fbpx
- Reklama -
KultúraRecenzia knihy Tichá dřina. Dělníctví a třída v továrně...

Recenzia knihy Tichá dřina. Dělníctví a třída v továrně Baťa autorky Kateřiny Nedbálkovej

-

Recenzia knihy Tichá dřina. Dělníctví a třída v továrně Baťa autorky Kateřiny Nedbálkovej

Vážení čitatelia,

neustále sa snažíme zlepšovať sa a prinášať vám čoraz väčšie množstvo kvalitnejších informácií. Prednedávnom sme pridali spravodajstvo z regiónov, od júna však pripravujeme podstatne zásadnejšiu zmenu - pravidelné podcasty na rôzne témy, ktoré sa týkajú našej spoločnosti (ekonomika, investigatíva – vyšetrovacia žurnalistika, kultúra) či aktuálne podcasty o našej spoločnosti so zaujímavými hosťami.

Bez vašej podpory to však nebude možné. Potrebujeme technicky vybudovať podcastové štúdio a vybudovať tím pravidelných spolupracovníkov, ktorí budú pre Vás podcasty pripravovať. Zvážte teda možnosť podpory našej práce podľa vašich možností, odmeníme sa Vám kvalitným a nezávislým obsahom.

Podporte nás pravidelnou čiastkou 4, 6 či 10 eur mesačne na č. účtu:


IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Kateřina Nedbálková sa v predloženej publikácii zaoberá triedou ako sociologickým pojmom. Predmetom jej vedeckého záujmu je robotnícka trieda, ktorú neskúma len z teoretického hľadiska, ale realizovala aj vlastný výskum priamo vo výrobnom podniku. Autorka bola začlenená do pracovného kolektívu v továrni na topánky. Počas jej pôsobenia vo fabrike uskutočnila sériu rozhovorov a  podieľala sa i na výrobnom procese.

Vyšlo na:

- reklama -

V teoreticky orientovaných častiach knižného textucharakterizuje triedu ako silnú analytickú kategóriu, ktorá je spojená s každodennými interakciami bežných ľudí, pričom má zásadný makroštrukturálny rozmer. Z hľadiska jej teoretického vymedzenia približuje marxistický i weberovský prístup k triede. Odvoláva sa na všeobecne uznávaných autorov, ale čitateľom predstavila aj názory menej známych sociálnych vedcov.

Osobitnú pozornosť venuje výskumom robotníckej triedy, ktoré realizovali Edward P. Thompson, Fridrich Engels,  Inocent A. Bláha, John Goldthorp, Paul Willis, Julie Bettie, ako aj ďalší vedci, na ktorých práce a myšlienky sa odvoláva v knižnom texte. V súvislosti s trendmi na trhu práce neobchádza ani postavenie prekeriátu a tzv. underclass, ktorý sa s robotníckou triedou neprekrýva, no je dôležitá z hľadiska tematizácie chudoby a vymedzenia vzťahov medzi jednotlivými triedami.

Nedbálková približuje čitateľom metodológiu jej výskumu a predstavila výrobný podnik ako súčasť korporácie. Dokumentuje názory manažmentu. Otvára tému poradcov (konzultanta). Pomenúva realitu pracovného trhu, ktorá je vo všeobecnosti charakteristická tým, že pridaná hodnota (spojená s predajom vyrobeného produktu) sa nepremieta do výšky miezd robotníkov, ale dochádza k jej kumulácii v podobe zisku na úrovni korporácie.

V knižnom texte je opísaná štruktúra závodu aj časové a priestorové vymedzenie práce. Vykonávanie práce je úzko zviazaný s časom a konkrétnym miestom, ktoré má svoje logické usporiadanie, pravidlá aj estetiku. V danom podniku boli jednotlivé pracovné úkony rozdelené do piatich tried, ktoré vychádzali z náročnosti vykonávanej práce. Od toho sa odvíjalo aj finančné ohodnotenie. Práca bola meraná a odmeňovaná v tzv. normominútach.

Autorka si všíma postoje robotníkov k vykonávanej práci i jej odmeňovaniu. Ako konštatuje, české mzdy sa pohybujú pod polovicou európskeho priemeru. Napriek tomu v otázke platov sa uplatňuje tzv. politika mlčania. „Mlčanie o nízkych platoch môže byť spojené so strachom, že nízky plat za prácu potvrdzuje nízku hodnotu človeka, ktorý ju vykonáva.“ (str. 156) Tento postoj vychádza z individualizmu, ktorý jednotlivcovi pripisuje výhradnú zodpovednosť za svoj osud.

Manuálni pracovníci v továrni na topánky prezentujú ešte klasický typ robotníckej profesie. Výsledok ich práce je hmatateľný a preto nespochybniteľný. Tento faktor prispieva k tomu, že práca v továrni je spojená s veľkou námahou (drinou). Takto bola práca v továrni chápaná ľuďmi aj z jej okolia, ktorí v podniku priamo nepracovali. Direktívna regulácia zamestnancov pritom nebola potrebná, keďže robotníci sa pri práci v továrni vyznačovali sebadisciplínou. V podniku fungoval vzájomný dohľad.

