Mgr. Marcela Kosová, sudkyňa Krajského súdu v Bratislave a členka Súdnej rady SR volená sudcami

Kto môže za to, že „Bratislavský súd, kam prišla NAKA, nemá vyše pol roka predsedu“

Dňa 08.02.2023 o 11.52 hod. bol na stránke denníka n publikovaný článok Veroniky Prúšovej pod názvom „Váhavosť ministra Karasa v praxi: Bratislavský súd, kam prišla NAKA, nemá vyše pol roka predsedu“.

V článku sa uvádza, že „Okolnosti „návštevy“ z NAKA prešetrovala polícia, policajná inšpekcia a nakoniec ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS). Prešetrovanie pritom inicioval vtedajší predseda súdu Roman Fitt, ktorý poukazoval na neprípustný zásah do nezávislosti súdnej moci. Nič také sa zatiaľ nepotvrdilo a preverovanie trestnoprávnej zodpovednosti či už sudcov, ktorí spis nevydali, alebo aj policajtov, ktorí oň žiadali, išlo do stratena. Po pár mesiacoch sa tak  zdalo, že jediný, kto vyvodil v tejto súvislosti nejaké dôsledky, bola vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková – predsedu súdu Fitta v júni odvolala pre manažérske zlyhanie.“

Predovšetkým, ministerka /bývalá/ nič neprešetrovala „nakoniec“, ale na začiatku. Vôbec nepotrebovala stanovisko či názor nikoho. Ani NBÚ, ktoré mána starosti utajované skutočnosti, ani súdnej rady ako ústavného orgánu sudcovskej legitimity, ani inšpekcie ministerstva. Nikoho.A samozrejme nechýbalo množstvo jej sprievodných mediálnych výstupov typu, že odvolanie predsedu súdu nijako nesúvisí s právnou otázkou, či mal alebo nemal byť vydaný spis alebo jeho utajovaná príloha zo súdu. Predsedu súdu odvoláva, pretože je presvedčená, že pochybil ako manažér súdu. Fitt neurobil kroky k riadnej súčinnosti s vyšetrovateľmi NAKA, ktoré by boli náležité v rámci vyšetrovania podozrení z trestnej činnosti a nelegitimoval svoju pozíciu.V tom čase ministerka SPRAVODLIVOSTI Mária Kolíková, ešte skôr, ako  vôbec komunikovala s predsedom súdu Romanom Fittom, v rozhovore pre denník n uviedla, že má na Romana Fitta veľa otázok, a už vtedy  verejne spochybnila jeho konanie. Odhliadnuc od toho, že v danom rozhovore zverejnila bez jeho súhlasu  jeho zdravotný stav.

Dovolím si na úvod pár faktov k zásahu NAKA majúcich súvis s odvolaním predsedu súdu, a potom sa ešte povenujem obsahu samotného článku.

Podľa Listiny základných práv a slobôd a Ústavy SR, nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Zákonný sudca je ten, ktorý ako jediný môže manipulovať so spisom, rozhodnúť, či osoba, ktorá chce do neho nahliadnuť, má na to právo v zmysle zákona, ako jediný sa môže „hádať“ napríklad s policajtom, ak chce niečo zo spisu, či priamo celý spis.Predsedovia súdov nesmú zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov. Sú povinní pri riadení a správe súdov dodržiavať právny poriadok Slovenskej republiky. Predseda súdu sa nesmie nechať  pri výkone svojej funkcie ovplyvniť osobnými záujmami alebo záujmami politických strán, politických hnutí, verejnou mienkou alebo oznamovacími prostriedkami. 

