Prichádzajú aj bývalí premiéri Ján Čarnogurský a Vladimír Mečiar

V sobotu 10. februára 2024 bývalý politik a spoluzakladateľ samostatnej slovenskej štátnosti Jozef Prokeš usporiadal Slovanskom dvore Slavica v Alekšinciach (okres Nitra) pracovné stretnutie s témou „Slovenská republika po 100 dňoch vlády pohľadom občana“, ktoréje súčasťou série pravidelných pracovných stretnutí s názvom  „Slovenská republika – ako ďalej“. Nielen o tom sme sa rozprávali s expredsedom Slovenskej národnej strany. Podľa jeho názoru musia najmä mladí ľudia získať pozitívny vzťah k Slovenskej republike a presadzovať jej národno-štátne záujmy na domácej a medzinárodnej pôde-

Aké sú jeho hlavné výstupy nielen pre širokú, ale aj najmä pre politickú verejnosť?

Najskôr pár slov o Vlasteneckom inštitúte Petra Šveca (www.vlasteneckyinstitut.sk).  Inštitút vznikol na počesť vlastenca bývalého poslanca Federálneho zhromaždenia ČaSFR plk. Ing. Petra Šveca, kapitána dopravného letectva, ktorý náhle zomrel na počiatku covidovej „pandémie“.Sme občianske združenie, za ktorým nikto nestojí, nikto ani utajene nás finančne nepodporuje, nedostávame ani žiadne dotácie. Nie sme nikomu zaviazaní a našu prácu orientujeme na potreby slovenskej spoločnosti.  Naše výstupy sú zverejňované na vyššie uvedenej stránke. Stránku len teraz spúšťame, preto prosím prípadných návštevníkov o zhovievavosť.Našich pracovných stretnutí „Slovenská republika ako ďalej“ sa zúčastňuje v priemere asi 40 osobností rôznych profesií a rôznymi politickými názormi, ktorých však spája spoločný cieľ – suverenita Slovenskej republiky. Cesty sa môžu rôzniť, v diskusii sa hľadá optimálna cesta.  Našou zásadou na týchto stretnutiach je, že sme si všetci rovní (preto bez titulov) pravidelne prichádzajú bývalí premiéri Ján Čarnogurský a Vladimír Mečiar, neraz sedia vedľa seba, a neiskrí sa. Bývalí ministri Miroslav Jureňa, Štefan Harabin, Viliam Oberhauser, bývalí poslanci FZ ČaSFR a NR SR Štefan Paulov, Ing. Jozef Šedovič a Víťazoslav Moric, lekári ako Peter Lipták či Peter Pleva. Prichádzajú aj novinári, ekonómovia ako Lacko Lysák z NEZES, právnici, ekológovia, umelci atď. Častým účastníkom je aj predseda Slavice Miloš Zverina, ktorý nám poskytol svoje priestory na toto stretnutie.

Akí ďalší významní hostia prijali Vaše pozvanie?

Tento raz prišlo viac ako 40 účastníkov. Okrem už spomenutých nás poctili svojou prítomnosťou aj dvaja poslanci NR SR Ivan Hazucha a Pavol Ľupták. A práve účasť posledných dvoch menovaných poslancov dáva nádej, že myšlienky, ktoré na stretnutí odzneli, budú prenesené na príslušné miesta, kde môžu pomôcť pri riadení spoločnosti. Všetky tieto stretnutia sú pracovnými stretnutiami a sú zamerané na jednotlivé úrovne riadenia spoločnosti. Od najnižšej vojenskej, cez zdravotnícku, hospodársku, faktografickú, historickú, až po ideologickú, kam patrí národno–štátna idea. Len pre orientáciu, sem patrí aj školstvo. A toto všetko spolu je obsiahnuté v jedinom slove KULTÚRA. Dovolím si preto tvrdiť, že pani Šimkovičová „vyfasovala“ najťažší rezort.

Aké témy boli predmetom diskusie?

Okrem uvedenej témy „Slovenská republika po 100 dňoch vlády pohľadom občana“, ktorej cieľom bolo poskytnúť vláde istú nezávislú spätnú väzbu, stretnutie bolo doplnené vystúpením MUDr. Štefana Paulova k situácii v zdravotníctve oponovanom MUDr. Petrom Liptákom a pohľadom 82 ročného starého učiteľa Petra Kozolku na prácu s mládežou v jeho časoch a teraz. Mimochodom, pán učiteľ nám prednášal celých 45 minút a musím povedať, že všetci prítomní  počas jeho vystúpenia trpezlivo počúvali, čím prejavili oveľa vyššiu kultúrnu úroveň ako súčasný opoziční poslanci v NR SR.

