Ničotná kauza zatknutia bývalého prezidenta polície Tibora Gašpara sa do dejín slovenskej justície zapíše ako hanebný politický čin.Je to už druhý prípad obvineného a zatknutého policajného generála, ktorý okúsil tvrdosť kolúznej väzby. Generál Lučanský prišiel o život za záhadných okolností počas trojmesačného pobytu vo väzení, generál Gašpar sa dostal z temnice na slnko až po roku 4. novembra 2021. V tej dobe senát najvyššieho súdu uviedol, že nevidí dôvod na predĺženie väzby. Druhé dejstvo Gašparovej justičnej anabázy sa začalo piatok11. augusta 2023 v skorých ranných hodinách keď ho ozbrojené komando opäť zadržalo počas akcie s biblickým názvom„Ezechiel 7“.Z cely predbežného zadržaniaho prepustili po dvoch dňoch v nedeľu 13. augusta približne okolo druhej hodiny ráno.
V sobotu popoludní,pár hodín pred Gašparovým prepustením pripomínal vchod do policajného prezídia pietne miesto. Prichádzali sem ľudia a zapaľovali sviečky za Gašpara podobne ako za exprezidenta Policajného zboru Milana Lučanského. Nemá zmysel na tomto mieste opakovať, čo už vie celé Slovensko, že Gašpar je deviatkou na kandidátke Smeru do nastávajúcich parlamentných volieb a jeho zadržanie bolo zúfalým pokusom NAKA a ÚŠP o elimináciu Smeru ako volebného favorita pred voľbami. Robert Fico povedal na tlačovej besede, že toto je len začiatok: „Pripravte sa na to, že v najbližších dňoch prídu útoky na tých, ktorí majú opačný názor. Máme informácie, že celá partička na NAKA sa chystá na šéfa SIS a šéfa Generálnej prokuratúry Žilinku“.
Ústava v ofsajde
Strana Smer-SD pripravuje právne kroky proti hrubému porušeniu práv obvineného Gašpara, tak ako ich stanovuje druhý oddiel Ústavy Slovenskej republiky o základných ľudských právach a slobode. V článku 17 ods. 3. sa píše: Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených v zákonoch. Zadržané osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu“… Tibor Gašpar sa o dôvodoch svojho zadržania nedozvedel nič, nehovoriac o tom, že podľa Trestného poriadku SR zadržať obvineného možno iba za obzvlášť závažný trestný čin.
Podľa názoru niektorých politikov Gašparovho zadržanie malo prekryť nepríjemnú aféru Tódová – Záleská, ktorú v plnej nahote odhalil Martin Daňo. Tak, vráťme sa trochu naspäť, aby sa na odkryté bahno nezabudlo.
O kontroverznom novinárovi či youtuberovi Daňovi si každý môže myslieť čo chce. Nik mu však nemôže uprieť odvahu a schopnosť zanovito pátrať po horúcich spoločenských i politických témach mnohokrát aj s vedomím rizika. Pravdaže, tento muž rád provokuje a niekedy aj prestrelí, ale to neznamená, že jeho stopárske výkony i odhalenia, čím dokáže pobúriť časť politickej scény a ohúriť verejnosť treba ignorovať.
Daňo škrtá zápalkou pod sudom s pušným prachom
Investigácia (z angl. investigation, skúmanie, vyšetrovanie, z lat. vestigium, stopa) nie je len výsada novinárov, ale aj iných profesií, detektívov, vyšetrovateľov a pod. Na otázku, kto je vlastne investigatívny novinár a kto len závislý propagandista často dostávame subjektívnu odpoveď. Medzi investigatívnymi novinármi by sme na počudovanie nenašli mnohých súčasných novinárov, ktorí sa oficiálne označujú za elitu. Nie je ňou novinárka Monika Tódová, ktorá nemusí po ničom pátrať, pretože všetko o čom treba písať v médiu kde pôsobí dostáva z prvej ruky vo forme objednávky aj s informáciami naservírovanými ako na tanieri.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že Daňoškrtol zápalku pod bulvárnou bombou o intímnom spolužití dvoch známych žien –novinárky Moniky Tódovej a sudkyne Mgr. Pamely Záleskej.Lenže ten prvý pohľad je klamlivý, pretože už predtým kolovali zvesti o ich lesbickom vzťahu. Podstata Daňovho odhalenia je škandálom z iného dôvodu ako chce verejnosti nahovoriť predseda Súdnej rady Ján Mazák, ktorý celú vec zahral vedome do autu vyjadrením, že sa nemieni zaoberať „rodinným vzťahom významnej sudkyne a novinárky“.
Pána Mazáka zrejme vôbec netrápi vážne podozrenie z konfliktu záujmov sudkyne Špecializovaného trestného súdu Záleskej, nezaujíma ho, že jej priateľka Tódová pokrývala v Denníku N svojimi článkami výsadne oblasť justície. Podľa zistenia Denníka plus 7 dní Monika Tódová napísala v čase od 1. decembra 2020 do konca júla 2023 41 textov o kauzách, „v ktorých Záleská rozhodovala ako sudkyňa. Zvyčajne išlo o oslavné texty na adresu Špecializovaného Trestného súdu.“ Nie je ani tak dôležitý počet článkov a rozhovorov ako citlivé informácie, úniky zo živých trestných spisov, z porád pri hlasovaní sudcov a zo zákulisia súdov, ktorými podľa všetkého disponovala Záleskej priateľka novinárka približne od času ako táto osoba prišla na súd.
