Do 30. septembra, najdôležitejšieho dátumu posledného decénia, zostávaujú necelé dva týždne. Napätie vrcholí.Hystéria sa zmocňuje Grasalkovičovho paláca, Čaputovej vládnych úradníkov aj politických strán, ktoré sa neoprávnene nazývajú demokratické, lebo všetky doterajšie prieskumy veštia ich prehru. Prezidentka sa púšťa do volebnej kampane ako bývalá predstaviteľka strany Progresívne Slovensko bez škrupúľ a začervenania.

Predstavenie zorganizované Denníkom N v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava 12. septembra nebolo ničím iným ako očividne pripraveným vystúpením Theater of one lady proti hlavnému politickému nepriateľovi, ktorým je už tradične Robert Fico. Moderátorka Monika Tódová nadbieha pani prezidentke otázkami typu: „Máte obavu o Slovensko, ak by sa Robert Fico znovu stal premiérom?“ Na očakávanú otázku očakávaná Čaputovej odpoveď: „Slovensko a demokracia je silnejšia ako Robert Fico“.Bolo to miestami tak komické a miestami tak hrubo demagogické, až človeka muselo urážať, že prezidentka „tejto krajiny“ nemá iné odpovede na kolosálne problémy dneška, iba otrepanú floskulu demokratov: „Za všetko môže Fico“.

„Že ju ústa nebolia“ hovorí politický analytik Eduard Chmelár a dodáva:„Kto tu za tie tri roky zakazoval weby, zatváral ľudí, vyhadzoval oponentov z práce, zastrašoval a kriminalizoval všetkých slobodomyseľných? Kedy sa niečoho takého dopustil Smer? Nezostáva nám nič iné než konštatovať (jej vlastnými slovami), že Zuzana Čaputová šíri dezinformácie, strach a nenávisť medzi ľuďmi“.

Ani slovo o tom, v akom katastrofálnom stave zanechali Slovensko „demokratické“ vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera, ako sa krivil právny štát s jej vedomím a dokonca aj s jej súhlasom a podporou.

Zúfalstvo liberálov rodí šialené myšlienky

Uvádzať všetky nehorázne tvrdenia a falošné prípoviedky citlivo vnímajúcej prezidentky by nestálo za reč, keby politici z Matovičovho a Hegerovho tábora neobviňovali Roberta Fica za legalizáciu nelegálnej migrácie na Slovensku. Policajný prezident Štefan Hamran na tlačovej konferencii vyhlásil, že zákon o vydávaní potvrdení pre migrantov bol prijatý za Ficovej vlády a vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Lenže ten starší zákon bol napísaný v inej situácii s podmienkou, že cudzinec vie jednoznačne preukázaťsvoju totožnosť.Za vlád Fica a Pellegriniho sa potvrdenia o pobyte vydávali osobám, ktoré mali pasy z krajiny svojho pôvodu a boli určené najmä pre azylantov.Ak sa Hamran vyhovára sa na zlý Ficov a Kaliňákov zákon zavádza.  Súčasná vlna nelegálnych migrantov, o ktorých nikto nič nevie a ktorých bez kontroly vozia k nám autami prevádzači je neudržateľný a vlastne trestuhodne nezákonný stav.

Držiteľ maďarského štátneho vyznamenania Jánoša  Esterházyho František Mikloško sa v televíznej debate vytasil informáciou, že Viktor Orbán posiela migrantov na Slovensko zámerne, aby pomohol Ficovi vo voľbách. Väčšou hlúposťou konkuroval Mikloškovi už len exminister zahraničia Rastislav Káčer, ktorý na povestnom mítingu v Michalovciach povedal, že „Robert Fico pokojne obetuje  Dunajskú Stredu a okolie Orbánovi za pokoj na zvyšku územia oddeleného od zlého Západu.“ Vraj by to mala byť výmena južného územia Slovenska za Ficov autokratický pašalík. Naozaj, sú títo ľudia ešte príčetní, keď chcú v predvolebnom boji niekoho ovplyvniťiť takou zvrátenou propagandou?