Z hľadiska skupinovej solidarity je dôležité poznať vzťahy na pracovisku. Autorka konštatuje: „Ľudia v továrni majú prehľad o tom, ako pracujú ostatní, táto kontrola pritom zďaleka neprebieha iba hierarchicky od vedenia k robotníkom, ale možno oveľa výraznejšie medzi pracovníkmi navzájom. Podľa starších zamestnancov (štyridsať rokov a viac) sa kultúra práce mení a ľudia si už tak nepomáhajú.“ (str. 184)

V súvislosti s utváraním triednej identity si všíma organizovanie robotníkov a ich politické postoje. Odbory tvorili integrálnu súčasť továrne od 70-tych rokov minulého storočia. Po roku 1989 však nie je členstvo v odboroch vnímané ako určitá samozrejmosť, ale vyžaduje si aktívny prístup zo strany zamestnanca. Ako také môžu byť platformou na zjednotenie robotníkov príslušnej továrne. Reálne skôr reprodukuje ich rozdelenie, ktoré vychádza zo začlenenia do jednotlivých dielní.

Nedbálková konštatuje, že „Aj keď sú k sebe odborári lojálni, odbory ako celok nie sú zamerané na vytváranie povedomia spolupatričnosti robotníkov na základe podobného socioekonomického postavenia a životnej situácie…“ (str. 209) Odbory dnes vo všeobecnosti neslúžia ako prostriedok nekompromisného vyjednávaniu o dôležitých otázkach, ale sa obmedzujú na dohadovanie sociálnych benefitov, ktoré nemajú zásadný vplyv na životnú úroveň zamestnancov.

Ďalšou potencionálnou platformou pre triednu kohéziu je politika. V továrni sa mnohí robotníci prejavovali apoliticky, aj keď sa zaujímali o verejné veci. Vyjadriť svoj (politický) názor je spojené s rizikom prípadného odsúdenia zo strany možných oponentov a ľudia častokrát nemajú záujem podstúpiť tento typ konfrontácie. Ďalším fenoménom, ktorý si autorka všíma je rezignovaný postoj, podľa ktorého obyčajný človek nemôže nič zmeniť a preto sa nemá význam zaoberať politikou.

Dominuje pasívny záujem, ktorý je nanajvýš spojený so sledovaním politiky v médiách. Z hľadiska rozhodovania vo voľbách boli robotníci spravidla ovplyvnení prezentovaním sa nových politických subjektov. Náklonnosť prejavovali kandidátom, ktorí sa prezentujú ako ľudia z praxe. Nevychádzali tak z triedneho postavenia, ale ich rozhodovanie zodpovedalo prevládajúcemu spoločenskému naratívu. Do ich rozhodovania vstupujú aj takzvané kultúrne témy.

Nedbálková parafrázuje francúzskeho sociológa a sociálneho antropológa Loica Wacquanta, podľa ktorého „triedy existujú do takej miery, do ktorej ľudia používajú triedne založené schémy vnímania, uznania, ocenenia a konania.“ (str. 240)  Triedne postavenie je spojené s postavením v produkčnom procese, triedne vedomie je však determinované širším spektrom faktorov. Utváranie triedneho vedomia tak nemožno automaticky očakávať od vykonávania určitého druhu práce.

Kniha prináša množstvo podnetných informácií a poznatkov. V situácii, keď je väčšina výrobných podnikov v privátnych rukách, nie je realizácia nezávislého výskumu v takomto podniku úplnou samozrejmosťou. Osobitne, ak je tematicky zameraný na problematiku triedy, ktorá bola v posledných desaťročiach vytesnená na okraj záujmu. Prínosom predloženej publikácie je najmä to, že analyzuje postavenie robotníckej triedy v 21. storočí.

Vystáva otázka, či by autorka dospela k rovnakým alebo podobným zisteniam, ak by sa jej výskum uskutočnil v podniku, ktorý nie je situovaný v menšej aglomerácii, ale vo väčšom sídelnom útvare. A nejednalo by sa o tradičné priemyselné odvetvie, ktoré sa istým spôsobom vytráca z európskeho kontinentu, ale o iný typ výroby, napríklad, z oblasti automotive? Jej zodpovedanie by si však vyžiadalo realizáciu inštitucionalizovanej série spoločenskovedných výskumov.

Autorku knižného diela je potrebné vyzdvihnúť za rozpracovanie témy i odvahu, bez ktorej by takýto špecifický výskumný projekt nemohol vzniknúť. Kniha musí byť prínosom pre každého, kto sa zaoberá štruktúrou súčasnej spoločnosti a nerezignoval na existenciu veľkých sociologických kategórií, ktoré majú potenciál ovplyvňovať to, čím jednotlivci sú a ako vnímajú svet. Dokumentuje istú atomizáciu robotníckej triedy, na druhej strane odkrýva jej potenciál ako syntetizujúcej platformy.

Marián Klenko

Bulletín - Veci verejné

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás