Bratislava 25. decembra (TASR) – Slávnosť Narodenia Pána, ktorá je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom, slávi v sobotu väčšina kresťanov na Slovensku i vo svete.
Veriaci si v sobotu pripomínajú udalosti v Betleheme (po hebrejsky Dom chleba), meste ležiacom asi osem kilometrov južne od Jeruzalema. Sem prišli pre sčítanie ľudu Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou. A tu, v jaskyni za mestom, sa podľa tradície narodil Ježiš. Veriaci kresťania sa v tento sviatok zúčastňujú na slávnostných bohoslužbách, tešia sa z radostnej spomienky na príchod Vykupiteľa na svet, modlia sa za porozumenie a pokoj vo svete. V katolíckych kostoloch sa okrem slávnostných omší na viacerých miestach konajú pri scénke betlehema v kostoloch aj jasličkové pobožnosti pre deti alebo betlehemské hry.
V gréckokatolíckych chrámoch sa počas sviatku koná slávnostná svätá liturgia. Dôraz sa kladie na skutočnosť, že Boh sa stal človekom, prijal ľudskú prirodzenosť, aby skrze svoje poníženie, smrť a vzkriesenie človek mohol prijať účasť na Božom živote.
Evanjelici sa schádzajú predpoludním alebo popoludní na slávnostných službách Božích s Večerou pánovou.
Pravoslávne cirkvi, ktoré sa riadia podľa juliánskeho kalendára, vrátane pravoslávnych veriacich na Slovensku a v Čechách, budú sláviť sviatok Narodenia Pána až 6. a 7. januára 2021.
Narodenie Pána nemalo spočiatku svoj vlastný sviatok, ale pripomínal sa v deň Zjavenia Pána – Troch kráľov, teda 6. januára. Osobitná spomienka na Božie narodenie sa začala objavovať na Západe asi v polovici 4. storočia. Prvý záznam pochádza z Ríma z roku 336. Sviatok sa podľa týchto prameňov slávil 25. decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne pripomína sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov podľa tejto tradície je symbolický deň Narodenia Pána práve 25. december.
Ďalšia hypotéza hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka (Natalis Solis Invicti). Rímski kresťania tento pohanský sviatok začali sláviť ako vlastný sviatok Narodenia Krista – ako Slnka – na základe biblických citátov, napríklad Kristus ako Slnko spravodlivosti (Sol Iustitiae), alebo Kristus – Svetlo sveta. Tento dátum – 25. december – ako sviatok Narodenia Pána bol všeobecne prijatý a rýchlo sa ujal.
Sviatok Božieho narodenia trávili ľudia v úzkom kruhu najbližších
Košice 25. decembra (TASR) – Sviatok Božieho narodenia, ktorý pripadá na 25. decembra, sa začínal polnočnou svätou omšou, ktorá sa na východnom Slovensku konala takmer v každom chráme. Pre TASR to povedala etnologička Klaudia Buganová s tým, že počas tohto dňa sa ľudia navštevovali minimálne, čas trávili v úzkom rodinnom kruhu.
„V rámci svätých omší sa vykonávalo veľa prvkov ľudovej tradície. Prišli tam napríklad betlehemci, ktorí predvádzali časť betlehemskej hry, alebo pastieri, ktorí trúbili na rohy, niekde možno aj vonku praskali bičmi,“ povedala. Hlboko zakorenený v povedomí bol spev, ľudia po pokojnom adventnom období cítili potrebu vyspievať sa. Koledy a spevy mali napodobňovať aj nebeské vtáctvo.
Tam, kde dodržiavali prísny pôst, mohli jesť sviatočné jedlá až po polnočnej omši, respektíve na úsvite rána. „Väčšinou jedli kapustnicu s klobásou alebo omastene jedlá,“ doplnila.
Prvý sviatok vianočný, Narodenie Pána, podľa jej slov trávili v rodinnom duchu. „Nebolo odporúčané, niekam chodiť. Čas trávili zväčša iba v kruhu blízkej rodiny a dosť prísne dbali na to, aby už nič nerobili. Nechodili k priateľom a známym, najbližšia rodina bola tá, ktorá žila pod jednou strechou. Maximálne išli k starým rodičom alebo prijali nejakých koledníkov, ale aj to len z úzkeho rodinného kruhu,“ uviedla Buganová s tým, že sa venovali sami sebe, konzumovaniu sviatočných jedál a v rámci kresťanských tradícií návšteve bohoslužieb v katolíckych kostoloch či služieb Božích v tých evanjelických.
Deň návštev a uvoľnenia nastal podľa nej až na Druhý sviatok vianočný, sviatok svätého Štefana (26. 12.).
