V našej politickej scéne sa zrodil nový tip politickej kultúry. Namiesto férového uznania výsledku demokratických parlamentných volieb opozícia nedokáže prijať fakt, že  „kriminálnik“ Robert Fico sa po štvrtýkrát postavil na čelo vlády. Podľa jej interpretácie ak si voliči nezvolia „správny“ typ politikov, Slovensko sa stane autokratickou krajinou riadenou úzkou skupinou skorumpovaných zlodejov a mafiánov. Ich záujmy nebudú smerovať k posilneniu európskej integrácie a euroatlantickej spolupráce, ale k Vladimírovi Putinovi, ktorý spraví zo Slovenska piatu kolónu Ruskej federácie. Opozícia týmto spôsobom tak účelovo zavádza svojich nekritických podporovateľov, že súčasná vláda pošliapava demokraciu a právny štát. Rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry má toho byť jasným príkladom. Snaha opozície zvrátiť tento proces formou protestných zhromaždení a bezprecedentných parlamentných obštrukcií je aj súčasťou prezidentskej volebnej kampane v prospech Ivana Korčoka. Tento fakt potvrdil v jednej diskusnej relácii podpredseda Progresívneho Slovenska Michal Truban. Okrem toho sa protesty stali aj miestom na šírenie zlosti a nenávisti niektorých opozičných politikov.

Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka sa dodnes nevie zmieriť, že sa nestal premiérom tohto štátu. Ako syn známeho komentátora Martina Šimečku ťažko znáša prehru so svojim najväčším nepriateľom Robertom Ficom, ktorý napriek špinavej antikampani, získal v predčasných voľbách najviac preferenčných hlasov. Frustráciu z tejto prehry si jeho otec vybíja urážaním Slovákov. Podľa jeho chorej a zvrátenej mienky sme nevzdelaný a zbabelý národ voliaci si „neprávny“ typ politikov. Preto nás nemôže prekvapiť vnútorná nespokojnosť mladého Šimečku. Na rozdiel od normálnych a neprotekčných ľudí jednoducho nedokáže prijať fakt, že väčšina Slovákov nezdieľa názory jeho rodiny a najbližších priateľov, aby sa Slovensko vybralo cestou progresívneho liberalizmu ničiaceho základné formy ľudského bytia.

Motívom predsedu SaS Richarda Sulíka podporovať tieto protestné zhromaždenia je v prvom rade podpora Ivanovi Korčokovi a znemožnenie prešetrenia pochybení jeho nominantov v prechádzajúcom volebnom období. Okrem predraženej žúrky v Dubaji smerujú podozrenia aj na bývalú ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú. Počas jej ministrovania za záhadných okolností zomrel bývalý policajný prezident generál Milan Lučanský a nakazenému advokátovi Ľubomírovi Krivočenkovi Covidom-19 nebola poskytnutá pľúcna ventilácia. Zaujímavé sú motivácie KDH podporovať tieto protivládne protesty. Okrem obrany svojho bývalého spolustraníka Daniela Lipšica, chce deklarovať pokračovanie svojej politiky zameranej proti Smeru-SSD. Okrem osobnej averzie pestovanej Františkom Mikloškom a časťou KDH, nemá čo ponúknuť svojim voličom. Celé hnutie sa tak stalo iba obyčajným služobníčkom a vykonávateľom vôle Progresívneho Slovenska.

Aj bývalé OĽaNO má záujem zachovať Úrad špeciálnej prokuratúry. Napriek tomu, že jeho členovia nie sú spoluorganizátormi protestných zhromaždení, snažia sa najmä pomocou parlamentnej obštrukcie, oddialiť rozhodnutie koalície navrátiť princípy právneho štátu. Ak by sa začali vyšetrovať pochybenia členov a nominantov bývalej vlády, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa preukázali podozrenia, že vysokí predstavitelia OĽaNO, politicky ovplyvňovali živé kauzy ľudí napojených na strany súčasnej koalície.

Rôzne záujmy opozičných predstaviteľov sa spojili v boji proti štvrtej vláde Roberta Fica. Robert Fico ako ich spoločný nepriateľ je pre nich prekážkou v rôznych oblastiach. Kým pre Progresívne Slovensko je bariérou proti  naplneniu jeho progresívno-liberálneho programu a vo vzťahu k Európskej únii má odmietavý postoj k väčšej centralizácii, vrátane zrušenia práva veta, pre SaS a bývalé OĽaNO sa stáva hrozbou pre ich pochybenia v minulom volebnom období. KDH je proti Robertovi Ficovi viac-menej z čisto politického princípu. Pre väčšinu jeho voličov vďaka skupine okolo Františka Mikloška, je Smer-SSD stále neakceptovateľnou stranou pre spoluprácu na vládnej úrovni. Napriek tomu, že koalícia Smeru-SSD, Hlasu-SD a SNS získala mandát v demokratických voľbách na naplnenie svojho programu,  opozícia z rôznych dôvodov neuzná tento výsledok. Bude robiť všetko preto, aby spochybnila vôľu väčšiny slovenských občanov a zvrátila výsledky volieb vo svoj prospech. Dá sa preto očakávať, že celé štvorročné obdobie bude neštandardným spôsobom znepríjemňovať vládnutie legitímne zvolenej vlády. Predstavitelia koalície sa budú musieť zvládnuť tento zápas o charakter nášho štátu.

Autor: Matej Mindár