku parlamentnej imunity“ z roku 1996. Benátska komisia v Kódexe osvedčených postupov v oblasti politických strán poukázala na rovnováhu medzi právami a úlohami opozičných strán okrem iného plnením funkcie dôslednej kontroly, dozoru a dohľadu nad konaním a politikou orgánov a verejných funkcionárov s tým, že v Dôvodovej správe ku Kódexu uviedla: „Národ môže byť suverénny len vtedy, keď vie, čo robí vláda a z akých dôvodov tak koná“.

V tejto súvislosti je možné poukázať na jeden z mnohých rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. Faruk Temel proti Turecku z 1. februára 1999:

Sťažovateľ, predseda politickej strany, prečítal na stretnutí strany pred médiami vyjadrenie, v ktorom kritizoval vojenskú intervenciu USA V Iraku. Kritizoval tiež zmiznutie osôb, ktoré boli v CPZ. V dôsledku tohto prejavu bol sťažovateľ odsúdený za hlásenie propagandy z dôvodu, že verejne obhajoval použitie násilia a iné teroristické metódy. Sťažovateľ tvrdil, že bolo porušené jeho právo na slobodu prejavu. Sťažovateľ takisto tvrdil, že za posledných 7 týždňov mu nebolo dovolené stretnúť sa so svojimi právnikmi a svojou rodinou. Táto prax „osamelého väzenia“ je neprijatená, pokiaľ ide o ľudské práva a všeobecné zásady.

ESĽP rozhodol, že v tomto prípade bol porušený článok 10 ods. 2 Dohovoru o slobode prejavu. Poukázal predovšetkým na to, že sťažovateľ uskutočnil svoj prejav ako politický predstaviteľ a člen opozičnej politickej strany, ktorý tým vyjadroval názor svojej politickej strany na otázky, ktoré boli predmetom verejného záujmu. ESĽP dospel k záveru, že sťažovateľov prejav nenabádal k použitiu násilia, odporu alebo útoku, a preto nevyústil do nenávistného prejavu. ESĽP výslovne zdôraznil, že „politický prejav je obzvlášť cenný, a preto sú hranice prípustnej kritiky v takomto prejave širšie“. Odsúdenie predsedu opozičnej politickej strany bolo podľa ESĽP „neprimerané, pretože nesledovalo naliehavú spoločenskú potrebu a z toho dôvodu bolo do slobody prejavu zasiahnuté neoprávnene“.

Zdá sa, že Slovenská republika bude snahou o likvidáciu opozície v zahraničí ponížená a zničená aj bez zemetrasenia alebo inej prírodnej katastrofy, pričom vládna koalícia má u občanov už iba minimálnu podporu, nad čím nemôže zatvárať oči ani  Európska únia. Caligula sľúbil občanom Ríma chlieb a hry ( pšenicu a gladiátorov ), vláda však svojim občanom neponúka ani chlieb a ani hry, pretože chlieb im z úst odoberá a hry v ich ponímaní predstavuje tragikomédia. Očakáva nás bizarné divadlo: Opozícia na čele s jej predsedom bude v kolúznej väzbe a na výsluchy budú chodiť v procesnom postavení poškodených dvaja „bezúhonní“ občania – jeden ako bývalý prezident republiky, t. č. súdne trestaný a druhý ako bývalý predseda vlády, ktorý nebol súdený jedine z toho dôvodu, že skutok, ktorého sa dopustil, bol premlčaný. Nakoľko sa jedná o fyzické osoby, ktoré sa veľmi radi prezentujú pred médiami, ktorým vláda ako svojim vlastným bezo zbytku odovzdala monopol na jedinú pravdu, občania si asi v rámci zachovania svojho duševného zdravia budú musieť naordinovať dennú dávku Monty Python´s Flying Circus napr. v časti Politici – Ospravedlňujeme sa za to, ako vás zobrazujeme v tejto show. Bývalý prezident bude navyše poskytovať rozhovory aj ako poškodený, aj ako súdený, a to v tej istej veci, čo sa hocikde na tejto zemeguli nevyskytne. Nuž ale vráťme sa k postaveniu opozície v starých demokraciách.

Prvé oficiálne uznanie úlohy opozície sa uskutočnilo v Spojenom kráľovstve v roku 1831 s lojálnou opozíciou Veličenstva. Od roku 1987 je vodcovi najväčšej opozičnej strany pridelená osobitná úloha, ktorá je vyjadrením úlohy, ktorú zastáva. V Spojenom kráľovstve a v systémoch, ktoré prijali ako ústavný model ( India, Kanada, Austrália, Nový Zéland a ostatné štáty Commonwealthu ) opozícia a jej vodca majú oficiálny štatút, ktorý sa riadi samotnou ústavou. V týchto systémoch je najväčšia opozičná strana kvalifikovaná ako oficiálna opozícia. Vodca opozície je považovaný za druh alternatívneho premiéra, s ktorým musí úradujúci predseda vlády konzultovať svoje rozhodnutia, vymenovania atď. a je na čele tzv. tieňového kabinetu zloženého z opozičných poslancov, ktorých úlohou je pozorne sledovať a kontrolovať činnosť príslušných ministrov vlády vo funkcii ako tieň (odtiaľ názov) a navrhovať alternatívy. Líder opozície má právomoc definovať program parlamentnej práce a 20 dní na každej schôdzi s prednosťou pred vládnymi témami. Opoziční poslanci majú právo položiť vláde dve až šesť otázok v deň stanovený na hodinu otázok, čo sa uskutočňuje „tvárou v tvár“ medzi predsedom vlády a vodcom opozície. Tieto diskusie sa vysielajú v televízii a výsledok týchto tribún môže byť rozhodujúci pre premiéra v prieskumoch verejnej mienky a tým aj v nasledujúcich voľbách. Prítomnosť vlády na hodinu otázok je aktom opozície, ktoré nie je možné odmietnuť. Ten, kto predsedá tomuto zasadnutiu, musí byť nestranný a „musí konať tak, že slúži parlamentu a nie vláde“.