Keďže v tomto čase rezonujú útoky na ministerku kultúry pani Martinu Šimkovičovú, svoje vystúpenie k hlavnej téme som začal jednoduchou úvahou o kultúre, čo to vlastne kultúra je, čo všetko ju tvorí. Ak sa spýtate na ulici občana, čo je to kultúra, dostanete v drvivej väčšine odpoveď: No veď divadlo, kino, televízia, niekto si spomenie na galériu, či spevákov a niekto aj na folklór. Iste, to všetko patrí do kultúry, ale je to len šupka na ovocí. Pre život spoločnosti je nevyhnutná tá dužina, čo sa pod šupkou skrýva. Kultúra, to sú medziľudské vzťahy. Kultúra to je život spoločnosti. Kultúra to je aj správanie sa predavača k zákazníkovi, či lekára k pacientovi a naopak.  Veď na každej úrovni riadenia, čo som vyššie spomínal sa hovorí o kultúre. Je kultúra v podnikaní (alebo nekultúra), kultúra vo vzťahu ku krajine, krajinotvorba, sem patrí nielen životné prostredie, ale aj poľnohospodárstvo, atď.   Kultúra zahŕňa úplne všetky aspekty života spoločnosti i jednotlivca. Kultúra, to je aj legislatíva, to je aj náboženstvo, to je aj obliekanie sa, to je aj hygiena, to je aj architektúra atď. Náboženstvo, nahradili sme vieru v Boha za vzývanie zlatého teľaťa, význam človeka hodnotíme podľa jeho majetku, a nie podľa jeho vplyvu na spoločnosť. Zamieňame pojmy známa osoba za významná osobnosť.  A multi-kulti? Ako sa môže miešať naša kultúra, postavená na úcte muža voči žene ako darkyni života s kultúrou, kde domáce násilie na žene je jej súčasťou? Ako môžete zladiť rímske právo s právom šaria? Aj keď sa teraz možno nejeden zasmeje, ale do kultúry patrí aj prechádzanie chodcov cez priechod na ceste. Či prechádzajú po pravej strane, lebo sa hrnú celou šírkou a v strede sa zrážajú s protiidúcimi. Do kultúry patrí aj morálka ako jednotlivca, tak i spoločnosti. Ako povedal Tomáš Baťa, všetky krízy sú v podstate krízami morálky, teda úpadkom kultúry. Ani násilie na našich školách by nemalo nikoho prekvapovať, veď kultúra násilia je nám denno-denne predostieraná vo filmoch, či videohrách.

Stále platí: Zoberte národu jeho kultúru a národ zanikne.Z toho som nadviazal na súhrn očakávaní občanov od novej vlády, ktoré sa napĺňajú veľmi pomaly. Ocenili sme kroky ministerky Šimkovičovej i ministra Tarabu za nekompromisné odstrihnutie pijavíc pricucnutých na rozpočet ich ministerstiev. Koniec-koncov, ten štabarc, čo sa zdvihol voči ministerke len dokazuje, že to robí dobre. Keby každý, kto podpísal petíciu za jej odvolanie, mal dať 10 € na fond pre „nezávislých“ umelcov, predpokladám, že by sa to scvrklo z 180.000 na možno na ani 180. Len na okraj, kto to je nezávislý umelec? Podľa názvu by to mal byť ten, čo nepýta peniaze od štátu, ale sa živý svojím umením, prípadne sa živý niečím iným a popri tom tvorí. Viete si predstaviť podnikateľa, čo vyrába niečo čo nikto nekúpi, tak prehlási svoje výrobky za umelecké diela a bude pýtať peniaze z nejakého fondu?  

So sympatiou sa stretli i kroky ministra vnútra ŠutajaEštoka, že v zmysle zákona postavil mimo služby trestne stíhaných policajtov, no s počudovaním, prečo neboli vyvodené (aspoň to verejne nie je známe) právne dôsledky voči predchádzajúcemu vedeniu ministerstva vnútra, že tých policajtov nepostavili mimo služby hneď ako voči nim bolo vznesené obvinenie, hoci to zákon ukladá.Verejnosť je nespokojná aj s neriešením tendenčnosti RTVS. Verejnosť očakáva aj riešenie otázky ako mohla byť udelená bezpečnostná previerka D. Lipšicovi pri jeho aférach. Čo robil NBÚ? 

