„História je zbierka mravoučných bájok alebo zmes rozprávaní a slávnostných táranín.“ (Friedrich Nietzsche nemecký filozof, skladateľ a básnik)
Chronológia udalostí, ktoré sprevádzali tzv. nežnú revolúciu, je slovenskej verejnosti viac-menej známa, ale pozadie faktov okolo 17. novembra je aj po desaťročiach historické tabu a jeho interpretácia je zo strany protagonistov novembra rôzna a neraz protichodná.Dodnes nikto jednoznačne nevyvrátil pochybnosti o tom, či slovenská „nežná“, alebo česká „sametová“ revolúcia bola v pravom zmysle slova revolúciou alebo prevratom založenom na odovzdaní moci vtedajšej komunistickej garnitúry disidentu, “zgrupovanému” okolo Charty 77. Prvý poprevratový prezident a ústredná osobnosť novembra Václav Havel, ako jeden z mužov od pera nechcel napísať čo len vetu o tejto novodobej histórii a odmietal akýkoľvek diskurz s historikmi. A tak nám starnúci rečníci novembrových tribún každoročneiba glosujú čiastkové udalosti a poskytujú médiám rozhovory z pozície „hrdinov revolúcie“, ktorá sa vlastne nestala.
Pol roka pred 17. novembrom sme vedeli, že jakešovsko-pezlárovský systém socializmu je neudržateľný. Už vtedy sa hovorilo o chartistovi Václavovi Havlovi, ktorý má po veľkom tresku vystriedať Husáka. To, že česká „sametová revoluce“ a slovenská nežná revolúcia mala dopredu napísaný scenár a dobre utajeného režiséra, sme sa dozvedeli až oveľa neskôr.
Bývalý disident a prvý ponovembrový prezident si užil slávy už počas života, ako prominentný väzeň aj ako osloboditeľ s aurou humanistu. Doba potrebovala hrdinu a našla ho dávno predtým, ako sa začal rúcať starý poriadok. Celú operáciu s cieľom vymodelovať z bohémskeho a nemravného dramatika symbol revolúcie riadil Pavel Tigrid, vlastným menom Pavel Schönfeld, americký občan a dôstojník CIA.
Na začiatku bola Charta 77
Tigrid vykonával svoju úlohu spoľahlivo: Vedúca skupina Charty 77 vyzbrojená kapitalistickou valutou na boj s komunistami si zvolila za lídra Václava Havla. Nebol to hocijaký disident. Vozil sa na luxusnom Mercedese, býval vo veľkom komfortnom byte na Rašínovom nábreží a užíval si svoju usadlosť Na Hrádečku, kde usporadúval bujaré disidentské večierky. Divoké pijanské a erotické zábavy, ktoré sa konali aj neskôr, v čase Havlovho prezidentovania v dome spisovateľa Jiřího Muchu na Hradčanoch, literárne opísal jeden z účastníkov, americký spisovateľ Philip Roth v novele Pražské orgie.
O pozadí zamatového prevzatia moci v Československu a hviezdnej kariére dramatika by sadali prevziať zaujímavé state zo svedectiev o tajných dohodách medzi Havlom a Rudolfom Hegenbartom, vedúcim 13. oddelenia ÚV KSČ, ako aj z materiálov signatárov Charty 77 Petra Cibulku a Jiřího Wolfa. Havlov bývalý kolega, antikomunista a politický väzeň bol neúprosným kritikom chartistickej smotánky a jej šéfa: „V bytech šlechty Charty se jídlo nakupovalo výhradně v Tuzexu! Každý svátek v těchto rodinách, narozeniny a jiné slavnosti, to vše se odbývalo v neuvěřitelných žranicích a chlastu!“ Ešte neskôr, v rokoch 2009 a 2010, publikoval tento bývalý chartista na rôznych internetových portáloch články, v ktorých opisuje bývalého disidenta a prezidenta Václava Havla ako notorického alkoholika.
Po nežnej revolúcii sa z chartistov stali hrdinovia novembrových tribún. Na Antichartu, ktorú podpísali mnohí funkcionári nielen z radov komunistov ale aj z radov ochotných hercov, sa rýchlo zabudlo – mnohí z nich sa preorientovali z jedného dňa na druhý: stali sa liberálmi a oslavovanými nositeľmi pravicovej ideológie.
Spievanky na tému „Sľúbili sme si lásku“ a „Pravda zvíťazí“ zostali nenaplneným ideálom.