Do komunikácie zákonného sudcu a policajta teda nemôže žiadny predseda súdu zasiahnuť, nech by ho to akokoľvek lákalo. Z dvoch dôvodov. Po prvé, ide o komunikáciu zákonného sudcu vo veci, teda súčasť jeho rozhodovacej činnosti, a predseda nemôže zasahovať žiadnemu sudcovi do rozhodovacej činnosti. Po druhé, ak akákoľvek komunikácia sudcu v súvislosti s vecou, v ktorej rozhoduje a koná, by vyústila prípadne do podanie sťažnosti na sudcu, túto sťažnosť vybavuje predseda súdu, ktorý musí byť objektívny.

Nie, Roman Fitt nemal ako predseda súdu žiadnu zákonné oprávnenie podať ruku policajtovi, ktorý komunikoval so zákonnou sudkyňou, predstaviť sa a zasiahnuť, napríklad: “Pozdravujem, som predseda tohto súdu Roman Fitt. Môžem Vám nejako pomôcť?“ Ak ministerka považuje za neprijateľné, že predseda toto neurobil a vo „vyhrotenej konfliktnej situácii medzi zákonnou sudkyňou a policajtami“, ktorí mimochodom neprišli za ním a boli v civile, „nelegitimoval svoju pozíciu predsedu súdu vo vzťahu k príslušníkom NAKA a nekonal z titulu orgánu riadenia súdu“, tak potom považuje za neprijateľné, že predseda súdu dodržal zákon. A ešte ho preto aj odvolá z funkcie predsedu súdu.

Predseda súdu nemôže bez opory v zákoneodňať vec zákonnému sudcovi a prideliť ju inému bez uvedenia presného dôvodu, a to ani sebe.Aby mohol napríklad odovzdať spis v rámci zaisťovacieho úkonu policajtom. Predseda súdu Roman Fitt nebol v danej  veci zákonným sudcom, teda nemôže mať prístup do spisu kedy si zmyslí. Ani vtedy, keď mu večer zatelefonuje policajt, že zákonný sudca mu spis nedal, nedal mu ho ani službukonajúci sudca, nech mu ho príde dať on. Ak pripustíme opak, tak potom bolo v poriadku, že bývalý podpredseda Okresného súdu Bratislava I  sa prehrabával v spisoch sudcov tohto súdu.

Vtedajšia ministerka SPRAVODLIVOSTI Mária Kolíková odvolala predsedu Okresného súdu Bratislava III dňa 10. júna 2022 a uviedla, že „keďže účel akcie NAKA v poobedňajších hodinách dňa 25. apríla 2022 nebol naplnený,v ten istý deň po pracovnej dobe sa príslušníci NAKA opätovne dostavili na súd za účelom zaistenia predmetného spisu, pričom disponovali aj príkazom na prehliadku Okresného súdu Bratislava III. Vyšetrovateľ v danom čase telefonicky komunikoval tak s Vami, ako aj so službukonajúcim sudcom pre prípravné konanie, ktorý sa dostavil na súd, aby zistil podrobnosti týkajúce sa prítomnosti príslušníkov NAKA a ich požiadaviek. Vzhľadom na skutočnosť, že ste boli prítomný už úvodnej konfrontácie sudkyne JUDr. Halvoňovej a príslušníkov NAKA, disponovali ste istou znalosťou veci. Nemôžem akceptovať, že ste sa ako predseda súdu nedostavili na súd aj napriek skutočnosti, že ste mali vedomosť o tom, že príslušníci NAKA disponujú príkazom na prehliadku budovy súdu. Tým, že ste sa odmietli dostaviť do budovy súdu, ktorého ste predsedom, hoci ste boli informovaný, že príslušníci NAKA disponujú príkazom na prehliadku Okresného súdu Bratislava III, ste porušili povinnosti predsedu súdu vykonávať svoju funkciu svedomito a včas plniť povinnosti orgánu riadenia a správy súdu.“

Ako to v skutočnosti bolo.

