,,Človek má veľkú výhodu , že sa nemôže stretnúť so sebou v mladšom vydaní.“
Napísal v jednom zo svojich románov Milan Kundera. O jeho živote a tvorbe tento výrok platí doslovne. Bol autorom plným paradoxov. Začínal ako autor proletárskych básni, hoci neskôr vo svojich dielach kritizoval socializmus Stačí si spomenúť na jeho slávny výrok z diela Žert:
,,Optimizmus je ópium lidstva! Zdravý duch páchne blbostí. Ať žije Trockij“
Podobne ako Trockij bol uznávaný viac v zahraničí ako doma, kde mu po pobyte vo Francúzsku odobrali občianstvo. Odmietal spojitosť tvorby s politikou ako naznačil v rozhovore pre francúzsky portál už roku 1968. Viac ako o politiku išlo Kunderovy o boj človeka s mocou, ktorý mal často až kafkovský charakter. Bol význačným esejistom a dramatikom postmoderny, aj keď dve dekády neposkytol jediný rozhovor rovnako ako J. D. Salinger. Kým Franz Kafka rezonuje ako nemecky píšuci autor z Prahy, bude Kundera pravdepodobne známy ako francúzsky spisovateľ pochádzajúci z Brna. Všetky vymenované paradoxy nemenia nič na kvalite Kunderovej tvorby. Dokázal s úžasnou ľahkosťou formy odhaľovať zložitosť ľudského konania, ktoré okorenil iróniou a sarkazmom. Jeho knihy môžeme čítať ako analýzu ľudských vzťahov a krízu porozumenia a zároveň sa smiať nad absurdným konaním postáv v ktorých sa často poznáme. Ako majster postmoderných postupov sa s čitateľom hrá, zavádza a ironizuje, aby v závere naznačil hĺbku skrytú pod povrchom. Stačí si prečítať poviedku Eduard a Bůch z cyklu Směšných lások, aby sme mali predstavu o Kunderovom majstrovstve. Celosvetovo známym sa stal vďaka filozofickému románu Nesnesitelná lehkost bytí, ktorý je viac polemikou nad zmyslom bytia vo svete ako typickým dejovým románom. V podobnom duchu pokračuje aj v Nesmrtelnosti, pre mnohých vrcholným dielom postmoderny a zároveňposledným románom napísaným v češtine po ktorom sa rozhodol písať výlučne francúzsky, pričom zakázal preklad ďalšej tvorby do češtiny. Nevieme čo viedlo autora svetového formátu k tak podivuhodnému rozhodnutiu porovnateľného snáď len s Kafkovým presvedčením, aby boli jeho knihy po smrti spálené. Možno je za tým rozporuplný vzťah k domovine, ktorá ho zavrhla, alebo povestný Kunderov perfekcionalizmus. Bez znalosti francúzštiny sa o Kunderovy viac nedozvieme. Každopádne ostáva odkaz jeho tvorby pre nás žijúcich nesmrteľným. Aspoň dočasne.
Autor: Dominik Petruška