Václav Havel, priemerný dramatik a intrigánsky politik sa stal prezidentom po tajnej dohode
s komunistickým predákom Mariánom Čalfom, za chrbtom OF a VPN. Pre Dubčeka, napriek jeho popularite, v scenári revolúcie nebolo primeraného miesta. Rola protagonistov bola určená iným. V jednom zo svojich prvých prejavov k ľudu Havel povedal: „Dvacet let tvrdila oficiální propaganda, že jsem nepřítel socialismu, že chci obnovit kapitalismus, že jsem ve službách světového imperialismu, od něhož přijímám tučné výslužky, že chci být majitelem různých podniků. Byly to všechno lži, protože brzy začnou vycházet knihy, z nichž bude zřejmé, kdojsem a co si myslím. Slibuji vám, že funkci prezidenta vezmu na jedno volební období, ale pak bych se chtěl věnovat práci dramatika… Žádné gigantické zdražování nebo dokonce nezaměstnanost, jak to panikáři systematicky šíří, nictakového nepřipravujeme… Již nikdy do žádného paktu nepůjdeme.“
Kto si už na to spomenie?
Havlova ponovembrová česť sa rýchlo rozplynula, všetko bolo inak. „Svätý Václav druhý“ po vypršaní mandátu neodstúpil z funkcie a druhýkrát sa stal českým prezidentom po pamätnom podvode, keď na jeho opätovné zvolenie v parlamente bolo potrebné zavrieť do basy na jeden deň (v čase voľby) rebelujúceho poslanca Miroslava Sládka. Vďaka tomu sa novembrová ikona stala prezidentom najtesnejším rozdielom hlasov. Na Václava Havla, ako na málokoho, sa vzťahujú slová piesne Karla Kryla: „… a s důstojností snoba on vymýšlel si bajky, v nich žvítězila zloba.“
Za pár rokov po nežnom prevrate sme zdiveli, kriminalita s a stala natoľko bežnou, že si bez nej nevieme predstaviť nijaké televízne správy. Inou vymoženosťou novembra sa stala divoká privatizácia. Čoskoro po veľkom nežnom prevrate sme zažili rozkrádanie spoločného majetku, s eufemistickým názvom privatizácia, po ktorej sa z večera na ráno okotila kasta milionárov a následne vznikla kasta chudobných, bezdomovcov a nezamestnaných. Po pravde, niečo sme získali a nemálo stratili. Namiesto škodoviek si môžeme kúpiť autá svetových značiek, lacnejšie televízory, tropické ovocie a získať úvery na tovary od výmyslu sveta. A najmä úvery na mnohonásobne drahšie bývanie, ktoré môžeme splácať do konca života. Štatistiky sú neúprosné: Od roku 1989 vzrástli ceny bytov 80-násobne. Za „totality“ tzv. havlovské „králikárne“ stáli 20 až 40-tisíc korún, ich dnešná cena sa však pohybuje v stovkách tisíc eur.
Koniec potravinovej sebestačnosti a liberalizmus
Hovoriť o slovenskom poľnohospodárstve je traumatizujúca téma. Naša niekdajšia sebestačnosť v potravinách zanikla v selektívnych pôdohospodárskych dotáciách Európskej únie pre zvýhodnené tzv. staré členské krajiny a znevýhodnené východoeurópske štáty, ktoré stratili šmahom ruky schopnosť konkurencie.
Smutnou výhodou pre nás je, že dovážame lacnejšie, niekedy menej kvalitné potravinárske komodity zo zahraničia. Mäso a vajcia s prímesou salmonelózy nie sú na našom trhu výnimkou. Objektívnou stránkou ponovembrového vývoja je zistenie, že sme pokročili technologicky, že sme zmodernizovali priemyslové odvetvia, že sme veľmocou vo výrobe áut cudzích značiek, že sme postavili Gabčíkovo – vodné dielo pre 21. storočie, že nakupujeme v hypermarketoch a môžeme slobodne cestovať do zahraničia bez socialistických cestovných doložiek.
Ošemetnou otázkou však zostáva naša ideologická modernizácia. Socializmus sme nahradili náboženstvom liberalizmu, devalvujúcim morálku a tradičné rodinné hodnoty, ktoré boli stáročia uholným kameňom našej kresťanskej civilizácie. Zaujímavé je niekdajšie vyjadrenie bývalého disidenta Jána Čarnogurského, ktorý vidí väčšie nebezpečenstvo v súčasnom liberalizme než v komunizme. Podľa neho liberalizmus „je horší v tom, že mieri na základné inštitúty spoločnosti, ako sú rodina, bioetické vzťahy, morálne a kultúrne hodnoty“.
