Tento politický týždeň bol v znamení viacerých udalosti. Politicky najvážnejší bol stret medzi prezidentkou a opozíciou na strane jednej a koalíciou na strane druhej o trestné kódexy a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Prezidentka značne riskujúc zákon o trestných kódexoch podpísala, a zároveň ho poslala na Ústavný súd (ÚS) s tým, aby vydal predbežné opatrenie a zákon ešte pred nadobudnutím účinnosti zneplatnil. Tento výnimočný nástroj používa Ústavný súd veľmi striedmo, ale v čase vybičovanej hystérie, ktorú falošná médiá rozpútali, nie je celkom isté, či by časť či, nedajbože, väčšina ústavných sudcov tomuto nátlaku nepodľahla. Aj preto vláda robí protiopatrenia, aby Ústavnému súdu čo najviac zúžil priestor na krajne aktivistické rozhodnutie. Vláda však všetko koná legálne – len dodržiava lehoty, ktoré jej zákon umožňuje a využíva ich naplno. Napriek tomu, že za normálnych okolností by nebolo čoho sa obávať. Niet pochýb o tom, že každá legálna vláda má právo upraviť trestné kódexy podľa európskych pravidiel a nie kopírovať tie texaské, ktoré neorganicky, účelovo a zákerne zaviedol do našej legislatívy šéf špeciálnej prokuratúry Daniel Lipšic. Veľmi vratká je aj pozícia prezidentky pred Ústavným súdom, keď chce napadnúť trestné kódexy predovšetkým kvôli procedúre, teda pre použitie skráteného legislatívneho konania. Odhliadnuc od skutočnosti, že nadužívanie tohto inštitútu bolo denným chlebom pre vládu Igora Matoviča – v prvý rok vlády až 54 percent všetkých zákonov bolo prijatých v skrátenom legislatívnom konaní a nepamätám si jediný judikát Ústavného súdu, ktorým by bol zrušený zákon kvôli tejto procedúre. Rovnako je veľmi neobvyklé, aby Ústavný súd dával predbežné opatrenia, teda, aby zneplatnil zákon ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti. To sa stáva v menej ako štvrtine podaní. No a nakoniec je tu ešte spor dvoch ústavných právnikov, Radoslava Procházku a Vincenta Bujňáka o tom, či vôbec môže Ústavný súd vydať meritórne rozhodnutie ešte predtým, než je zákon uverejnený v zbierke zákonov. Aj preto je logické, že vláda, resp. ministerstvo spravodlivosti bude otáľať so zverejnením tohto zákona na dobu čo najtesnejšiu pred nadobudnutím jeho účinnosti, teda pred 15. marcom. Je celkom možné, že zákon v zbierke nakoniec vyjde 14. marca. Ďalšou témou týždňa bolo druhé výročie vojny na Ukrajine. Zjavná neschopnosť kognitívne uchopiť túto tému u spoludiskutujúceho Alojza Hlinu takmer viedla k fyzickej inzultácii. To všetko len preto, ako sa ukazuje, že niektorí predstavitelia koalície nevedia pochopiť, čo sú to pravidlá právneho štátu. Iste, je jasné, že niekto, kto nemá ani elementárne právne cítenie a nahrádza ho čistou emóciou, nepochopí, že darovanie protileteckého systému S-300 a našich stíhačiek MiG-29 v čase, keď vláda nemala dôveru, je vážny problém. A je len výrazom nepríčetnej arogancie vtedajšieho ministra obrany Jaroslav Naďa a premiéra Eduarda Hegera, že obišli parlament a konali, takpovediac, na hulváta. Dokonca Naď vo svojej zbabelosti a alibizme odmietol zverejniť údajnú právnu analýzu, ktorá jeho krajne pochybný krok odobrovala. V plnej nahote sa tak ukázalo, že opozícia má plné ústa právneho štátu, ak ide o súčasnú koalíciu, hrubé porušovanie zásadných ústavných princípov v čase, keď však oni vládla, však ostentatívne prehliada.