Z vyjadrenia službukonajúceho sudcu, ktorý sa dostavil podvečer 25. apríla 2022 do budovy súdu, keď sa tam príslušníci NAKA vrátili vyplýva, že po príchode na pracovisko sa mu predstavili dvaja príslušníci a jedna príslušníčka NAKA s tým, že mu oznámili, že disponujú príkazom na prehliadku budovy súdu, avšak zatiaľ mu chcú doručiť iba výzvu na vydanie veci – spisu. Uvedenú výzvu prevzal s vyjadrením, že o danom spise nič nevie, netýka sa prípravného konania ani senátu, v ktorom je zákonným sudcom. Zároveň sa spýtal, prečo vec neriešia doručením riadneho dožiadania.Jasnú odpoveď nedostal. Nakoľko výzva na vydanie veci bola adresovaná okresnému súdu, v čase o 18.35 hod.toto telefonicky oznámil predsedovi súdu. Príslušníkom NAKA následne oznámil, že vec sa bude zákonným spôsobom riešiť najbližší pracovný deň po začatí riadnej pracovnej doby. Tieto skutočnosti vyplývajú aj zo zápisnice o vydaní veci podľa § 89a ods. 1 Tr. por. zo dňa 25.04.2022 o 18.30 hod.Aj to, že sa to bude na ďalší deň riešiť od 08.00 hod. Napriek tomu policajti NAKA prišli  do budovy súdu o 06.45, keď tam ešte nebolipri vstupe do budovy ani príslušníci ZVJS.

Podľa vyjadrenia riaditeľa NAKA, predsedovi súdu bol doručený príkaz na prehliadku súdu dňa 26.04.2022 o 09.05 hod.Zo zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov vyplýva, že o 09.05 hod. uvedeného dňa bolo prikročené na základe príkazu vyšetrovateľa PZ NAKA odbor východ so súhlasom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry k vykonaniu tejto prehliadky /zrejme omylom je tam uvedené „domovej“ prehliadky a prehliadka „iných priestorov“ je vyškrtnutá/.

Pokiaľ bola ministerka rozhorčená a tvrdila, že „je potrebné poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní náležitú zákonom požadovanú súčinnosť“, mala  pravdu. Trestný poriadok v ustanovení § 3 hovorí o súčinnosti. Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné si navzájom pomáhať pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona. Problém je v tom, že polícia nepožiadala súd v tejto veci o súčinnosť podľa uvedeného ustanovenia. Prišli rovno s výzvou na vydanie veci, a to spisu a jeho utajovanej prílohy, a keď neuspeli, tak s príkazom na prehliadku budovy súdu.

Mimochodom, ak toto číta nejaký právnik, ktorý sa venuje trestnému právu, zaujímalo by ma, či sa už stretol s tým, že sa vec zaisťuje preventívne /ja totiž také ustanovenie nepoznám/, aby sa zabránilo spáchaniu trestného činu. Bolo totiž následne vysvetlené,  že „zabezpečovanie uvedeného vyšetrovacieho spisu na Okresnom súde Bratislava III bolo realizované z dôvodu, aby nedošlo k administratívnemu doručeniu spisu do ďalšej dispozície osôb, ktoré by sním mohli neoprávnene manipulovať a rovnako z dôvodu nepochybnej záruky zachovania autenticity spisu“. 

Bývalú ministerku SPRAVODLIVOSTI Máriu Kolíkovú zarazilo aj to, že predseda súdu  neurobil nič, aby spisový materiál, vrátane utajovanej prílohy, zostal na súde minimálne do doby, kým nedôjde k podrobnému objasneniu vzniknutej situácie v prítomnosti príslušníkov NAKA. Takže, pani bývalá ministerka chcela, aby predseda súdu porušil všetky možné zákonné ustanovenia o manipulovaní s utajenými spismi, chcela, aby utajovanú prílohu spisu držal na súde, lebo policajti sa  chcú preventívne k nej dostať. NBUmôžeme rovno zrušiť. 

Späť k článku.