Rovnako očakáva vyvodenie dôsledkov voči zodpovedným osobám za odzbrojenie našej armády. Očakávané je aj prijatie zákona o zahraničných agentoch po vzore USA. Verejnosť víta, že bude vyšetrované riadenie opatrení pri covidovej plandémii, no očakáva aj vyvodenie dôsledkov voči zodpovedným osobám. Očakáva aj tlak zo strany SR na vyšetrenie netransparentného nákupu „vakcín“ proti Covid 19, ktoré vakcínami nie sú, komisiou EÚ. Považujeme za drzosť zo strany EK vyslovovať pochybnosti ohľadne transparentného nakladania s financiami z EÚ v SR, keď samotná EK nakupuje netransparentne a korupčné aféry poslancov EP išli do stratena.Vo verejnosti sú v dôsledku konania opozície prítomné i obavy z farebnej revolúcie. Výzvy na ich mítingoch vníma ako úsilie o negovanie výsledkov demokratických volieb a obáva sa scenára ako na Majdane v Kyjeve.

Napriek katastrofálnemu úpadku všeobecného vzdelania je ešte stále u nás dosť občanov, čo krútia hlavou nad presadzovaním zelenej agendy vnucujúcej nezmysel o klimatických zmenách ako následku ľudskej činnosti. Tí, čo si zo školy ešte čo-to pamätajú, vedia, že uhlie vzniklo z pôvodne zelených rastlín, a tie na svoj rast potrebovali CO2. Keďže uhlia sú obrovské zásoby, muselo byť kedysi ovzduší oveľa viac CO2 a teraz!   Vážne sa obávam, že presadzovatelia zelenej agendy sú buď zločinci, alebo chodili do školy ako istá Gréta zo severu. Možno je aj iná možnosť, no ja o nej neviem. A po vyjadreniach Klausa Schwaba (aké príznačné meno!) z WEF, Billa Gatesa a ďalších o potrebe depopulácie nadobúdam presvedčenie, že ide o prvú možnosť. Zavedenie tzv. uhlíkovej dane, či emisných kvót, nie je ničím iným ako ďalšími daňami, ktorých cieľom je zbedačiť strednú triedu, zlikvidovať malých a stredných podnikateľov, lebo tí sú nezávislí, aby zostali len veľké korporáty. Inflácia nie je nič iné ako legálne okrádanie strednej a dolnej triedy v prospech bohatých.  Je symptomatické, že poslankyňa PS bojujúca za uhlíkovú neutralitu ani netuší, aký je obsah CO2 v ovzduší, že boli obdobia, keď ho bolo v ovzduší 200x viac, netušia, lebo neradi memorujú, že na Zemi sa striedali doby ľadové s dobami oteplenia dávno pred érou človeka, netušia, že najprv sa zohreje more a z neho sa uvoľní v ňom rozpustený CO2, a nie naopak. Netušia ani, že vyrubovaním zelených lesov, aby mohli postaviť les vrtúľ prispievajú k otepleniu planéty podstatne viac, ako používaním fosílnych palív. A mohol by som pokračovať.Video z tohto stretnutia je na adrese https://vlasteneckyinstitut.sk/aktuality/seminar-v-aleksinciach-10-2-2024-linky-na-zaznam-zo-stretnutia/

Toto sobotňajšie stretnutie bolo už v poradí desiatym stretnutím  „Slovenská republika – ako ďalej“ pod hlavičkou Vlasteneckého Inštitútu Petra Šveca. Prečo ste sa rozhodli ako bývalý národno-vlastenecký politik týmto spôsobom ovplyvňovať politické dianie na Slovensku?

Moje zmýšľanie sa nezmenilo, štát potrebujeme, štát je organizácia na zachovanie života národa.Štát musí národ, ktorý ho tvorí, chrániť, vrátane menšín – jeho občanov. A tu zlyháva naša zahraničná politika. Ak premiér susedného štátu hovorí o Slovensku ako o odtrhnutých územiach, tak od nás malo zaznieť, že falšuje históriu, to oni žijú na územiach, ktoré odtrhli od Slovenska, veď vieme pokiaľ siahala Veľká Morava. Stotožňovať Uhorsko s Maďarskom je úmyselné klamanie.

Je Vaším cieľom aj pomôcť súčasným politickým predstaviteľom, aby správnym spôsobom viedli suverénnu slovenskú politiku?

