Repríza vojny policajtov alebo puč?
Všetko čo doteraz vyplávalo na povrch z legálneho odpočúvania gangu
vyšetrovateľov NAKA (najmä štvorice Čurilla, Ďurka, Sbota, Mašín) ako aj
z uznesenia Generálnej prokuratúry bola na začiatku iba špinavá pena mútnej vody,
ktorá neskôr dostala filmový názov Vojna policajtov. Lenže, kým filmový príbeh
trvá menej ako dve hodiny, na Slovensku vojnové policajné story trvá tri roky, keď
v utajenej správe a neskôr na verejnosti zazneli slová z prepisu odpočúvania: „Tak
sa pustíme do toho NBU (Národného bezpečnostného úradu)… To NBÚčko treba
spraviť čím skôr. Fica treba robiť, Kaliňáka Pellegriniho“. Povedať to mal
expressis verbis obvinený vyšetrovateľ NAKA Pavel Ďurka, dnes povýšený
policajt Úradu inšpekčnej služby.
Ale nepredbiehajme. Najprv treba pomenovať zápletku ako v dramatickom filme.
V kalendári sme zaznamenali pamätný dátum 17. máj 2021, kedy sa v špeciálnom
zariadení Slovenskej informačnej služby stretla skupina vysokých ústavných
činiteľov. Sem, do miestnosti zabezpečenej proti odpočúvaniu sa dostavil riaditeľ
SIS Michal Aláč, prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Eduarda Heger, predseda
parlamentu Borisa Kollár, ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, minister
vnútra Roman Mikulec, generálny prokurátor Maroš Žilinka, špeciálny prokurátor
Daniel Lipšic, policajný prezident Peter Kovařík a šéf inšpekcie ministerstva vnútra
Adrián Szabó.
Vieme pomerne presne čo bolo príčinou stretnutia, ktoré zvolal vtedajší predseda
vlády Eduard Heger a na jeho pozvanie sa na ňom zúčastnila aj hlava štátu Zuzana
Čaputová a ďalší, dnes už exčinitelia štátnej moci. Nešlo o guličky, ale o delikátnu
správu riaditeľa Slovenskej informačnej služby Michala Aláča, nominanta koalície,
v ktorej informoval zúčastnených o manipuláciách v trestných konaniach,
o nezákonných praktikách orgánov činných v trestnom konaní, o usmerňovaní
svedkov a vzájomnej koordinácii ich výpovedí.
Túto nelegálnu činnosť vyšetrovateľov a prokurátorov špeciálnej prokuratúry
zaznamenávala tajná služba na základe zákonných povolení a výsledky
odpočúvania mohli byť použité okamžite v trestných konaniach. Lenže akoby sa
nič nestalo, vláda a minister vnútra sa tvárili ako Alenka v ríši divov, akurát
prezidentka Čaputová prejavila ľútosť nad tým, že sa na tajnom stretnutí u Aláča
vôbec zúčastnila.
Výsledok? Škandalózna horúca správa SIS, sa stala sa zámienkou pre tzv. vojnu
policajtov dvoch skupín: na jednej strane stála dôvodne podozrivá skupina
vyšetrovateľov NAKA tzv. čurillovcov a na druhej strane policajti Úradu
inšpekčnej služby z tzv. vyšetrovacej skupiny Oblúk pod vedením Diany
Santusovej, ktorá z titulu svojej funkcie začala stíhať tú prvú skupinu pre hrubé
nezákonnosti v trestných konaniach. Pravdaže, škandál mal nielen trestnoprávny
ale aj politický rozmer. Podľa prepisu z rozsiahleho odpočúvania bolo zrejmé, že za
trestnou činnosťou čurillovskej skupiny stoja vysoké figúry na politickej
šachovnici, nominanti Matovičovej a Hegerovej vlády a niektorí prokurátori
i sudcovia Úradu špeciálnej prokuratúry. Prípad sudkyne Pamely Záleskej je len
dôležitou odrobinkou v kontexte obludnej politickej hry.
