S poslancom za stranu Smer-SD Dušanom Jarjabkom, ktorý sa špeciálne
venuje najmä problematike kultúry, sme sa rozprávali o kvótach na
slovenskú hudbu, o tom, ako vníma Superstar, taktiež sme rozobrali
vlajkové faux-pas diplomacie na stretnutí Hegera s Orbánom či návrh
riešenia pre Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.
Dušan Jarjabek sa vtipne vyjadril aj k tomu, či je nutné odvolávať
ministerku kultúry Natáliu Milanovú.

Kultúru dosť tak málo počuť, aj teraz nedávno kritizovali ministerku
kultúry, že je takmer neviditeľná, teraz sa riešilo aj 25 percent tých
kvót slovenskej hudby. Ako jednak vnímate ten fakt, že sa málo rieši
kultúra, že ako keby bola úplne tá najposlednejšia a jednak, či je to
správne, že budeme takto predlžovať, alebo či by sa to malo ešte
sprísniť tieto kvóty na slovenskú hudbu? Ako toto vnímate?

Tak najskôr k tej pani ministerke kultúry. Pani ministerka kultúry, keby
bola normálna ministerka kultúry, tak by bola zrelá na odvolanie. A
keďže kultúra neexistuje a pani ministerka kultúry tiež neexistuje, tak
nie je vlastne čo odvolávať. Máme ministerstvo kultúry, ktoré keby
neexistovalo, nikto si to ani nevšimne. Čo, samozrejme, z dlhodobého
hľadiska nie je udržateľné. A určite som presvedčený, že po voľbách to
budeme musieť riešiť úplne inak. Preto, lebo ministerstvo kultúry má
veľmi dôležitú úlohu, ktorú si vlastne teraz neplní. A to je úplne
jedno, či sa to týka živej kultúry, alebo neživej kultúry, to je úplne
jedno. Proste kultúra ako keby bola úplne na chvoste. Ten rozpočet,
ktorý existuje pre kultúru na budúci rok, je absolútne čosi tragického,
lebo vyzerá to tak, že niektoré inštitúcie budeme radi, keď sa nebudú
rušiť. Hovorím, posledný, kto rušil inštitúcie, bol herec, minister
kultúry, tvorca kapitána Nálepku Milan Kňažko, ktorý bol posledný, za
ktorého ministerského pontifikátu zanikli žánre. K tej vašej otázke,
ohľadne tých 25 percent, je to nonsens, hlúposť nemajúca obdoby, už to
pochopil aj stranícky šéf pani ministerky, ktorý povedal, že na to, že
sa bude rušiť nejakých 25 percent aby zabudla a na druhý deň, to sa mi
veľmi páčilo, že pani ministerka, aj so svojím ministerstvom prekladala
už ten svoj vlastný názor v priebehu 24 hodín a bila sa do pŕs, že teda
žiadnych 25 percent sa rušiť nebude, čiže Josif Visarionovič z Trnavy
niečo povedal, pani ministerka to zobrala okamžite na vedomie, čo sa mi
vlastne veľmi páči. Lebo žiadnych 25 percent, to vyzerá tak, sa rušiť
nebude. A teraz vážne. Bola by to jedna obrovská škoda, preto, lebo to
má svoje absolútne opodstatnenie, tí interpreti a autori, ktorí to,
samozrejme, presadzovali pred tými rokmi, to presadzovali správne,
pozrite sa na iné krajiny okolo Slovenska, všade je to úplne normálne,
že sa hrá pôvodná slovenská tvorba a nielen pre to, aby teda tí autori
na tom zarobili, čo sa teda takto pertraktuje úplne hlúpo, ale je to
súčasť nejakej národnej kultúry, čo po nás zostane, ako isté penzum
umeleckej tvorby v tom danom čase. Preto je to dôležité. Lenže pani
ministerka neviem o čom rozmýšľala, o tomto určite nie. A som rád, že už
ako ministerka sa dostala prvýkrát do divadla.

Ešte mi napadla taká otázka v súvislosti je to aj s kultúrou, lebo aj sa
často spomínala tá vlajka na stretnutí v Komárne, že bola nesprávna
vlajka, tak je to síce aj diplomatické faux-pas, ale asi trošku aj
kultúrne, lebo je to súčasť kultúry.