Trestnoprávna zodpovednosť sudcov? Zrejme sa vychádza z uniknutého a v médiách preberaného realizačného návrhu NAKA na začatie trestného stíhania vo veci trestného činu marenia spravodlivosti, ktorého sa mali dopustiť sudcovia a pracovníci Okresného súdu Bratislava III tým, že nevydali vyšetrovací spis a utajované prílohy.  Takže, NAKA namiesto toho, aby postupovala zákonne, a využila súčinnosť podľa § 3 ods. 3 Trestného poriadku, opakovane sa snaží výzvou na vydanie veci, teda zaisťovacím úkonom, dostať postupne tri krát za dva dni od dvoch sudcov a predsedu súdu k vyšetrovaciemu spisu a utajovanýmprílohám bez toho, aby boli sudcovia zbavení mlčanlivosti a povinnosti uchovávať veci v tajnosti. Po tom, ako sa to policajtom nepodarí, pristúpia k prehliadke budovy súdu, a na konci dňa začnú „realizovať“ sudcov a zamestnancov súdu, ktorí sa týmto mali podľa tej istej NAKA dopustiť trestného činu marenia spravodlivosti.

Ako sa „nepotvrdil“ neprípustný zásah do nezávislosti súdnej moci.

NBÚ dňa 21.06.2022 Súdnej rade SR uviedol /celé stanovisko je možné si prečítať na stránke súdnej rady, 10. zasadnutie v roku 2022 dňa 20.07.2022, bod číslo 8/, že pravidlá ochrany utajovaných skutočností, ako aj manipulácie s utajovanou skutočnosťou sa musia dodržiavať bez výnimky, a teda aj pri aplikácii jednotlivých inštitútov Trestného poriadku orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom. Opatrenia na ochranu utajovaných skutočností sa musia dodržiavať v ktoromkoľvek štádiu konania.Orgány činné v trestnom konaní ani súdy nemajú možnosť voľnej úvahy vo vzťahu k tomu, či sa na určité informácie alebo veci vzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa zákona č. 215/2004 Z.z. Neexistuje žiadna výnimka, ktorá by umožňovala osobe viazanej povinnosťou mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach poskytnúť informácie orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu bez predchádzajúceho oslobodenia od tejto povinnosti.

NBÚ tiež uviedol, že oprávnená osoba /ak by poskytla takýto spis bez toho, aby bola zbavená mlčanlivosti/ by sa tak dopúšťala vyzradenia utajovanej skutočnosti nepovolanej osobe, kvalifikovateľným ako porušenie zákonom uloženej alebo uznanej povinnosti mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach, s dôsledkom možného vyvodenia administratívnej deliktuálnej zodpovednosti a podľa povahy veci aj trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu ohrozenia vyhradenej skutočnosti a dôvernej skutočnosti podľa § 353 Trestného zákona alebo trestného činu vyzvedačstva podľa § 319 Trestného zákona. Všeobecné pravidlo mlčanlivosti, pokiaľ ide o obsah vyšetrovacieho spisu, možno odvodiť už zo skutočnosti, že nejde o verejne prístupný dokument v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. Samotné nahliadanie do spisu je v Trestnom poriadku pomerne striktne vymedzenénajmä z dôvodu charakteru prípravného konania a samotnej ochrany údajov a informácií, ktoré sú v priebehu vyšetrovania získané. V prípade vyšetrovacieho spisu obsahujúceho utajované skutočnosti, možno umožniť nahliadnutie do spisu iba po splnení podmienok ustanovených v § 35 ods. 2 a § 3 zákona č. 215/2004 Z.z. Keď v prípade danosti utajovanej skutočnosti musí orgán činný v trestnom konaní zachovať pasivitu v rámci výsluchu, t.j. v rámci inštitútu, na ktorý sa zákonodarca v § 89a Trestného poriadku odvoláva, mala by sa požiadavka pasivity  zákonite uplatňovať aj v prípade využívania zaisťovacieho inštitútu.