Pri slávnostných prejavoch súčasných politikov k výročiu novembra sa vždy zdôrazňovala získaná sloboda prejavu. Áno, tá sloboda vyjadrovania v médiách trvala pár rokov po prevrate, ale dnes vieme, že víťazom novembra sa nestala ani pravda, ani láska, ani sloboda prejavu. Víťazom boli prachy.Progresivistická kaviarenská spoločnosť so sorosovskými mimovládkami a oligarchiou v pozadí nám diktovala v médiách čo si máme myslieť a hovoriť. Všetko, čo je mimo ich liberálnej ideológie, mimo ich politiky a dokonca ich zvrátených názorov, bolo doteraz cenzurované, proskribované a častované nadávkami.
Zmení sa po voľbách 2023 náš „nežný“ novembrový, ale chorobný ponovembrový príbeh? Zmenia sa vulgárni psychopati v slovenskej politike? Zostáva nám iba dúfať, že spoza obzoru plného morálnej devastácie a existenčných kríz zafúka čerstvý vánok.
Výborný komentár, ktorý objektívne popisuje chronológiu udalostí okolo „nežnej revolúcie“ a skutočné zámery jej aktérov. Výsledky vidíme dnes, žiaľ. Postupne vyšli na povrch skutočné charaktery a zámery tých, ktorí stáli na čele tohto podvodu na občanoch. Možno je dnes šťastie, že pamatníci týchto udalostí ešte sú nažive a i oni prispeli k dnešnej zmene v našej spoločnosti. Bude už na mladšej generácii, aby nepodľahla všetkým tým negatívnym vplyvom západného sveta a ona sa stala skutočným nositeľom morálky a tradičných hodnot našej krajiny. Možeme len naozaj dúfať, že sa stane držiteľkou rána, ktoré po vyše troch rokoch liberálneho diktátu na Slovensku svitlo.
Nič nové. Viď Vlad.Mináč:“ Návraty k prevratu“, „Dúchanie do pahrieb“.
Lenže Slovákom sa nechce čítať a nemajú informácie.
Esej, či historizujúce spomienky, autora ma utvrdzujú v názore, že ešte stále nevieme, čo sa vlastne stalo koncom roku 1989. Možno preto, že kontrarevolúcie sú nezmyselné (obracanie kolesa dejín…) Hľadať logiku, či racionalitu v historickom nezmysle je sizyfovská námaha. To neznamená, že kontrarevolúcia nepoznamená dobu (v našom prípade určila aj zánik Slovenska, jeho kultúry a budúcnosti). Dôležitejšie (pre mňa) pochopenie mechanizmu úpadku revolúcie. Nedá sa všetko zviesť na „davovú psychózu“ mediálnych manipulátorov. Zrejme už v procese „kritiky kultu osobnosti“ sa stratila obrovská sila viery v lepšiu budúcnosť! Kamufláž (chruščovsko-novotnovská), že „už“ máme socializmus iba upozadňovala zmenu. Od budovania komunizmu sa ZSSR, a my v jeho závese, presunuli do konvergenčného snaženia. Nomenklatúra chcela konzumné štandardy „Západu“. Mentálnu nedostatočnosť tejto „peny na hladine revolúcie“ vidím v ignorovaní faktu, že socializmus uspel pri spriemyselnení a v demokratizácií (áno, socializmus bol v prístupe širokej verejnosti k vzdelaniu, kultúre, v sociálnej a verejnej bezpečnosti demokratickejší, ako jeho západný protivník. Najmä však miestna nomenklatúra nepochopila, že konzumné štandardy Západu sú primárne kryté z predkoloniálneho a koloniálneho drancovania sveta Západom! (Nikto neodvážil ulúpené zlato Mali, Indie, Mayov a Inkov, striebra z Číny, pšenice Egypta, nikto nekvantifikoval výnos obchodu s otrokmi a vyvraždenia a ulúpenia pôdy pôvodným obyvateľom…) Daň za ich (nomenklatúrnu) hlúposť splácame krvou a na úkor vlastnej budúcnosti… Socializmus neporazili rozhorčení študenti VŠMU, ani hrdinovia „bratislavskej päťky“ a vonkoncom nie štrngáči na námestí SNP… Režim vymenila nomenklatúra za prísľub účasti na „privatizácií“. Nomenklatúra uspela (a vymrela). Na jachtách na Jadrane, na farmách v Karibiku a Austrálií sú už nie sú „nomenklatúrnici“ ani bývalí agenti ŠTB, dnes tam v kraťasoch užívajú renty „privatizéri a priekupníci. Kompradori a kolaboranti…
S týmto možno len súhlasiť. Žiaľbohu!