Máte na mysli stretnutie premiéra Hegera a premiéra Orbána? Pozrite sa.
Mňa toto vôbec neprekvapuje, preto, lebo veď nezabudnime na to, že Heger
vlastne pochádza z prostredia, pre ktoré je plagiátorstvo, nevzdelanosť,
nedovzdelanosť, hlúposť a tuposť v týchto otázkach absolútne prirodzená.
To vlastne nebola vlajka, to bola trikolóra. Len tá trikolóra bola
použitá až potom, keď už si niekto všimol, že otvára sa most pod ruskou
vlajkou a nie pod slovenskou vlajkou. A ešte by bolo zaujímavé, či tí
ľudia vôbec vedia, aký je rozdiel medzi zástavou a vlajkou. Lebo ja mám
taký pocit, že určite nie. Čiže ja to považujem za jeden trapas,
obdivujem vôbec mediálnu obec, že je taká tolerantná a že tieto veci…
No, keby ste to urobili v Chorvátsku, tak vás ukameňujú. Keby ste to
urobili v Slovinsku, tak by vás tak isto ukameňovali. Skúste to spraviť
v Spojených štátoch Amerických, že na zástavu dáte o jednu hviezdičku
menej, že čo sa stane. Proste, je to svinstvo, hlúposť, tuposť,
nekorektnosť z tejto vládnej garnitúry a je najvyšší čas, aby išli preč.

Múzeum SNP sa presunulo z kultúry na obranu. Myslíte si, že nová vláda
by to mala opäť vrátiť? Bude to vôbec ešte možné? Nenastanú tam nejaké
procesy, že to bude komplikovanejšie?

Možno ste si všimli, ja som jeden z predkladateľov zákona, ktorý nám,
bohužiaľ, v prvom čítaní zarezali, ale chceme to spraviť ešte po
voľbách, chceme z Múzea Slovenského národného povstania vzhľadom na jeho
históriu, vzhľadom na jeho poslanie, vzhľadom na jeho činnosť a na
všetky tie veci, ktoré toto múzeum za tie roky pôsobenia spravilo,
spraviť verejnoprávnu inštitúciu, samostatnú, niečo podobné, ako je
Ústav pamäti národa, s vlastným rozpočtom, úplne ako samostatnú
inštitúciu, ktorá by mohla proste tieto veci, ktoré vlastne začala
riešiť pod ministerstvom, riešiť ako samostatná inštitúcia. Potom po
voľbách sa to urobí. Táto súčasná vládna garnitúra sa môže aj roztrhať.
Ale isté veci bude treba po tých voľbách dať na nohy, tak, ako to bolo a
je normálne. A myslím si, že veľmi rýchlo bude treba zabudnúť na tento
spolok nekompetentných.

V dobe nekultúrnosti je taká najväčšia kultúra dnes, že sa presadzuje
Superstar. Ako vy vnímate tú Superstar? Či to stačí na to, aby sme boli
možno aj spevavejší národ, aj kultúrnejší?

Tak pokiaľ Superstar by mala byť ako jediná v hudobnom svete, tak je to
veľmi málo. Ja si myslím, že Superstar je fajn, ale je to ako jeden zo
segmentov tej hudobnej kultúry, poprípade komerčnej kultúry, samozrejme,
ale to vôbec neprekáža, lebo to istým spôsobom podnecuje ľudí k spevu,
aby poznali noty, aby poznali muziku, aby sa tomu venovali. A keď sa
jednému z tisíc ľudí, resp. týchto respondentov podarí nejako sa
vážnejšie uplatniť, určite je to propagácia spevu. Ale, hovorím, nesmie
to byť to jediné. Tak isto existujú iné žánre, keď hovoríme o muzike,
žáner muzikálu, opery, operety, je tu nejaký žáner, ktorý hovorí o
komornej tvorbe, opernej, koncertnej tvorbe… To sú všetko speváci,
ktorí sa venujú týmto žánrom. Len o tom sa hovorí trošku menej. Máme tu
iba Superstar a vlastne tam je úplne jedno, či ten človek spieva trošku
lepšie, alebo trošku horšie, hlavný je príbeh, ktorý je zaujímavý. Toto
je problém Superstar, že Superstar nie je o speve, ale Superstar je o
príbehu, ktorý trošku s tým spevom súvisí.

Michal Albert