V prípade, že by sa pripustil iný výklad ako ten, že vyzvaná osoba s povinnosťou zachovávať utajované skutočnosti v tajnosti alebo s povinnosťou mlčanlivosti, nemá právo na vydanie vecí obsahujúce skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje uvedená povinnosť, muselo by sa konštatovať jednak porušenie osobitných právnych predpisov zakotvujúcich osobitné postupy pre oslobodenie od predmetných povinností, obchádzanie samotného inštitútu utajenia určitých skutočností a inštitútu mlčanlivosti,a v konečnom dôsledku prelomenie týchto inštitútov jednoduchým rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktorý disponuje predchádzajúcou vedomosťou o utajenom charaktere zaisťovaných vecí.

V tom čase ministerka SPRAVODLIVOSTI Mária Kolíková verejne uviedla, že „súčinnosť má vyzerá tak, že sa /predseda súdu/ neskrýva pred políciou“. Správne. Ustanovenie § 3 ods. 3 Trestného poriadku je založené na požiadavke, aby orgány činné v trestnom konaní a súdy spoločne prispeli k odhaľovaniu a stíhaniu trestných činov. A ako povedal aj NBÚ, o priechodnosti využitia zaisťovacích inštitútov namiesto využitia súčinnosti s cieľom získať vyšetrovací spis a jeho utajované prílohy, možno uvažovať len za predpokladu, že vyšetrovateľ Policajného zboru sa v príkaze na prehliadku iných priestorov a pozemkov, resp. v jeho odôvodnení vysporiada s otázkou o nemožnosti získania požadovaných vecí prostredníctvom žiadosti o súčinnosť. Nič také sa ani vo výzve ani v príkaze nenachádza.

Porušenie zákona.

Opakovane som sa aj na zasadnutí súdnej rady vyjadrila, že v súvislosti s tým, v akej rovine sa má súdna rada pohybovať /nezávislosť súdnej moci a neprípustný zásah do nej nie len postupom NAKA ale aj postupom výkonnej moci v podobe odvolania predsedu súdu/, nie sú podstatné mená vyšetrovateľov  NAKA, ani či, a ako budú potrestaní. Hoci si rozhodnutie Úradu inšpekčnej služby, ktorým bolo ich konanie postúpené na prejednanie priestupku, prípadne disciplinárneho previnenia, žije svoj vlastný život aj v priestore sociálnych sietí s uvádzaním plných mien, zotrvám na tomto svojom postoji a sústredím sa na podstatu z pohľadu justície. ÚIS odovzdal prešetrenie konania príslušníkov NAKA na Okresnom súde Bratislava III na disciplinárne stíhanie riaditeľovi NAKA, lebo výsledky vyšetrovania  preukazujú, že nejde o trestný čin ale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo disciplinárnym previnením. Príslušník NAKA v čase o 17.15 telefonoval s predsedom súdu, že v poobedňajších hodinách boli na súde za účelom vydania veci, a ako by mohli túto vec vyriešiť a dohodnúť sa, aby nemuselo prísť k prehliadke budovy súdu, pričom v tom čase už mal príkaz na prehliadku u seba.Po príchode službukonajúceho sudcu do budovy súdu mu doručil o 18.20 výzvu na vydanie veci.Sudca mu uviedol, že spis nemôže vydať, lebo ide o utajené skutočnosti.Vyšetrovateľ NAKA rozhodol, že prehliadku súdu nevykoná a príkaz na prehliadku sudcovi ani nedoručoval. Na druhý deň sa o 06.45 hod.  sa NAKA dostavila na súd a príslušníci sa postavili pred utajovanú miestnosť.