Ján Mazák žiada dôkazy
Lenže tu nejde o dokazovanie ako v súdnom procese, ide o kategorický imperatív sudcovského stavu, ktorý nepripúšťa pochybnosti o morálnej integrite sudcu. V zákone o sudcoch sa totiž hovorí, že sudca sa v občianskom živote musí zdržať všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.
Záleská sa doteraz neozvala, aby sa aspoň pokúsila rozptýliť pochybnosti. Ak predseda Súdnej rady považuje Pamelu Záleskú za bezúhonnú sudkyňu, treba mu pripomenúť záznam z odpočúvania čurillovcov, ktorí sa usilovali enormne rýchlo posadiť záujmovú osobu na lavicu obžalovaných: „Všetky veci treba skončiť a dať na obžalobu, na súd, Pamela už vytýči cestu“!
Ako bola vytýčená cesta si môžeme domyslieť. Novinárka Tódová(v podaní kamarátov čurillovcov Mirka z Bratislavy) túto cestu dláždila na uličke mediálnej hanby pre obvineného generála Lučanského, obžalovaného šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika aj pre viacero advokátov, ktorí zastupovali svojich klientov v najmedializovanejších kauzách, čo je na Slovensku za ostatné dva roky priam symptómom trestných konaní.
Pojmy ako vnútorné pocity, predsudky, zaujatosť či dokonca nepriateľský vzťah voči účastníkom konania, vyslovené hoci nepriamo (napr. na sociálnych sieťach), diskvalifikujú sudcu z rozhodovania v príslušných trestných konaniach a mali by sa stať predmetom jeho disciplinárneho stíhania. Ako inak by sa malo pristupovať k prípadu sudkyne Špecializovaného trestného súdu, ktorá označila obvinených sudcov za svine a ktorá má vzápätí rozhodovať o ich obžalobe?
Sudkyňa z krčmy
Podľa Mazáka „významná sudkyňa Pamela Záleská“ sa o obvinených sudcoch kolegoch, patriacich pod jej jurisdikciu vyjadrovala ako o „sviniach, ktoré na celé roky zašpinili justíciu a na dlhé roky ju systematicky krivili“. Obžalovaný bývalý predseda Okresného súdu Bratislava III David Lindtner, ktorého pomenovala tým najvulgárnejším krčmovým slovníkom nastolil vo svojej námietke nástojčivú otázku: „Takto sa vyjadruje nezaujatý a nestranný sudca?
Zvlášť znepokojujúci je prípad tzv. krvavého starostu z Dolného Chotára Františka Doru, obžalovaného z objednávky viacerých vrážd, ktorý sa dostal na slobodu pre pochybenie Špecializovaného trestného súdu pod vedením senátu Pamely Záleskej. Starosta Dolného Chotára bol v úzkom spojení so šátorovcami, najbrutálnejším gangom na Slovensku. Využíval ich služby a na oplátku im pomáhal nelegálne získavať financie. Za zlikvidovanie nepohodlného agronóma zo susednej dediny zaplatil mafiánom tejto skupiny tri milióny slovenských korún. Sudkyňa Záleská nesplnila zákonnú povinnosť vybavovať väzobné veci prednostne a urýchlene. Najvyšší súd SR v uznesení zo 4. marca tohto roku píše, že súd prvého stupňa „spôsobil prieťah“ takého rozsahu, že je to ústavne neakceptovateľné. Šéfke senátu Špecializovaného trestného súdu trvalo viac ako dva mesiace, kým spis poslala na rozhodnutie Najvyššiemu súd Slovenskej republiky. Na základe sťažnosti obávaného starostu Doru nemal Najvyšší súd inú možnosť ako riešiť tento Záleskej škandál, len ho prepustiť na slobodu a vec riešiť podľa ustanovenia, aké umožňuje Trestný poriadok.
Dorov prípad nebol prvým pochybením sudkyne Záleskej. Svedčí o tom písomné napomenutie predsedu Špecializovaného trestného súdu z mája 2020, v ktorom sa uvádza ako dôvod zmeškanie lehoty na napísanie viacerých rozsudkov. Lenže čo s tým urobí obyčajný neinformovaný občan na malom slovenskom politickom ihrisku plného veľkého nepriateľstva a porušovania práva?
Akoby ich jedna mater mala
Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková nemerala rovnakým metrom. Na jednej strane pozbavila funkcie predsedu Okresného súdu Romana Fita pre absurdnú zámienku, že neprejavil súčinnosť s políciou pri neodôvodnenom zásahu v budove súdu, na druhej strane bagatelizovala vážne prešľapy sudkyne Záleskej, najmä v prípade jej komunikácie s mafiánom Zemanom. Kolíková a Záleská, akoby ich jedna mater mala, ohýbali právo a pravidlá podľa subjektívneho a, žiaľ, aj politického presvedčenia pretaveného až do nevraživosti.
Bývalý sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin sa po prevalení kauzy Tódová – Záleská vyjadril takto:„Špecializovaný súd a špeciálnu prokuratúru treba nielenže zlikvidovať, ale treba zbúrať aj ich budovu a pozemok zasypať vápnom“.Prirodzene, Harabinov sarkazmus je podarenou hyperbolou. Podľa mňa budovu Úradu špeciálnej prokuratúry netreba zbúrať, ale zmeniť ju na múzeum ohýbania práva, na ktorom by nemali chýbať portréty takých „veličín“ nášho verejného a politického života ako Igor Matovič, Roman Mikulec, Daniel Lipšic, Pamela Záleská, štyria čurillovci… Zoznam možno doplniť menoslovom niektorých prokurátorov, sudcov i ústavných činiteľov na základe ankety občanov. Lebo hlas ľudu je hlas boží. Povedzme si otvorene, mala by tam mať svoje miesto aj „nezávislá exprezidentka“.
