So stavom demokracie sme na tom najhoršie v Európe. Najnovší prieskum eurobarometra ukázal, že 67 % Slovákov je nespokojných s fungovaním demokracie vo svojej krajine. Slovenské rodiny, pracujúcu vrstvu spoločnosti a seniorov negniavi len zlá sociálna situácia, ale aj demokracia na slovenský spôsob, ktorý sa prejavuje v sociálnej nespravodlivosti, v obmedzovaní slobody prejavu, krivení práva a zneužívaní moci.
Slovenská spravodlivosť, rovnako ako ministerstvo spravodlivosti stojí na vratkých nohách. Iustitia – starobylý symbol práva a spravodlivosti dostáva kopance. Prvý jej uštedrila Národná kriminálna agentúra (NAKA) tým že začala preverovať trestné oznámenie, z ktorého vyplýva, že Klub 500, združujúci slovenských podnikateľov a vlastníkov firiem, ktoré nabádajú vládu dovážať plyn či ropu z Ruskej federácie, sa vraj dopúšťajú trestného činu financovania terorizmu. Druhý kopanec je od ministerky spravodlivosti.Mária Kolíková pozbavila funkcie predsedu Okresného súdu Bratislava III, pretože sa „neprezentoval“ u policajného komanda NAKA, ktoré chcelo vylomiť trezor v budove súdu, aby sa dostalo k utajenému dokumentu z vyšetrovania kajúcnikov Makóa a Beňu.
Predseda súdu dodržal literu zákona, považoval za vylúčené zasahovať do práv zákonnej sudkyne, ktorá podľa Zákona č. 215/2004 o ochrane utajovaných skutočností nemohla vydať utajenú prílohu k Trestnému spisu ani na výzvu polície. Právna relevancia tohto „neštandardne“ brutálneho zásahu NAKA však pani ministerku spravodlivosti nezaujímala. V celom prípade podľa nej pochybil predseda súdu Roman Fitt.
Zdanlivo marginálny prípad mal byť na pôde Ústavnoprávneho výboru NRSR vyjasnením stanovísk medzi odvolaným predsedom súdu a ministerkou spravodlivosti. Kolíková v chaotickej diskusii parlamentného výboru uviedla dôvody svojho rozhodnutia rozvláčne a nejasne.Prvý dôvod: Vyrušovalo ju, že predseda súdu Fitt, keď sa popoludní nachádzal v kancelárii a keď s policajtmi NAKA v civile komunikovala zákonná sudkyňa, mal vraj preukázať súčinnosť z pozície predsedu okresného súdu, mal sa prezentovať, mal sa predstaviť. Druhý dôvod: Večer, keď opakovane prišla do budovy súdu NAKA, sudca Fitt o tom vedela napriek tomu sa nedostavil.Tretí Kolíkovej dôvod: Sudca vraj zlyhal komunikačne.
Všetko je to veľmi čudné, lebo policajti nežiadali predsedu súdu o súčinnosť a on sa ani nemohol vecou zaoberať, lebo by to bolo v rozpore so zákonom. Ak by zasiahol do komunikácie s kýmkoľvek o utajovanej prílohe, ktorá bola v gescii zákonnej sudkyne, porušil by zásadu zákona o ochrane zákonného sudcu, čo by znamenalo jeho diskvalifikáciu. Podľa zákona ochranu utajovanej skutočnosti pri manipulácii s ňou zabezpečuje len jej oprávnená osoba, v konkrétnom prípade len zákonná sudkyňa.
Diskusia vo výbore za účasti verejnosti pripomínala konfrontačné vystúpenia parlamentnej schôdze. Citovať všetko nemá zmysel, ponúkam iba niektoré vyjadrenia.Podľa podpredsedu Ústavnoprávneho výboru NRSR Alojza Baránika každý je vraj povinný polícii poskytnúť informácie.Podľa neho ustanovenie zákona o polícii maže všetky ustanovenia Trestného poriadku a zákona o ochrane utajovaných skutočností. Poznámka sudkyne, členky Súdnej rady SR Marcely Kosovej: Ak by toto platilo bez výnimky potom by sme mohli zrušiť mnohé zákony, mnohé ustanovenia Trestného poriadku aj zákon o ochrane utajovaných skutočností a platil by len zákon o polícii.
Podpredseda výboru Baránik, použil svoj pseudoargument napríkladaj pri híringu s generálnym prokurátorom Žilinkom v prípade, keď sa policajti NAKA neoprávnene dožadovali informácií, kto navštevuje generálnu prokuratúru a koho
prijíma Maroš Žilinka vo svojej kancelárii. Každému muselo byť jasné, že pán Baránik vedome blafoval alebo rozprával len tak, do vetra, bez elementárnej znalosti veci.