Podľa vyšetrovateľa ÚIS, opakovaná výzva na vydanie veci zo strany príslušníka NAKA/službukonajúcemu sudcovi a potom aj predsedovi súdu/ nemala svoje opodstatnenie, nakoľko tento už disponoval príkazom na prehliadku budovy súdu /ktorú ale nikomu nepredložil/.Tým, že opakovane policajt NAKA žiadal o vydanie veci /vyšetrovacieho spisu a jeho prílohy/, na ktorú sa vzťahoval § 89a ods. 2 Trestného poriadku /povinnosť mlčanlivosti a povinnosť zachovať vec v tajnosti/, postupoval v rozpore s Trestným poriadkom.Vo vzťahu k prokurátorom ÚŠP bolo konštatované, že vyšetrovateľ PZ zaradený na Úrade inšpekčnej služby, nie je oprávnený konanie prokurátora posudzovať.

Tak si to zhrňme.

NAKA príde na súd nevyužijúc súčinnosť. Zákonná sudkyňa vo veci po komunikácii s policajtom v spisovej kancelárii spis odmietne vydať cez zaisťovací úkon – výzvu na vydanie veci. V tom čase sa tam vyskytne predseda súdu, avšak v pozícii radového sudcu a rieši si svoje spisy. Do komunikácie nezasiahne, keďže ani ako predsedovi ani ako sudcovi,mu to neumožňuje zákon. Predseda súdu v podvečerných hodinách odmietne vydať na základe zaisťovacieho úkonu – výzvy na vydanie veci, spisy, v ktorých jednak nie je zákonným sudcom, a ani nebol zbavený mlčanlivosti vo vzťahu k vyšetrovaciemu spisu, a vo vzťahu k utajovanej prílohenebol zbavený povinnosti uchovávať veci v tajnosti /ani nikto na súde/.  Vyšetrovateľ NAKA mu neoznámi, že mu chce doručiť príkaz na prehliadku budovy súdu, neurobí tak ani vo vzťahu k službukonajúcemu sudcovi, hoci mu povie, že príkaz má. Tento tiež odmietne vydať spis, lebo tiež nie je zákonným sudcom a argumentuje aj tým, že ide o utajovanú vec.Ďalší deň ráno sa stále snaží dostať k spisu a jeho utajovanej prílohe, najskôr opäť cez vydanie veci, až po opätovnom neúspechu sa ide prehliadať budova súdu. Ak by ktokoľvek zo súdu vyhovel výzve na vydanie veci – vyšetrovacieho spisu a utajenej prílohy, porušil by právne predpisy zakotvujúce osobitné postupy pre oslobodenie od povinností mlčanlivosti a povinnosti zachovávať vec v tajnosti, a  došlo by aj k prelomeniu týchto inštitútov jednoduchým rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktorý disponoval predchádzajúcou vedomosťou o utajenom charaktere spisov. NBÚ konštatuje, že spisy nemohli byť vydané bez porušenia zákona, ÚIS konštatuje, že vyšetrovateľ NAKA porušil zákon opakovanými snahami dostať sa k spisom cez výzvu na vydanie veci. Ale odvolaný je predseda súdu.

Ak ste sa dostali v čítaní až sem, prečítajte si predchádzajúci odsek prosím Vás ešte raz a nahlas.

A v článku sa dozvieme, že jediný, kto vyvodil v tejto súvislosti „nejaké dôsledky“, bola Mária Kolíková, lebo predsedu súdu Romana Fitta odvolala pre manažérske zlyhanie.Celé naopak.

Kto môže za to, že súd nemá svojho predsedu.