Tragédiou je, že sme o sebe my sami nikdy nerozhodovali, ani nerozhodujeme. Ako sa tu v komentároch aj uvádza, za všetkým vždy už dopredu bol „niekto“ pripravený „niečo“ urobiť pre „niekoho“. Teraz je už neskoro čokoľvek hovoriť, pretože nosné veci sa „im“ podarilo dosiahnuť. Pred rozdelením Československa sa už v Nemecku tlačili české peníze, o čom som sa ja dozvedela už v prvej polovici roku 1991 od človeka, ktorý pred 89. rokom dlhšie obdobie pracoval v BBC vo Švajčiarsku. Od neho som sa dozvedela, že „na východě bude válka“… Ako to mohol vedieť? Prečo si pri privatizácii Slovák nemohol kúpiť akcie v Čechách, keď sme ešte neboli rozdelení? Lebo Česi vedeli, že sa rozdelíme a nebolo to tak, že my, Slováci, sme to tak chceli. Už vtedy mi bolo povedané, že „podmínky sestavené pro potenciální společný stát budou tak okatě nevýhodní pro Slováky, že ani blbec nebude souhlasit s federací“. Čo, napokon, Mečiar aj pri výročnom spomienkovom posedení s Klausom pod lipou sám potvrdil. Ba čo viac, povedal, že tlak z USA bol, aj keď sa tvrdilo, že nie. Mečiar predsa povedal:,, Havel odišiel do USA a keď sa vrátil, prišiel s príkazom zrušiť zbrojný priemysel“.
A tak sa Havel začal v médiách prezentovať ako mierotvorca. „Svet“ jasal! A čo sa stalo? Dal zrušiť Martinské strojárne! Darmo bude bývalý minister Mikloš hovoriť, že naša ekonomika po rozdelení len tak sama padla a my sme mali 14% nezamestnanosť, kým Česi len 4%. Tých 400 tisíc nezamestnaných už v 1. polovici 90. rokov bolo čo? Naplnenie Havlovho sľubu v decembri 1989. „Neslibuji, že bude líp! Bude huř…“! Vláda zdevalvovala dôchodky a úspory na 50%! A prečo sa to mohlo stať? Lebo všade, na každom ministerstve sa odrazu objavili zahraniční konzultanti, ktorí našim ministrom radili ako viesť naše vlastné hospodárstvo. Nuž áno! Toto bol ich cieľ. Dostať sa k nášmu prosperujúcemu hospodárstvu, „zdarma“ si prisvojiť pot a prácu rúk slovenského národa, vytunelovať, čo sa dalo a na týchto ruinách sa stále budujú ďalší a ďalší chamtivci, špekulanti, okrádači, zlomyseľníci, kariéristi! To je ono, pán Kňažko? Vy spíte dobre? Pani Magda Vašáryová a ďalší, vy sa nehanbíte, za čo vám „vďačí“ slovenský národ???! Dostali ste všetko, po čom vám len srdce pišťalo! Ale vy ste chceli hviezdiť na Západe. Tak prečo tam nie ste? My vás tu nechceme a nechceme ani tých a takých, ktorí to, čo ste urobili, nechápu. Pre vašu aroganciu a tuposť trpia milióny! Politici, prestaňte nám, občanom, svojou nezrelosťou kaziť nielen náladu, ale najmä životy! Kedysi ešte ani len Rómovia neboli nezamesnaní, bezdomovcami a analfabetmi! A čo zostáva za vami? Len spúšť! Čoho sa dotknete, to zdevastujete, tam už ani tráva nerastie, nie to prosperujúce poľnohospodárstvo, resp. priemysel. Bolo mi povedané: „Budoucnost dětí v Evropě je temná…“. A neverila som. Dejiny sa pripravujú na jej „potrebnú“ zmenu systematicky, cielene, krôčik po krôčiku, nenápadne sa zakrádajúc do ľudskej mysle, vydierajúc ľudskú dušu, požierajúc