Naším cieľom je poskytnúť podporu každému, kto to so Slovenskou republikou myslí úprimne v zmysle, ako som už uviedol, že štát je organizácia na zachovanie národa ako spoločnosti svojich občanov. Chceme rozbehnúť aj prácu odborných klubov, ktoré by reagovali na situáciu v jednotlivých odvetviach života spoločnosti pravidelne, zatiaľ je to len ad hoc. No vieme pomôcť aj konkrétne. Slovenskej republike chýba zákon o urbanizme. Preto sa stavia krížom-krážom, zaberá sa úrodná pôda na sklady, pardón, na logistické centrá, lebo štát nemá koncepciu rozmiestnenia hospodárskych jednotiek v jednotlivých regiónoch. Prezident stavebnej komory Ivan Pauer má už dlhší čas takýto zákon pripravený, no zatiaľ nikto neprejavil záujem.

Plánujete teda aj naďalej pokračovať s týmito pracovnými stretnutiami?

Samozrejme, budeme pokračovať. Toto však nie sú jediné naše aktivity. Pravidelne organizujeme v spolupráci i s inými organizáciami pripomienku víťaznej bitky uhorských domobrancov, poskladaných z obyvateľov okolitých obcí, nad presilou Turkov v roku 1658 pri levovi vo Veľkých Vozokanoch. Podčiarkujem slovo uhorských, pretože toto výročie si prichádzajú pripomenúť aj občania Maďarska a minulý rok sme sa tam stretli. Maďari si pripomínali padlých Esterházyovcov,(kto vie, či tí vôbec vedeli po maďarsky), a my Slovákov z okolitých obcí, bez ktorých by bola oficiálna uhorská armáda rozprášená.

Je bežnou praxou, že sa formou rôznych politických školení pripravujú budúci potencionálni politici. Plánujete aj na národno-vlasteneckej scéne pod hlavičkou Vlasteneckého Inštitútu Petra Šveca vychovávať možných budúcich poslancov Národnej rady SR?

Po „divadle“, ktoré predvádzajú poslanci opozície od ostatných volieb, považujeme za dôležité propagovať myšlienku, aby do NR SR vstupovali len poslanci, ktorí majú už skúsenosti z komunálnej a regionálnej úrovne. Ako chcú hovoriť do riadenia štátu ľudia, ktorí majú problém uriadiť samých seba? Len na stláčanie hlasovacích gombíkov podľa pokynov? Nebolo by potom oveľa efektívnejšie, keby tam sedel za každú stranu len jeden a váha jeho hlasu by zodpovedala výsledku vo voľbách? Koľko by sa ušetrilo na plate poslancov! Iste, Ústava SR dovoľuje každému občanovi byť volený a zvolený do NR bez ohľadu na jeho psychické zdravie a mentálnu úroveň, ale kde je zodpovednosť voči spoločnosti tých, čo ich navrhujú? Áno, chceli by sme vytvoriť krúžky prípravy záujemcov o volené verejné funkcie. A začať zdola. Aby mali predstavu na akých úrovniach a ako sa riadia zložité sociálne systémy. Chceli by sme to robiť formou diskusie uchádzačov s ľuďmi, čo už majú v danej oblasti skúsenosti. Ale tu musí byť na prvom mieste záujem politických strán, či konkrétnych uchádzačov o takéto vzdelávanie a ochota lektorov.

Plánujete z tohto inštitútu vytvoriť aj národný Think tank, ktorý by so svojimi analýzami a stratégiami pomáhal formovať politický program národno-vlastenecké politické spektrum?

Naše plány? Predovšetkým prilákať mladých ľudí ochotných prijať, že aj politiku sa treba učiť. A schopných pochopiť, že usilovať sa o vlastný štát a jeho suverenitu neznamená byť nepriateľom iným národom a štátom, ale nutnou podmienkou vlastného rozvoja. Každý, kto nad tým ohŕňa nos, by si mal zodpovedať otázku, prečo chce svoj vlastný byt a nechce bývať v spoločnej nocľahárni. Jednoducho, na každej úrovni len ten, kto rozhoduje sám za seba sa rozvíja, kto nechá za seba rozhodovať iného degraduje. Budeme sa usilovať vzbudiť záujem o politiku práve u mladých ľudí, aby mal kto prebrať štafetu.

Otázka na záver. Má podľa Vás národná politika stále svoje miesto na slovenskej politickej scéne?

Má! A nielen na slovenskej politickej scéne, ale u všetkých národov. Ak by došlo k „zglajchšaltovaniu“ národov, (prepáčte ten slengový výraz z Nitry, do slovenčiny sa dá preložiť ako zhomogenizovanie rozmixovaním) tak sa vývoj ľudstva zastaví. Každý národ totiž vnáša do celosvetového ľudského spoločenstva svoj jedinečný kultúrny vklad. Nezáleží na jeho veľkosti, je to dané jazykom, ktorý určuje spôsob myslenia a tým otvára cestu hľadaniu nových riešení. 

Zhováral sa: Matej Mindár