Mária Kolíková odvolala predsedu Okresného súdu Bratislava III dňa 10.06.2022. Teda pred viac ako pol rokom, počas ktorej doby nemá tento okresný súd predsedu. Dňa 07.07.2022, po mesiaci, vyhlásila výberové konanie na funkciu predsedu Okresného súdu Bratislava III.Žiadosť o zaradenie do výberového konania a ostatné doklady mali záujemcovia o tento post predložiť do 01.08.2022. Neprihlásil sa NIKTO. Dňa 12.08.2022 teda vyhlásila opäť výberové konanie na funkciu predsedu Okresného súdu Bratislava III, žiadosť o zaradenie do výberového konania a ostatné doklady mali záujemcovia o tento post predložiť do 09.09.2022. Neprihlásil sa NIKTO. Okresný súd Bratislava III v tom čase nemal predsedu už tri mesiace. Mária Kolíková spolu so stranou SaS od septembra nebola v koalícii,  a teda prestala byť ministerkou. Nový minister po nástupe do funkcie dňa 05.10.2022 vyhlásil výberové konanie na rovnaký post opäť s tým, že záujemcovia mali predložiť všetky doklady do 31.10.2022.  Prihlásili sa uchádzačky dve, jedna predložila doklady 24.10.2022 a druhá 31.10.2022. Dostali sme sa k piatim mesiacom od zbavenia funkcie predsedu súdu Romana Fitta, bez toho, aby na tejto situácii mohol nový minister spravodlivosti reálne čokoľvek zmeniť. Tak kto môže za to, že Okresný súd Bratislava III nemá od 10.06.2022 svojho predsedu?

Minister Viliam Karas považuje rozhodnutie Márie Kolíkovej o odvolaní Fitta za nesprávne. Uvádza sa tiež v článku. Aspoň niekto. A hádajte čo? Mária Kolíková sa vyjadrí, že rozhodnutie zrušiť odvolanie Fitta považuje za nesprávne, lebo postup Romana Fitta ako predsedu súdu „vážne namietali orgány činné v trestnom konaní vrátane špeciálneho prokurátora, a že minister nemôže dávať všetkým za pravdu.“ Tak ako je to? Zlyhal podľa bývalej ministerky SPRAVODLIVOSTI manažérsky, lebo sa nepredstavil, lebo neprišiel večer na súd, lebo nepodržal spisy? Alebo ho odvolala preto, lebo sa to nepáčilo policajtom a špeciálnym prokurátorom?

Ešte jedna veta z článku.

„Čiastočná kritika sa ozvala aj zo súdnej rady, kde však má sudca Fitt aj svojich stúpencov.“ Ako prišla autorka článku k tomu, že má Roman Fitt svojich „stúpencov“ v súdnej rade netuším. V súdnej rade sú zástupcovia sudcov, nie ich stúpenci a už vôbec nie stúpenci Romana Fitta. Ale dobre, tak potom ale bolo treba konštatovať, že kritici postupu Fitta sú „stúpenci“ Márie Kolíkovej. Lebo. Postup Romana Fitta kritizoval predovšetkým predseda súdnej rady Ján Mazák a Katarína Javorčíková. Ján Mazák je podľa tejto optiky „stúpencom“ strany SaS v súdnej rade, ktorá ho do súdnej rady navrhla, a ktorej je členkou aj Mária Kolíková. Katarína Javorčíková je „stúpenkyňa“ vlády, ktorá ju do súdnej rady zvolila, v ktorej v tom čase bola ministerkou Mária Kolíková. Vyváženosť a objektivita.

Záver.

Na ministerku SPRAVODLIVOSTI Máriu Kolíkovú sa obrátil predseda Okresného súdu Bratislava III v súvislosti s tým, že NAKA žiadala vydanie vyšetrovacieho spisu a jeho utajenej prílohy cez zaisťovací úkon bez toho, aby využili pred tým súčinnosť, bez toho, aby boli sudcovia a zamestnanci súdu zbavení mlčanlivosti a povinnosti zachovávať veci v tajnosti. Mária Kolíková urobila jediné, čo sa urobiť v tejto situácii nedalo.Odvolala predsedu súdu. Ako viackrát zopakovala na ústavnoprávnom výbore „lebo juto vyrušilo“.Že dodržal zákon?

A nič nešlo do stratena, stačí prísť na zasadnutie súdnej rady dňa 14. februára 2023.

Zdroj: pravnelisty.sk