človečenstvo, nastoľujúc apatiu, nevšímavosť, davový marš, ktoré umožňujú vytvoriť voľný koridor arogancii, hegemonii zla, beštiality, cynizmu, vydierania, pokrytectva, amorálnosti prijímanej už letargicky bezmocne bez štipky odsúdenia, otvára priestor gangovému terorizmu zmätených národov, deformácii myslenia nastupujúcej generácii, ktorej chýba historická pamäť, niečo, čo by im umožnilo porovnať staré s novým; koridor milóna vysokoškolsky vzdelaných ľudí, z ktorých skutočné vzdelanie získali len tí, čo stihli vyštudovať do roku 1990. My nemáme vedcov, ale vedátorov, ktorí sú ako presýpacie hodiny. Nič tvorivé sa totiž v takejto melase nemôže vytvoriť. vzniknúť. Konštatovanie existencie javu, substancie a jej deskripcia! Toto je dnešný vedecký výskum! Ani inžinieri, ani technici, chemici, strojári, stavbári, fyzici či lekári nič nové neprinášajú. Pán Osuský kritizuje minulosť medicíny pre nedostatok techniky, v skutočnosti však len zakrýva svoju neschopnosť. Nedostatkom kvalitných „skalpelov“. Dôkaz: mne osobne s kvalitným skalpelom vybrali znamienko. Lekárka si pritom nedala ani rúšku. Sterilita… A ako výsmech novej modernej medicíny, keď mi zašívala ranu, po ktorej mi zostala jazva, ako sa vyjadril môj brat, lekár, akoby si vojak zašíval prvýkrát v živote deravú ponožku, keď som otvorila oči a pozrela sa nad seba, videla som kvapku krvi na konci nosa lekárky. Vraj je nachladená, znela odpoveď, keď som jej to povedala, mysliac si, že to zo mňa vystrekla krv! Transfúzia v priamom kontakte… Za 50 Eur! Na očnom mi nevedia určiť dioptrie s tou najmodernejšou západnou technikou. A keď som ako dieťa prvýkrát v 12. rokoch bola na vyšetrení, starý pán doktor mi tým zaostalým socialistickým prístrojom určil všetko tak, že som s okuliarmi videla na 100 %, aj keď boli cylindrické. A opäť sme pri praxi, pri ochote učiť lekárov a nauči ich, ale nielen tam je to tak. Všade, kde sa pozriete, sa pracuje, ani neviem univerzálne pomenovať ako. Môj otec sa už dávno po revolúcii vyjadril, že keby sa tak stavali cesta za socializmu ako teraz, po Michalovcich by ešte kravy chodili na pašu.
lebo… Kde to sme, keď za prácu remeselníka, robotníka, platíme hodinovú a nie úkolovú mzdu a navyše, za kvalitu. Zaplatíte za prerábanie kúpeľne posledné ušetrené peniaze a po odchode „majstrov“ zistíte, že obklad padá, v zime sú radiátory studené, lebo robootníci-odborníci sú platení za hodiny a nie kvalitu a je im jedno, že uhol sklonu nie je korektný a vzduch a voda a teplo… A hľadajte ich po polroku. Firma krachla! Najlepšia výhovorka zo všetkých! Súdnictvo! Nevymožiteľnosť práva! Ani obyčajní ľudia sa už trestov neboja! Poviete niečo na pracovisku, pritom vo verejnom sektore a čo sa vám môže prihodiť? Aby vás odradili a zastrašili, strieľajú po vás z auta do tašky… Ktovie, či to bol zámer, alebo strelec netrafil. A nestačilo vám to a pokračujete vo vykresľovaní reality, tak vám podpália ešte aj záhradnú chatku. Vy to viete, oni to vedia.
