BRATISLAVA 8. decembra (SITA) – Neočakávané a prudké zvýšenie cien v rokoch 2022 a 2023 výrazne ovplyvnilo finančnú situáciu domácností. Udialo sa tak nielen na Slovensku, ale aj v iných európskych krajinách. Vyplýva to z výskumnej štúdie analytikov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Jany Valachyovej a Matúša Senaja.
Samotné vyššie ceny v roku 2022 spôsobili pokles kúpnej sily priemernej rodiny o 10 %. V roku 2023 by kúpna sila priemernej rodiny bez započítania vládnych opatrení, teda aj bez vplyvu plošného zastropovania cien energií, klesla o 19 %. Zaujímavejší je podľa analytikov pohľad na distribučné dopady. Každá rodina nakupuje iné tovary a služby, preto má každá rodina iný spotrebný kôš. V spotrebnom koši rodín s nižším príjmom majú väčšiu váhu výdavky na potraviny a energie, teda zložky, ktorých ceny rástli najviac. Preto sú tieto rodiny viac zasiahnuté inflačným šokom v porovnaní s rodinami s vyšším príjmom. Tento efekt je výraznejší v roku 2023.
Možno na prvý pohľad nečakaným dôsledkom inflačného šoku sú, okrem vyšších cien, aj pozitívne zmeny na príjmovej strane rodín. Vláda sa snažila kompenzovať negatívny vplyv vysokých cien dočasnými opatreniami, ktoré buď zvyšovali príjmy rodín, alebo znižovali ceny elektriny, plynu a tepla. Nasledujúce opatrenia analytici identifikovali ako tie, ktorých prijatie priamo súvisí s inflačným šokom. V roku 2022 to boli dve vládne opatrenia s jednorazovým príspevkom vo výške 100 eur, určené rodičom detí a slabším sociálnym skupinám a štrnásty dôchodok pre poberateľov dôchodkov. V roku 2023 bolo najvýznamnejším opatrením cenový strop na energie a predčasná valorizácia všetkých dôchodkov v júli 2023 namiesto januára 2024 o 10,6 %.
Vládne opatrenia boli v roku 2022 viac cielené na vybrané skupiny obyvateľstva a pomáhali najviac rodinám s nižším príjmom. Cenový strop na energie je plošné opatrenie a pomáha rodinám vo všetkých príjmových kategóriách. Otázna je podľa analytikov rozpočtovej rady jeho efektivita, keďže rodiny s vyšším príjmom majú v nominálnom vyjadrení vyššie výdavky na energie, výdavky na toto opatrenie sú vyššie na hornom konci príjmovej distribúcie.
Druhým typom pozitívnych vplyvov na príjmy rodín je dodatočná valorizácia dávok a dôchodkov. Vieme, že rast dávok zvyčajne závisí od rastu cien v predchádzajúcom roku. Preto vyššia valorizácia zvýšila príjmy rodín až v roku 2023. V roku 2022 bol jej efekt ešte nulový. Zároveň podľa analytikov platí, že dodatočná valorizácia dôchodkov bola vyššia ako u dávok, ktoré rastú podľa životného minima. Druhý pozitívny vplyv priniesol infláciou vyvolaný dodatočný rast miezd. Ten je viditeľný v obidvoch rokoch.
Súčet všetkých spomenutých vplyvov tvorí výsledný efekt na kúpnu silu. V roku 2022 bol výsledný efekt vo všetkých príjmových kategóriách záporný. To podľa analytikov znamená, že inflačný šok nebol v žiadnej príjmovej skupine plne kompenzovaný na príjmovej strane. Situácia v roku 2023 vyzerá odlišne. Tu boli kompenzačné efekty významné a prejavilo sa to vo výslednom pozitívnom vplyve inflačného šoku a opatrení na kúpnu silu rodín.