Kolíkovej zdôvodnenie odvolania sudcu Fitta z postu predsedu bratislavského okresného súdu na Ústavnoprávnom výbore vyznelo trápne. Trestná sudkyňa Marcela Kosová za necelé tri minúty vyvrátila falošné argumenty pani Kolíkovej. Zo zmätočného vystúpenia ministerky vyplynul rovnako zmätočný záver, že ho neodvolala preto, že by niečo nedodržal, ale preto, že dodržal zákon. Právna stránka celého kovbojského vniknutia NAKA do budovy Okresného súdu Bratislava III pani ministerku nevyrušuje, zrejme ju vyrušuje len to, že predseda súdu hneď večer nenaklusal do úradu, nepozdravil policajtov dobrý deň a nepredstavil sa.
Otázne je, načo potrebovala NAKA trestné spisy z bratislavského súdu. Aby sa spisy nedostali na Krajský súd do Košíc? Aby sa s nimi náhodou na súde nemanipulovalo? Pravda je možno iba v úsloví: Podľa seba súdim teba.Za raziou policajtov na okresnom súde sa najpravdepodobnejšie skrýva čertovo kopýtko: Utajovaná príloha mala údajne dokázať, že niekto „ide“ po Makóovi a pre našich chlapcov z NAKA, Lajo Makó je nedotknuteľný univerzálny svedok.
Odvolanie Romana Fitta zaváňa politickým rozhodnutím. Ministerke spravodlivosti neprekáža škandalózny postup Lipšicovej Národnej kriminálnej agentúry, ale zákonný postup predsedu súdu. Fitt je zrejme prvá obeť spomedzi predsedov súdov, ktorí nesúhlasia so súdnou mapou ministerky Kolíkovej a nestotožňujú sa s jej hodnotovým nastavením. Budú nasledovať ďalší?
Roman Fitt sa nevzdáva, vie, že ministerka svoju chybu neprizná, chce aspoň satisfakciu. Podal sťažnosť na Súdnu radu a žalobu na miestne príslušný správny súd. Predseda rady Ján Mazák stojí za rozhodnutím ministerky a členovia rady sú patovej situácii – čakajú na stanovisko Národného bezpečnostného úradu (NBÚ).
Medzitým odvolaný predseda súdu získal práve z NBÚ vo svoj prospech prvý dôležitý bod. V stanovisku práve tohto úradu stojí čierne na bielom: „Pravidlá ochrany utajovaných skutočností, ako aj manipulácie s utajovanou skutočnosťou sa musia dodržiavať bez výnimky, a teda aj pri aplikácii jednotlivých inštitútov Trestného poriadku orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom.“
Ďalej sa v stanovisku NBÚ píše:„Vyzvaná osoba nielenže nie je povinná vydať vec, ktorá obsahuje utajované skutočnosti alebo skutočnosti podliehajúce povinnosti mlčanlivosti, ale za predpokladu, že od povinnosti mlčanlivosti alebo povinnosti zachovávať utajované skutočnosti v tajnosti nebola v zmysle relevantných právnych noriem oslobodená, nemá ani len právo takéto skutočnosti, respektíve veci ich obsahujúce vydať na účel trestného konania“. Roman Fitt má podporu sudcovského stavu a dôležitej štátnej inštitúcie. Na jeho odvolanie nebol žiadny legitímny zákonný dôvod.
Na Slovenskusa na začiatku leta 2022 odohrala ešte jedna zaujímavá udalosť, pre právny štát dôležitejšia ako Kolíkovej súdna mapa. Na Slovensku sa stretli sudcovia, advokáti, prokurátori, slovom poprední odborníci z viacerých krajín aby diskutovali o problémoch s nezákonnosťou v trestných konaniach o zneužívaní väzby na vynútené priznania, o zneužívaní kajúcnikov. Všetko aktuálne témy ako šité na slovenské pomery.
Lukáš Bohuslav z katedry trestného práva Karlovej univerzity v Prahe hovoril o známych medializovaných kauzách NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry, pre ktoré sú hlavným dôkazovým materiálom výpovede spolupracujúcich zločincov, tzv. kajúcnikov. Nie náhodou spomenul univerzálneho svedka Ľudovíta Makóa „údajne svedčiaceho v desiatkach prípadov.“ Na základe jeho udaní sedia vo väzení mnohí ľudia na Slovensku, kým on sám je stíhaný na slobode, poberá nenáležité výhody, veselo podniká, užíva si svoj veľký majetok nadobudnutý korupciou.
Takáto aplikačná prax v trestnom konaní trápi na Slovensku viacerých známych teoretikov práva, profesorov právnických fakúlt, sudcov i advokátov.
