Súdruhom z mainstreamu voľby nevyšli. Tí, ktorí mali rozdávať karty – PS/Spolu, Za ľudí a KDH – sú buď mimo alebo na okraji, a tí, ktorí mali byť na okraji – SaS, SME RODINA, predovšetkým však OĽANO – tie karty rozdávajú karty. Každý okrem Andreja Kisku pochopil, že jeho výsledok je debakel. Nie je to on, kto rozdáva karty, nie je to on, koho potrebujú a kto si môže klásť podmienky. Ľudová tvorivosť to hneď glosovala: Andrej Kiska číta výsledky volieb naopak, nepochopil, že je posledný, nie prvý. Veronika Remišová sa ďalej strápňuje a jej boj o post predsedu parlamentu pre Andreja Kisku je dopredu prehratý. Andrej Kiska si bude musieť zvykať na oslovenie pán poslanec, teda ak neurobí to, čo vie najlepšie – odletí do Popradu a nebude nás ďalej unúvať. Opäť vydarená – „podarená“ trefná ľudová tvorivosť. Ďalší postreh – musíme si postupne zvykať na Borisa Kollára ako na bojovníka proti mafii. Ako vtip dobré… . Čaká nás aj boj o post ministra financií, veľmi ho chce Richard Sulík, čo je logické, aj keď mu musí byť jasné, že sa so svojím odvodovým bonusom musí rozlúčiť, ale pustiť post snaživému účtovníkovi Fantozzimu alias Eduardovi Hegerovi sa mu veľmi nechce. Každopádne, isté je jedno, bude veselo…