Prezidentka krajiny po alarmujúcich udalostiach s migrantmi v okrese Veľký Krtíš a v obave, že migračná kríza bude hlavnou predvolebnou témou opozície proti progresivistom,prehodila výhybku na vedľajšiu koľaj, mierne pokritizovala oneskorenú reakciu jej úradníka Lajoša Ódora a pripustila, že treba s nelegálnou migráciou niečo urobiť. Po ostrej opozičnej kritike nečinnosti Čaputovej vlády a policajného náčelníka Hamrana sa zdanlivo, teda najmä verbálne začalo čosi hýbať. V skutočnosti však zostávali hranice otvorené aj na dôležitých hraničných priechodoch.Cez slovensko-maďarskú hranicu naďalej prechádzajú početné skupiny migrantov, ktoré sa voľne potulujú po dedinských chotároch, po mestských parkoch a obyvatelia Slovenska sa obávajú o svoju bezpečnosť. Nie je pravda, že situácia je pod kontrolou ako tvrdí prezidentkou poverený premiér.

Herostratov komplex

Muž z Efezu známy pod menom Herostratos  sa do dejín zapísal tým, že v roku 356 pred Kr. podpálil slávny Artemidin chrám.Choré ego mu prinieslo pochybnú až posmrtnú slávu. Odvtedy, podľa psychoanalytika Ericha Fromma, hovoríme o psychicky narušenom človeku, ktorý sa dopúšťa spoločensky nežiadúcich negatívnych činov, že trpí herostratovým komplexom. Pravdaže, komplex sa nemusí prejaviť až takým extrémnym psychopatologickým činom, obyčajne mu stačí na chvíľkové uspokojenie vlastného ega obyčajný konflikt, ktorým sa zapíše na stránky novín.

Svet okolo nás je plný psychopatov. Politický exot Igor Matovič, ktorý sa ani omylom nemal stať slovenským premiérom nevie ani dýchať bez konfliktu.Je to jeho spôsob života. Na zvládnutie mimoriadnych výtržností a urážok v podaní tohto človeka treba nielen chladnú hlavu, ale aj cvik ako ho spacifikovať. Na tlačovej konferencii Smeru pred Úradom vlády SR sa to podarilo mestským policajtm až potom, keď sa schyľovalo k bitke.

Igor Matovič mal svoje cirkusové vystúpenie naplánované do detailov ako staroveký Herostratos. Tlačovku Smeru prerušil okázalo: S veľkým automobilom vtrhol na chodník, spustil cez veľký reproduktor nadávky, medzi ktorými jeho výkriky o mafiánoch boli tým jemnejším spôsobom vyjadrovania. Igor nenechal nič na náhodu, mal vlastný scenár udalosti a vlastného kameramana. Po nečinnosti polície, hoci auto stálo na chodníku a znemožňovalo pohyb chodcov, situáciu sa pokúsila zvládnuť dotknutá strana, lebo išlo o zjavné výtržníctvo so zámerom prekaziť jej povolenú akciu.

Z početných videozáznamov vieme ako sa všetko skončilo. Matovič odišiel zo scény ufňukaný a roztrasený, ale iste spokojný so svojím výstupom. A možno si toto čudo myslí, že toto je tá najsprávnejšie cesta ako znovu obsadiť parlamentnú lavicu.

Povzbudenie z Česka

Na margo predvolebných exscesov matovičovcov, liberálov a progresívcov na čele so Zuzanou Čaputovou treba spomenúť otvorený list bývalého českého prezidenta Václava Klausa Robertovi Ficovi, v ktorom pod hlavičkou svojho inštitútu píše okrem iného toto:

„Pozorne sledujeme predvolebné diskusie a celú atmosféru na Slovensku. Sme tým znepokojení a vidíme vo vašom úspechu šancu pre Slovensko, aby zostalo demokratickou krajinou a zostalo samo sebou… Výsledky slovenských volieb považujeme za dôležité nielen pre samotné Slovensko, nielen pre ďalší vývoj v strednej Európe, ale aj v celej Európe. Budú mať vplyv aj na Českú republiku…

Václav Klaus končí svoj list optimisticky: „Berte tento list ako výraz našej podpory v závere predvolebného boja. Aj keď sa z mediálnych správ môže zdať, že u nás stúpencov nemáte, môžeme Vás ubezpečiť, že to tak nie je”.