160. výročie vzniku Matice slovenskej v Prešove
Pondelkový podvečer na nádvorí PKO v Prešove patril 160. výročiu založenia Matice slovenskej a pripomenutiu slávneho pôsobenia štúrovcov na Šariši. Slávnostné podujatie sa konalo za prítomnosti vedúcej odboru kultúry PSK Emílie Antolíkovej a predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera. Moderátorskú a hereckú taktovku držal tajomník MS Peter Schvantner spolu s Petrom Gustávom Hrbatým, ktorí v scénke predstavili historické osobnosti Jonáša Záborského a Baltazára Ružiaka. Rozprávačom v scénke bola riaditeľka Domu MS v Košiciach – Martina Matečková. Moderovaný rozhovor poskytli Dr. Lukáš Perný a riaditeľ Domu MS v Prešove, Erik Germuška. Skupina historického šermu Mojmírova družina, predviedla okrem scénických výjavov zatknutia Baltazára Ružiaka aj historický boj zblízka spolu s ukážkami aktívnej sebaobrany, ktorá sa hodí aj v súčasnosti. Deti si prišli na svoje pri maľovaní na tvár od Ivany Pappovej.
Podujatie divákom pripomenulo slávne časy Prešova, ktorý bol živým centrom národno-buditeľských snáh. Na jar roku 1849 v Prešove vystúpili s prejavom Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban, ktorých privítali široké masy obyvateľstva, bohatí mešťania a šľachta. Predseda Matice slovenskej Marián Gešper v tejto súvislosti zdôraznil, že Prešov má byť na čo hrdý a je jedným z dôležitých centier kultúry na mape Slovenska. Ďalším centrom národného diania bolo prešovské kolégium. Jeho absolventmi boli významné mená slovenskej kultúry, ako Pavol Orzságh Hviezdoslav, Koloman Banšel, Štefan Marko Daxner, Michal Miloslav Hodža, Ján Vansa, Július Botto, Andrej Halaša, Ján Francisci Rimavský, Samo Tomášik, Andrej Radlinský, Bohumil Nosák, Bohuslav Nosák a mnohí iní. Kolégium bolo živnou pôdou pre slovenské hnutie sústredené v mnohých kultúrnych, literárnych a spoločenských spolkoch aj napriek zložitým politickým okolnostiam a vystupňovanej maďarizačnej politike Pešti po rakúsko – maďarskom vyrovnaní v roku 1867. Najplodnejším obdobím bolo obdobie po príchode P. O. Hviezdoslava na štúdiá v roku 1870, kedy vznikol literárny spolok Kolo s tlačeným almanachom Napred. V tej dobe vzniklo aj radikálne politické združenie Omladina, ktoré sformulovalo politické požiadavky Slovákov predstihujúce aj martinské Memorandum. „Za hlavné dogma politiky slovenskej kladieme samostatnosť: autonómiu Hornouhorská, v ktorom je slovenský národ suverénny, majúci svoj snem a ministerstvo. To druhé. – Čo do pomeru k ostatnému federatívnemu Uhorsku: č.1. Uhorsko je zväzok samostatných rovnoprávnych štátov.“
Národná odvaha, suverenita, sebestačnosť a svojbytnosť – to je odkaz historického Prešova pre súčasnosť.
Foto: Všetky zdroj matica.sk
Zdroj: matica.sk
PhDr. Erik Germuška, PhD., Dom Matice slovenskej Prešov