A nič neurobíte. To je sloboda prejavu! Takže vážení opozičníci, kde ste boli, ke´d sa ľuďom udiali také veci? Bývalý režim bol vraj zločinecký. Tak mi povedzte a odôvodnite, prečo sú v tomto režime také masové samovražd! Pre stratu práce, rozbité rodiny, frustrovaní ľudia, bezprizorné deti! Nič, absolútne nič z toho vás netrápi? Lebo mňa áno!!!! Všade preniklo politikárčenie a honba za peniazmi! Ľudia sa dokážu znenávidieť aj za 25 Eur odmeny k platu, a to dokonca aj na akademickej pôde! Vysokoškolskí vzdelanci nového typu sú doplnení zdravotnými sestrami, manažérmi, sociálnymi pracovníkmi,…. učňovkári už nejestvujú, všetci sú podnikateľmi a tí musia mať min. titul MBA…. A prečo? Lebo prvé zdravotné sestry, ktoré šli na západ za prácou povedali, že majú strednú zdravotnú školu. Pch,… V Amerike má človek bežne strednú školu a vysoké školy aj tri… , ako mi rozprávala priateľka, keď sa vrátila z návštevy Ametiky. A spýtala som sa jej a čo si povedala, že máš vyštudované Ty? No čo, mám vysokú školu, teda High scool. Chá… Takže „haj skúl“ ? Lenže to je práve tý naša stredná škola a u nás je ich stredná škola druhý supeň základnej školy! A tak vznikla požiadavka, aby naše zdravotné sestry mali vysokú školu. Aké trápne jazykové nedorozumenie. Nuž teraz už môže naozaj každý hovoriť, že má „haj skúl“… Vysokú školu…
Čo na tom, že novodobá inteligencia neovláda základný pravopis Prečo by sa mali niečo doma učiť, robiť si úlohy…, v škole sa už podľa nového systému nemusia učiť naspamäť vybrané slová, nedajbože básničky, neexistujú čitateľské denníky, v ktorých by vyjadrili svoje pochopenie prečítaného a tak sme sa dostali na chvost bývalých zaostávajúcich. Nepoporozumenie prečítaného… Mobily!!! Najjednoduchšie je všetko zložiť na techniku. Viete si predstaviť, že z jedného výskumu na vysokej škole, test bol vykonaný na vzorke 80 študentov odboru prekladateľstvo – tlmočníctvo, vysvitlo, že len jeden jediný študent číta knihy!!! Kedysi sme boli na 4. mieste v celosvetových testoch z matematiky, fyziky, chémie, biológie z 30 krajín sveta a na 29. mieste boli USA. Aj spôsob hodnotenia sa zmenil. Nikto neprikazuje učiteľom, aby neučili podľa detailne prepracovaného plánu, metodicky prepracovaným spôsobom aprobovaným a úspešným žiakov, študentov, ktorý v roku 1990 v Bulharsku na svetovom kongrese učiteľov z celého sveta anglický vystupujúci s neveriacim prekvapením hodnotil ako vzorový pre celý svet! Lenže prepojenie teórie a praxe v spoločnosti, kde súkromný sektor nepustí nikoho k svojmu „patentu“, nemôže pripraviť skutočne zdatných absolventov strojárstva, elektrotechniky, stavebníctva atď, atď.,… Učíme všetkých len obsluhovať! Nová generácia sa stáva obsluhou pre západný svet. A naše deti sa ešte tešia, že môžu študovať v Holandsku, Dánsku,… Po vyštudovaní medicíny u nás či v Prahe idú do Nemecka, Anglicka, Nórska, Švédska… Ale pri pôrode v Anglicku im umierajú deti, ženy zažívajú to, čo na Slovensku nikdy nejestvovalo – poníženie tej najspodnejšej vrstvy, ktorá dostane pomoc len na úrovni Hippokratovej prísahy, uspôsobenej na vlastný spôsob vnímania… , pretože nemajú na drahú súkromnú kliniku. Domov si chodia dávať robiť zuby, operovať zlomeniny, vyšetriť tráviaci trakt prostredníctvom sono, CT, MR, lebo tam to nezaplatia. Slováci si chodia do Užhorodu dávať robiť zuby a naši stomatológovia potom riešia problémy, ktoré… A to teaz, keď je tam vojna. Neudivuje vás to? Sťahovanie národov, migrantov, emigrantov, dobrodruhov, špekulantov… Chaos, anarchia všade navôkol. A politici sa idú predvádzať, kto koho pretlačí. Wrestling! Bežného človeka to však už otravuje a najradšej by úrad vlády, prezidentku, Národnú radu, všetky tie špecializovane nešpeciálne a reálne nekompetentné inštitúcie zrušil! Stačilo!!!!!! Nech bude konečne ticho! Nech je mier! A kto ho nechce, má na výber… východ, Gazu, Afriku… Tam nech ide ukázať svoje svaly. Lebo rozum je nedovyvinutý.