Zo všetkých účastníkov konferencie menujeme aspoň niekoľkých významných znalcov trestného práva. Okrem Lukáša Bohuslava z Karlovej univerzity v Prahe a dekana právnickej fakulty UK V Bratislave Eduarda Burdu prehovorili: Sergej Romža z Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, profesor
trestného práva z Českej republiky Tomáš Gřivna, právnička z Dubaja, odborníčka na finančné zločiny Ibtissem Lassoued, a bývalý americký prokurátor a špičkový americký advokát Richard Donoghue, ktorý momentálne zastupuje na Slovensku obvineného Miroslava Výboha. Konferencie sa zúčastnil aj prvý námestník Generálnej prokuratúry SR Jozef Kandera a sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a predseda trestnoprávneho kolégia František Mozner.
Eduard Burda známy svojim názormi na nadužívanie spolupracujúcich svedkov niektorými orgánmi činnými v trestných konaniach na Slovensku sa vyjadril takto:„Trestný proces sa musí riadiť výlučne zákonnými prostriedkami a pri rešpektovaní základných práv a slobôd. Postoj, že účel svätí prostriedky, je neakceptovateľný. Niekedy mám pocit, ako keby si to orgány činné v trestnom konaní trochu pomýlili a pôsobí to, ako keby bola ich úloha dosiahnuť odplatu…“ Poprední slovenskí právnici sa zhodovali v názore, že medzi najvypuklejšie problémy patrí v praxi „využívanie nátlakových prostriedkov, nesprávna kvalifikácia zločineckej či organizovanej skupiny, nadkvalifikácia skutkov a najmä nedostatočné odôvodnenia rozhodnutí.“
Právnici v diskusii nerozoberali živé prípady v trestných konaniach na Slovensku, ale nemožno poprieť, že ich závery vychádzali práve z aktuálnych prípadov obvinených ľudí, ktorí nezákonne strávili v kolúznej či preventívnej väzbe mnoho týždňov a mesiacov. Prípad advokáta Martina Ribára, ktorého prepustili z nezákonnej väzby trvajúcej 565 dní až po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky rezonoval v tomto renomovanom právnickom auditóriu ako odstrašujúci príklad nadužívania skutku a porušovania ľudských práv orgánmi v trestnom konaní. Dekan Burda sa vyslovil nekompromisne:„Identifikovali sme okruh nezákonností, ktoré sa vyskytujú. Netreba nad tým zatvárať oči, ale treba proti nim tvrdo a jasne zakročiť.“
O tom, že svedectvá obvinených spolupracujúcich svedkov musia posudzovať vyšetrovatelia, prokurátori i sudcovia veľmi opatrne hovoril americký právnik Richard Donoghue. Spôsob využívania kajúcnikov v Spojených štátoch amerických sa podľa neho líši od praxe na Slovensku: „V USA by museli byť obhajobe sprístupnené všetky výhody, ktoré kajúcnik za svoje svedectvá získal a získa. Po druhé, obhajoba má počas súdneho konania príležitosť veľmi detailne konfrontovať sumár týchto výhod a vyhodnocovať, ako veľmi mohli tieto výhody ovplyvniť dôveryhodnosť svedectva takéhoto kajúcnika,“ porovnával Donoghue rozdiely medzi USA a Slovenskom na májovej tlačovej konferencii tímu, ktorý zastupuje obvineného podnikateľa Výboha. Podľa neho výpovede kajúcnikov možno vyhodnotiť ako pravdivé a použiť ich len vtedy, ak sú k dispozícii aj všetky ďalšie, priame dôkazy.
Na rozdiel od námestníka generálneho prokurátora, ktorý sa na konferencii priamo zúčastnil, šéf špeciálnej prokuratúry Daniel Lipšic na nej chýbal, čo je ľudsky pochopiteľné lebo jeho názor o nastolených problémoch by bol v rozpore s názormi všetkých zúčastnených odborníkov. Na podobné debaty Lipšic asi nemá čas, keďže svoje názory prezentuje inde, najmä v spriaznených denníkoch a periodikách (naposledy pre portál týždeň.sk), kde posudzuje postupy svojho nadriadeného generálneho prokurátora, komentuje svedectvá kajúcnikov, rozhodnutia súdov aj zásah NAKA na Okresnom súde Bratislava III, ktorý bol podľa neho „zákonný a mimoriadne zdržanlivý“, čo je v zjavnom rozpore s realitou. K prípadu obvinených Fica, Kaliňáka a Paru sa vyjadrovať nechce a nemôže, pretože je v tej veci poškodený a vylúčený, ale napriek tomu o trochu neskôr, akoby zabudol na predchádzajúce slová a okomentoval aj tento živý prípad.
Ukazuje sa, že prvoradá úloha Úradu špeciálnej prokuratúry vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní výrazne zaostáva za úlohou trestne stíhať osoby podozrivé zo spáchania trestných činov. Zdá sa, že trestne stíhať ľudí za každú cenu aj za cenu nepravdivých svedectiev tzv. kajúcnikov je hlavnou a motivujúcou úlohou príslušných orgánov v trestnom konaní.
Autor: Ľudovít Števko