Prenesme sa do súčasnosti a dajme slovo dekanovi Právnickej fakulty Univerzity
Komenského Eduardovi Burdovi. „Obávam sa, že to, čo sa tu deje za posledné
roky, sú najväčšie facky právnemu štátu“, skonštatoval tento expert na trestné
právo a dodal: „Schovávať sa za nezmyselné floskuly o rozviazaných rukách – na
jednej strane to môže mať pozitívny efekt, ale na strane druhej to má zasa efekt
absolútnej svojvôle. A toto naozaj neobstojí.“
Pokračovaním absolútnej svojvôle bola predvolebná politicky motivovaná tlačovka
policajného prezidenta Štefana Hamrana s podtitulom Rozuzlenie, na ktorej
oznámil mená obvinených v akcii Ezechiel 7. Medzi zadržanými bol exriaditeľ SIS
Vladimír Pčolinský aj aktuálny šéf SIS Michal Aláč a niekoľko vyšetrovateľov
NAKA. Obvinený bol tiež riaditeľ NBÚ Roman Konečný. Odpoveď na otázku
prečo Hamran zasiahol do predvolebného boja zatýkaním týchto ľudí nie je ťažká –
bolo sa treba poponáhľať, lebo sa koncom augusta mala vzniesť obžaloba na
obvinených čurillovcov a tomu chcel zamedziť.
Policajný prezident sa správal ako člen nemenovanej politickej strany: zaútočil na
lídra opozičného Smeru Roberta Fica a spustil hrubé invektívy na adresu
generálneho prokurátora Maroša Žilinku akoby mal s ním nevybavené účty
pripomínajúce konflikt medzi Lipšicovým Úradom špeciálnej prokuratúry a jemu
nadriadenou Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky. Hamranovo
vystúpenie smrdelo revanšom Ficovi za ostrú kritiku jeho osoby a Žilinkovi za
paragraf 363 ako aj za potvrdenie stíhania jeho chlapcov z pozície najvyššieho šéfa
prokuratúry.
V bojovom ošiali policajný prezident uviedol, že má k dispozícii nahrávku, ktorá je
dokladom machinácií ako vraj Úrad inšpekčnej služby, Aláčova SIS, Robert Fico
a Maroš Žilinka chcú diskreditovať jemu podriadené policajné zložky, teda
obvinených čurillovcov alias Apačov. Nebola to však hodnoverná, ale nezákone
získaná nahrávka medzi expolicajtom Stahlom a univerzálnym svedkom Petrovom,
v mafiánskom prostredí známom pod menom Tiger. Navyše išlo len o dva roky
starú parafrázu nahrávky vyšetrovateľom, vytiahnutej ako zasmradnuté vajce spod
sliepky.
Hamranova tlačová konferencia vyznela ako prejav amaterizmu a pod
drobnohľadom opozičnej aj odbornej oponentúry ako fiasko. Osem krajských
prokurátorov odsúdilo v otvorenom liste vyjadrenia ktorými Štefan Hamran
dehonestoval Žilinku a vlastne celý prokurátorský stav. Podľa nich „policajný
prezident by mal vo svojich vyjadreniach zachovávať zásadu zdržanlivosti,
slušnosti a neznevažovať prokuratúru v komunikácii na verejnosti.“ Pod výzvu sa
podpísali Rastislav Remeta, Ivo Vendel, Ivan Mandalov, Monika Piknová, Tomáš
Balogh, Jessy Hassan, Pavol Matija a Judita Gulbišová.
Policajného prezidenta Hamrana by mali odvolať tí ústavní činitelia, ktorí za
rozvrat právneho štátu a pokus o policajný puč nesú najväčšiu zodpovednosť:
Čaputovej premiér Ódor a jeho prezidentka. S názorom, že Hamran nemá čo robiť
na svojej stoličke, pretože diskredituje policajný zbor, sa stotožňuje nielen Robert
Fico, Robert Kaliňák, Matúš Šutaj-Eštok, ErikTomáš, ale aj odborná verejnosť
zastúpená Eduardom Burdom.
Zvolanie Bezpečnostnej rady bol len zastierací manéver, aliby pre nečinnú
prezidentku. Skutočné rozuzlenie a katarziu možno očakávať zanedlho, presnejšie
po voľbách, v októbri 2023.
