Pri úvahách o nedostatkoch demokracie a ich zmierňovaní alebo odstraňovaní nie je možné vynechať médiá, ktoré majú v spoločnosti jedinečný a obrovský vplyv. Sú veľmi účinným mocenským nástrojom, ale pritom ICH POZÍCIA V DEMOKRATICKOM SYSTÉME NIE JE VÔBEC USTANOVENÁ A REGULOVANÁ, SÚ ÚPLNE MIMO DEFINOVANÝCH MECHANIZMOV DEMOKRACIE! Médiá sa síce snažia svoju činnosť stavať do vysoko pozitívnej úlohy „strážnych psov demokracie“, ale história aj súčasnosť hovoria o tom, že to nikdy takto nefungovalo…

Médiá si svoju výnimočnosť obhajujú odvolávaním sa na ústavou zaručenú „slobodu slova“, čo je deklarované ako jedno z najdôležitejších kritérií demokratičnosti spoločnosti, ale tento vskutku pozitívny prvok (slobody slova ako ľudského práva OBČANA!) si médiá nenápadne prispôsobujú na pozmenený význam, a to ako „slobodu SVOJHO SLOVA“. V praxi to potom funguje tak, že médiá môžu o komkoľvek napísať čokoľvek, môžu kritizovať, obžalovať, a dokonca aj súdiť a odsúdiť, ale pritom totálne odmietajú aby sa prípadne ukrivdený človek mohol v tom istom médiu a na rovnakom mieste vyjadriť k napísanému, obhájiť sa, vysvetliť nepresnosti…

Dobre sa pamätám, že jednou z prvých požiadaviek disidentov v revolučnom období po novembri 1989 (keď ešte dobiehala zotrvačnosť „totalitných“ médií) bola jasná a zásadná požiadavka na „slobodnú DISKUSIU“, slobodný dialóg, teda aby sa v médiách mohli objaviť všetky názory. A je veľmi zaujímavé, ako sa táto požiadavka „slobody diskusie“ rokmi „budovania demokracie“, po prechode médií do rúk nových (väčšinou súkromných) vlastníkov, úplne vytratila zo slovníka „demokratov“…

Takže v zmysle uvedeného je nanajvýš potrebné DÔSLEDNE DEFINOVAŤ POZÍCIU MÉDIÍ v demokratickom systéme spoločnosti. Áno, na prvom mieste jednoznačne právo slobody slova, teda že každé médium môže slobodne písať svoje názory, ale na druhom mieste musí byť v Ústave novo zadefinovaná aj JEDNOZNAČNÁ POVINNOSŤ UMOŽNENIA SLOBODNEJ DEMOKRATICKEJ DISKUSIE, a to tým, že médium poskytne primeraný priestor na vyjadrenie iných názorov k aktuálnym otázkam spoločnosti! Toto musí byť v demokratickej spoločnosti novým ÚSTAVNÝM PRAVIDLOM FUNGOVANIA MÉDIÍ, a každému médiu, ktoré odmietne splniť ústavnú podmienku slobodnej diskusie, musí byť zo zákona odobratá licencia na činnosť…

Pravidlá musia byť napr. také, že každé médium, ktoré sa aspoň čiastočne zaoberá spoločenskými a politickými témami, bude POVINNÉ poskytnúť ústavným činiteľom primeraný priestor, napr. s rozsahom štvrtiny toho svojho priestoru, ktoré samo médium venuje spoločenským otázkam (bola by to vlastne v tlačenom médiu každá štvrtá strana, vo vysielacom médiu každá štvrtá minúta). Tento priestor sa zdá byť z dnešného pohľadu pre počiatočné nastavenie primeraný, ale poslanci budú môcť zmenou mediálnych zákonov upraviť veľkosť tohto priestoru podľa reálne overených potrieb…

Pochopiteľne to POSKYTOVANIE MEDIÁLNEHO PRIESTORU NEMÔŽE BYŤ ZADARMO, ale bude sa poskytovať za cenu ktorou médium predáva svoj priestor na reklamné účely. Pri Národnej rade bude napr. pracovať tzv. „Mediálny odbor“, ktorý bude evidovať činnosť médií zaoberajúcich sa spoločenskými témami, bude koordinovať využívanie vyhradených priestorov v médiách, a samozrejme uhrádzať médiám využitý priestor…

Je trápne sledovať súčasnú „prestrelku“ medzi premiérom a novinármi, kde sa novinári oháňajú „zákonnou povinnosťou premiéra aby informoval všetky médiá“, a premiér odmieta s nimi komunikovať kým si „médiá nezačnú plniť zákonnú povinnosť“. Obávam sa, že s tými „zákonnými povinnosťami“ je to na oboch stranách dosť kostrbaté (lebo inak by už zrejme možno lietali žaloby!), preto je potrebné čo najskôr ukončiť súčasné zákonné vákuum okolo médií. Vyššie uvedený príklad zákona umožní, aby médiá mali zákonnú (najlepšie ústavnú) povinnosť zverejňovať materiály od ústavných činiteľov, čím nebude dochádzať ku skresľovaniu informácií médiami, a verejnosť bude mať požadované informácie…