Nuž a pokým bude opozícia v kolúznej väzbe, príde konečne na rad aj Maroš Žilinka, paragraf 363 a s najväčšou pravdepodobnosťou aj preoranie celej prokuratúry. V právnom a demokratickom štáte by bol Generálny prokurátor Slovenskej republiky neodvolateľný, lebo parlamentná matematika nepustí, ale ako napísal Publius Cornalius Tacitus: „Vládychtivosť je náruživejšia ako všetky vášne. Nikdy nikto nevykonával hanebne získanú moc dobrým spôsobom“.

Doc. PhDr. Martin Klus, PhD., MBA, súčasný štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, ktorý bol  najcitovanejším politológom Denníka N, v relácii RTVS o 5 minút 12 povedal: „Širšie problémy, ktoré treba riešiť do budúcnosti, by bolo treba začať generálnou prokuratúrou. Máme systém štátneho zastupiteľstva,  dobre fungujúci v Českej republike. Myslím, že toto je model, ktorý by sme mali konečne preniesť aj na Slovensko“. (Niektoré štáty, ktoré systém štátneho zastupiteľstva zaviedli, však po čase skonštatovali, že tento sa neosvedčil tak, ako sa od neho očakávalo,  navyše náš systém prokuratúry má rozdielnu históriu vzniku a pokrýva iné úlohy ako český, ale účel by svätil prostriedky). Pohnútkou obdivu politikov, ktorí „chcú systém štátneho zastupiteľstva konečne aj na Slovensko“, je však s určitosťou výlučne forma  kreovania – teda menovanie Najvyššieho štátneho zástupcu, jeho námestníkov, atď., a to až po okresných štátnych zástupcov, čím by získali absolútnu moc a kontrolu nad prokuratúrou ako celku prostredníctvom výlučného práva vlády rozhodovať o personálnom obsadení zastupiteľstva alebo inak nazvaného budúceho plánovaného orgánu jeho zliatím s doterajšou špeciálnou prokuratúrou alebo zmenou súčasného zákona o prokuratúre,  čím by sa „konečne zbavili Žilinku“ ako personifikáciou celej prokuratúry Slovenskej republiky en bloc a vytvorilo by sa niečo v týchto dňoch ešte ťažko predvídateľné, ale vieme, kto by bol jeho hlavou.

V zákone č. 283/1993 Sb. o štátnom zastupiteľstve Českej republiky je uvedené:

§ 8 ods. 1 písm. a) zákona: Vedúcim štátneho zastupiteľstva je najvyšší štátny zástupca, ktorý stojí v čele Najvyššieho štátneho zastupiteľstva.  

§ 9 ods. 1: Najvyššieho štátneho zástupcu   m e n u j e    v l á d a   n a   n á v r h    m i n i s t r a

                    s p r a v o d l i v o s t i.

 § 9 ods. 2: Vláda môže na návrh ministra spravodlivosti najvyššieho štátneho zástupcu odvolať.

§ 9 ods. 3: Námestníkov najvyššieho štátneho zástupcu    m e n u j e   a   o d v o l á v a   m i n i s t e r

                   s p r a v o d l i v o s t i.

§ 10 ods. 1: Vrchných štátnych zástupcov  m e n u j e   minister spravodlivosti na návrh najvyššieho  

                      štátneho zástupcu.

§ 10 ods. 2: Krajských štátnych zástupcov menuje minister spravodlivosti na návrh vrchného štátneho zástupcu, ktorý stojí v čele vrchného štátneho zastupiteľstva, v obvode ktorého má byť krajský štátny zástupca menovaný.

§ 10 ods. 3: Okresných štátnych zástupcov menuje minister spravodlivosti na návrh krajského štátneho zástupcu, ktorý stojí v čele krajského štátneho zastupiteľstva, v obvode ktorého má byť okresný štátny zástupca menovaný.

Takže zo strany poslancov zákonodarného zboru môže očakávať nepredvídateľné krkolomné  „kotrmelce“ akoby povedala jedna dáma.

V súčasnosti je možno výstižným vyjadrením stavu našej spoločnosti najnovšia rodinná animovaná komédia „Zootropolis“, kde žijú všetky zvieratá spolu bez ohľadu na veľkosť a stravovacie chúťky -, predátori aj obete.  Tento film pre deti je poučný aj pre dospelých svojím ľudskoprávnym rozmerom spočívajúcom v tom, že ten, kto má veľkú moc a uzurpuje si veľký vplyv na verejnú mienku, musí veľmi opatrne voliť slová, ktorými oslovuje verejnosť a rovnako sa v ňom nájdu aj tí, ktorí  v konečnom dôsledku doplatia na svoje nečestné politické hry. Táto komédia určená nielen deťom stvárňuje mesto, v ktorom žijú spolu veľké aj malé zvieratá a do ktorého dorazí zajačica, ktorej snom je stať sa policajtkou, takže sa prihlási na policajnú akadémiu výrokom, ktorý citujem vo výbornom českom dabingu : „Protože tady múže být kdokoliv a kýmkoliv“.  A tu na Slovensku  môže byť  podľa tejto slovnej hračky  takisto „Ktokoľvek a kýmkoľvek“. Týmto sa ospravedlňujem hlavnej – pozitívnej postave tohto úspešného filmového diela, zajačici Judy, ktorá sa stala prvým králikom medzi veľkými zvieratami policajného zboru.

Dana Bystrická